Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

E Be Kɛe Kulaa Nɛ Nɔ́ Nami Se Maa Po!

E Be Kɛe Kulaa Nɛ Nɔ́ Nami Se Maa Po!

Moo po he foni ngɛ o juɛmi mi kaa o ngɛ je ko nɛ nɔ́ nami, awi yemi, ta, hiɔ, kɛ adebɔ mi oslaa be mi ɔ mi ngɛ o juɛmi mi nɛ o hyɛ. Moo po he foni ekohu ngɛ o juɛmi mi kaa ke o te si mɔtu ɔ, o hɛwi ngɛ nɔ hɛ mi hyɛmi, yiwutso ní peepeehi, aloo sika he. Anɛ wa be nyɛe ma he ye kaa ní nɛ ɔmɛ tsuo maa ba mi lo? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, adesa ko aloo adesa blɔ nya tomi ko be nɛ e ma nyɛ maa ngɔ si himi kaa kikɛ ɔ kɛ ba. Se Mawu wo si kaa e maa po níhi tsuo nɛ haa nɛ adesahi naa nɔ́ ɔ a se. Níhi nɛ wa susu a he ngɛ munyu nɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ hu piɛɛ he. Mo kadi Mawu Munyu nɛ ji Baiblo ɔ mi si womihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ:

NƆ YEMI KPAKPA

“Matsɛmɛ nɛ ɔmɛ a yi nɔ ɔ, Mawu nɛ ngɛ hiɔwe ɔ maa to matsɛ yemi ko sisi, nɛ e se be poe gblegbleegble. Matsɛ yemi nɛ ɔ, nɔ ko nɔ ko be nyɛe maa ye e nɔ; e ma kpata matsɛ yemi kpa amɛ tsuo a hɛ mi, nɛ e maa hi si kɛ maa ya neneene.”—Daniel 2:44.

Mawu Matsɛ Yemi ɔ ji hiɔwe nɔ yemi. Yesu Kristo nɛ ji Matsɛ Yemi ɔ nya Matsɛ ɔ ma je adesahi a nɔ yemihi tsuo kɛ je, nɛ e maa hyɛ konɛ a pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ hiɔwe kɛ zugba a nɔ tsuo. (Mateo 6:9, 10) Adesa nɔ yemi ko ba be Mawu Matsɛ Yemi ɔ nane mi dae, ejakaa e ji wa “Nyɔmtsɛ, kɛ wa kpɔlɔ Yesu Kristo matsɛ yemi” nɛ́ maa hi si kɛ ya neneene. E ma ha nɛ tue mi jɔmi maa hi si daa.—2 Petro 1:11.

LAKPA JAMI BE SI HIE HU

“Satan nitsɛ nyɛɔ tsakeɔ e he peeɔ bɔfo nɛ ngɛ kpɛe kaa la! Lɔɔ he ɔ, ke Satan tsɔli tsake a he pee kaa Mawu nɛ peeɔ kpakpa a tsɔli ɔ, nɔ́ nɛ ɔ be nyakpɛ kulaa. A nyagbe ɔ maa ba ha mɛ bɔnɛ sa mɛ kaa yiwutsotsɛmɛ.”—2 Korintobi 11:14, 15.

A ma kpa lakpa jami he bo kaa e ji Abosiami nítsutsui, nɛ a ma kpata lakpa jamihi a hɛ pɛsɛpɛsɛ kɛ je zugba a nɔ. Ninyɛ kɛ muɔ si puemi nɛ jami kɛ baa a tsuo se maa po. Enɛ ɔ ma ha nɛ nihi tsuo nɛ a suɔ “anɔkuale Mawu hɛ kalɔ” ɔ ma ja lɛ ngɛ “hemi kɛ yemi kake” mi ngɛ “mumi kɛ anɔkuale mi.” Enɛ ɔ maa ngɔ tue mi jɔmi kɛ kake peemi kɛ ba.—1 Tesalonikabi 1:9; Efesobi 4:5; Yohane 4:23.

