Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

HƐ MI MUNYU | KE NƆ KO GBO Ɔ, ANƐ E YA HII HE KO LO?

Hɛ Nɔ Kami Ngɛ Kɛ Ha Nihi Nɛ A Gbo ɔ—Mɛni Lɛ Tsɔɔ Jã?

Hɛ Nɔ Kami Ngɛ Kɛ Ha Nihi Nɛ A Gbo ɔ—Mɛni Lɛ Tsɔɔ Jã?

Ke nɔ ko susu kaa nihi nɛ a gbo ɔ maa ba wami mi ekohu ɔ, anɛ nɔ ɔ ngɛ e he sisie lo? Bɔfo Paulo he we yi jã. Mawu mumi ɔ ha nɛ e ngma ke: “Ke wami nɛ ɔ mi kɛkɛ he nɛ wa ngɔ wa hɛ ngɔ fɔ Kristo nɔ ngɛ ɔ, lɛɛ wa ní ngɛ mɔbɔ pe nihi tsuo. Se anɔkuale ɔ ji kaa Mawu tle Kristo si kɛ je gbeje nɛ e kɛ ye odase kaa e ma tle ni nɛmɛ nɛ gbo ɔ tsuo si.” (1 Korinto Bi 15:19, 20) Paulo he ye kaa gbogboehi a si temi ɔ maa ba niinɛ. Yesu si temi ɔ ma nɔ mi kɛ ha lɛ kaa a ma tle nihi nɛ a gbo ɔ si. *Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 17:31.

Hiob de Mawu ke: “O ma ná imi, nɔmlɔ nɛ o bɔ ɔ, ye he bua jɔmi.”Hiob 14:14, 15

Odase kpa ko hu ngɛ nɛ tsɔɔ kaa a ma tle ni gbogboe ɔmɛ si niinɛ. Yehowa ji anɔkuale Mawu ɔ nɛ. ‘Mawu yi lakpa.’ (Tito 1:2) Yehowa yi lakpa hyɛ, nɛ e be jã pee hu gblee. Mawu wo si kaa e ma tle ni gbogboehi si, nɛ e pee nɔ hyɛmi níhi kɛ tsɔɔ kaa e maa pee. Se e ma nyɛ maa ba kaa e be e si womi ɔ nɔ yee lo? E be jã pee kɔkɔɔkɔ!

Mɛni he je nɛ Yehowa suɔ kaa e ma tle ni gbogboehi si hwɔɔ se ɔ? Ejakaa e suɔ adesa. Hiob bi ke: ‘Ke nɔmlɔ gbo ɔ, anɛ e maa kpale kɛ ba wami mi ekohu lo? O ma tsɛ mi, nɛ ma he nɔ, nɛ o ma ná imi nɔmlɔ nɛ o bɔ ɔ, ye he bua jɔmi.’ (Hiob 14:14, 15) Hiob ná nɔ mi mami kaa akɛnɛ e Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ bua jɔ e he wawɛɛ he je ɔ, e ma tle lɛ si. Anɛ Mawu tsake lo? ‘Imi ji Yehowa, i tsakee we.’ (Malaki 3:6) Mawu suɔ nɛ nihi nɛ a gbo ɔ nɛ a ba wami mi, konɛ a ná nɔmlɔ tso mi he wami kpakpa, nɛ a hi si ngɛ bua jɔmi mi. Kaa bɔ nɛ ke fɔlɔ ko bi gbo nɛ́ e ná nɛ e bi ɔ ba wami mi ɔ, jã nɔuu nɛ Mawu nuɔ he. Se Mawu lɛɛ pi nɛ e nuɔ he kɛkɛ, e ngɛ he wami nɛ e kɛ ma tle nihi nɛ a gbo ɔ si.La 135:6.

Adesahi a nyagba titli ji gbenɔ, se Mawu ngɛ nya tsaba

Yehowa ma ha e Bi ɔ he wami konɛ e ha nɛ nihi nɛ a suɔli gbo nɛ a ngɛ aywilɛho yee ɔ nɛ a ná bua jɔmi. Kɛ e peeɔ Yesu kɛɛ ngɛ gbogboehi a si temi ɔ he? Loko Yesu tle Lazaro si ɔ, e na bɔ nɛ Lazaro nyɛmimɛ kɛ e huɛmɛ ye aywilɛho ha a, nɛ lɛ po ‘e fo ya.’ (Yohane 11:35) Be ko hu ɔ, Yesu kɛ yalɔyo ko nɛ e je Nain ya kpe. Bi kake pɛ nɛ yo ɔ ngɛ ɔ gbo. “Yo ɔ ní pee Yesu mɔbɔ nɛ e de lɛ ke, ‘Ko fo ya!’” Kɛkɛ nɛ Yesu tle yo ɔ bi ɔ si nɔuu. (Luka 7:13) Enɛ ɔ he ɔ, ke nɔ́ ko gbo ɔ, e dɔɔ Yesu wawɛɛ. E bua maa jɔ wawɛɛ kaa e ma ha nɛ kɔmɔ yemi ma plɛ pee bua jɔmi ngɛ je ɔ mi tsuo!

Anɛ o suɔlɔ ko gbo hyɛ lo? Eko ɔ, o ma susu kaa ke nɔ ko gbo ɔ, nɔ́ ko be hie peemi ngɛ he hu. Se nɔ́ ko maa hi peemi ngɛ he—Mawu maa gu e Bi ɔ nɔ kɛ tle ni gbogboe ɔmɛ si. O hɛ ko je nɔ kaa Mawu suɔ nɛ o ngɔ o hɛngmɛ kɛ na gbogboehi a si temi ɔ. E suɔ nɛ o na o suɔli nɛ a gbo ɔ ekohu nɛ o pee mɛ atuu. Hyɛ bɔ nɛ e maa pee bua jɔmi ha kaa o kɛ mɛ maa hi si kɛ ya neneene nɛ nɔ́ ko be nyɛ kpɛti poe hu!

Lionel nɛ a wo e ta kɛ sɛ hlami ɔ de ke: “I ba kase gbogboehi a si temi ɔ he ní. Sisije ɔ jinɛ e he wa ha mi kaa ma he ye, ejakaa i he we nɔ nɛ de mi ɔ yi. Se benɛ i kane ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, i na kaa e ji anɔkuale! I ngɛ blɔ hyɛe wawɛɛ kaa ma na ye nɛnɛ ekohu.”

Anɛ o suɔ nɛ o maa le babauu lo? Yehowa Odasefohi a bua maa jɔ kaa a maa tsɔɔ mo nɔ́ he je nɛ a he ye kaa gbogboehi a si temi ɔ maa ba a ngɛ mo nitsɛ o Baiblo ɔ mi. *

^ kk. 3 Ke o suɔ nɛ o na odase nɛ tsɔɔ kaa a tle Yesu si niinɛ ɔ, moo hyɛ womi nɛ ji The Bible—God’s Word or Man’s? ba fa 78-86, nɛ Yehowa Odasefohi pee ɔ.

^ kk. 9 Wa kpa mo pɛɛ nɛ o hyɛ womi nɛ Yehowa Odasefohi pee nɛ ji, Mɛni Tutuutu Ji Baiblo ɔ Tsɔɔmi? yi 7.