MLUKU NƐ ADESAHI YI Ɔ SE MAA PO

“Mawu nitsɛ kɛ mɛ maa hi si, nɛ e maa pee a Mawu. Mawu ma tsu a hɛ mi vo nyu tsuo. Nɔ ko be gboe hu; nɔ ko be kɔmɔ yee hu; nɔ ko be ya foe hu, nɛ nɔ ko be nɔ́ nae hu. Ejakaa ní momo ɔmɛ a se po.”—Kpojemi 21:3, 4.

Yehowa Mawu maa gu e Bi Yesu nɛ e ba gbo ngɛ wa he ɔ nɔ kɛ pee enɛ ɔ. (Yohane 3:16) Ngɛ Yesu blɔ tsɔɔmi sisi ɔ, adesahi maa ye mluku ekohu. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, nɔ ko be nɔ́ nae hu, ejakaa “Mawu nitsɛ kɛ mɛ maa hi si,” nɛ e “ma tsu a hɛ mi vo nyu tsuo.” E be kɛe kulaa nɛ mluku nɛ adesahi yi kɛ nɔ́ nɛ adesahi ngɛ nae ɔ se maa po; “nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da a, zugba a maa pee a nɔ́ nɛ a maa hi nɔ daa.”—La 37:29.

A MA KPATA MUMI YAYAMIHI A HƐ MI

‘Yesu Kristo nu sinɔ ngua a, jamɛ a blema sinɔ ɔ nɛ a tsɛ lɛ Abosiami, loo Satan ɔ, nɛ e kɛ kɔsɔkɔsɔ ɔ fi lɛ, konɛ e hi si jeha akpe. Kɛkɛ nɛ e hɛ lɛ ngɔ fɔ muɔ voo ɔ mi, nɛ e nga sinya ngɔ wo e yi, nɛ e sɔu muɔ ɔ nya, konɛ e hi lejɛ ɔ jeha akpe. Jamɛ a be ɔ, e be nyɛe maa sisi je ma amɛ hu.’—Kpojemi 20:2, 3.

Ní yayahi tsuo a se maa po ke a fi Satan kɛ e daimonio ɔmɛ nɛ a sake mɛ ngɔ fɔ “muɔ voo” ɔ mi, aloo a kpɔ a he wami ngɛ a dɛ. A be nyɛe ma hao adesahi hu. Moo hyɛ bɔnɛ wa he maa jɔ wɔ ha ke wa ngɛ je ko nɛ Satan kɛ e mumi yayami ɔmɛ be mi ɔ mi!

“NYAGBE LIGBI ƆMƐ” MAA BA NYAGBE

“Nyagbe ligbi ɔmɛ” maa ba nyagbe kɛ nɔ nɛ Yesu tsɛɛ ke ‘amanehlu ngua’ a. Yesu de ke: “Ejakaa jamɛ a be ɔ, haomi ngua maa ba nɛ a nɛ eko hyɛ kɛ je be nɛ a bɔ je ɔ, kɛ ba si mwɔnɛ ɔ ligbi nɛ ɔ. Lɔɔ se hu, nɔ́ ko kaa jã be bae gblegbleegble.”—Mateo 24:21.

Amanehlu ɔ mi maa wa kɛ sisi numi kaa níhi nɛ a nɛ eko hyɛ maa ba. Ní nɛ ɔmɛ maa ba nyagbe ngɛ ‘Mawu Ope ɔ ligbi ngua a nɔ ta’ nɛ a tsɛɛ ke “Harmagedon” ɔ mi.—Kpojemi 16:14, 16.

Nihi nɛ a ngɛ he tsuaa he nɛ a suɔ nɔ́ nɛ da a, ngɛ blɔ hyɛe kaa je yaya nɛ ɔ nɛ e ba nyagbe. Mo susu jɔɔmihi nɛ a ma ná ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi ɔ a kpɛti bɔɔ ko pɛ a he nɛ o hyɛ.

MAWU MAA PEE NÍHI BABAUU!

A maa baa “nimli asafo” ko yi kɛ ya tue mi jɔmi je ehe ko mi: Mawu Munyu ɔ de ke a maa baa “nimli asafo” ko nɛ nɔ ko be nyɛe maa kane a yi kɛ gblee “haomi kpetekpleenyɛ” ɔ mi kɛ sɛ dami je ehe ɔ mi. (Kpojemi 7:9, 10, 14; 2 Petro 3:13) Nimli nɛ ɔmɛ maa tsɔɔ kaa Yesu Kristo, nɛ ji “Mawu To Bi ɔ nɛ woɔ je ɔ he yayami kɛ yaa” a lɛ he a yi wami.—Yohane 1:29.

Wa ma ná tsɔsemi nɛ Mawu ma ha wɔ ɔ he se wawɛɛ: Ngɛ je ehe ɔ mi ɔ, ‘zugba a tsuo maa le Yehowa kaa bɔnɛ wo hyi tɔ kɛ nyu ɔ.’ (Yesaya 11:9) Ní komɛ nɛ piɛɛ níhi nɛ Mawu maa tsɔɔ wɔ ɔ a he ji, bɔnɛ waa kɛ nihi tsuo maa hi si ngɛ tue mi jɔmi mi konɛ waa hyɛ níhi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ a nɔ saminya ha. Mawu wo si ke: ‘Imi ji Yehowa, nyɛ Mawu ɔ nɛ. I suɔ kaa ma tsɔse nyɛ, nɛ ma tsɔɔ nyɛ bɔnɛ nyɛɛ ba nyɛ je mi ha, konɛ e hi ha nyɛ nitsɛmɛ.’—Yesaya 48:17.

A ma tle wa suɔli nɛ a gbo ɔmɛ a si kɛ je yɔkɔ ɔmɛ a mi: Be nɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, e tle e huɛ Lazaro si kɛ je gbeje. (Yohane 11:1, 5, 38-44) Jã nɛ e pee ɔ tsɔɔ nɔ́ nɛ e maa pee kɛ ha adesahi ngɛ je kɛ wɛ ngɛ Mawu Matsɛ Yemi blɔ nya tomi ɔ sisi.—Yohane 5:28, 29.

Tue mi jɔmi kɛ dami ní peemi maa hi si kɛ ya neneene: Ngɛ Kristo nɔ yemi ɔ sisi ɔ, mlaa kuami ní peepeehi a se maa po. Mɛni blɔ nɔ wa gu kɛ le enɛ ɔ? Wa le enɛ ɔ, ejakaa Yesu le nɔ́ nɛ ngɛ adesa tsui mi, nɛ e maa da lɔɔ nɔ kɛ kojo konɛ e le dali kɛ yayami peeli. E be nihi nɛ a sume kaa ma tsake kɛ je a blɔ yayami ɔmɛ a nɔ ɔ blɔ ngmɛe nɛ a hi Mawu je ehe ɔ mi.—La 37:9, 10; Yesaya 11:3, 4; 65:20; Mateo 9:4.

Gbamihi fuu nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ tsɔɔ jɔɔmihi nɛ adesahi ma ná hwɔɔ se ɔ, a kpɛti bɔɔ ko pɛ a he nɛ wa susu nɛ ɔ nɛ. Ke Mawu Matsɛ Yemi ɔ ngɛ je ɔ nɔ ye ɔ, adesahi maa hi si ngɛ “kplɔkɔtɔ, kɛ tue mi jɔmi mi.” (La 37:11, 29) Níhi tsuo nɛ haa nɛ adesahi naa nɔ́ ɔ se maa po. Mawu nitsɛ ma enɛ ɔ nɔ mi. E de ke: ‘Hyɛ, i ngɛ níhi tsuo pee ehe! Anɔkuale munyu nɛ sa kaa a he ye ji nɛ ɔ nɛ.’—Kpojemi 21:5.