Kɔ no mu nsɛm no do

NSƐM A WOBISABISA | ANTONIO DELLA GATTA

Siantsir A Ɔsɔfo Bi Gyaa Asɔr A Nna Ɔkɔ No

Siantsir A Ɔsɔfo Bi Gyaa Asɔr A Nna Ɔkɔ No

ANTONIO DELLA GATTA dze mfe akron kɔr skuulpɔn wɔ Rome. Ɔno ekyir no, wɔpaaw no dɛ ɔsɔfo wɔ afe 1969. Iyi ekyir no, wɔdze no kɔtoo skuul bi a wosũa nyamesom ho adze ano wɔ beebi a ɔbɛn Naples, Italy. Aber a nna ɔwɔ dɛm bea no, osũaa adze kɔr ekyir na ɔdwendween dza osũae no ho. Ekyir yi, obohun dɛ Catholic asɔr no hɔn nkyerɛkyerɛ mmfi Bible no mu. Ɔnye Nyan! twetwee nkɔmbɔ, na ɔkyerɛɛ mbrɛ osii hun nokwar no.

Yɛserɛ dɛ kã wo mbofraber mu nsɛm ho asɛm kyerɛ hɛn.

Wɔwoo me wɔ Italy wɔ afe 1943. Nna menye mo nuanom mbarimba na mbaa tse ekurobaase bi mu. Nna m’egya yɛ kuanyi na kapentanyi wɔ dɛm ekurobaase yi mu. Hɛn awofo tsetsee hɛn ma yɛbɛyɛɛ Catholic asɔrmba pa.

Nna ebɛnadze ntsi na epɛ dɛ ebɛyɛ ɔsɔfo?

Aber a nna meyɛ banyimba no, nna m’enyi gye ho dɛ mobɔkɔ asɔr eketsie asɔfo no hɔn nkyerɛkyerɛ. Dza nna m’enyi gye ho kɛse nye hɔn ndze nye ɔsom mu amandze ahorow a nna wɔyɛ no. Ntsi nna m’enyi gye ho papaapa dɛ mebɛyɛ ɔsɔfo. Aber a midzii mfe 13 no, me maame dze me kɔr skuul a wɔgye skuulfo tsena hɔ. Nna dɛm skuul yi siesie mbanyimba ama woeesũa adze akɔ ekyir mbrɛ ɔbɛyɛ a daakye wɔbɛba abɛyɛ asɔfo.

Aso nna Bible adzesua ka ntsetsee a wɔdze maa wo no ho?

Nna Bible adzesua nnka ho. Aber a midzii mfe 15 no, m’akyerɛkyerɛfo no mu kor maa me Nsɛmpa nwoma no kor. Iyi yɛ buukuu a ɔkã Jesus n’asetsena nye no som edwuma ho asɛm. Mekenkaan buukuu yi mpɛn pii. Aber a midzii mfe 18 no, mokɔr skuulpɔn wɔ Rome. Nna ɔyɛ skuulpɔn a wɔkyerɛkyerɛ Catholicsom no ho adze. Nna dɛm skuul yi hyɛ pope no tum ase. Musũaa Latin, Greek, abakɔsɛm, atsetsesɛm, mbrɛ nyimpa si dze n’adwen dzi dwuma fa, nye nyamesom ho adze. Nna yɛtaa kã Bible mu nsɛm a yɛakyer egu hɛn tsirmu, na yetsie Bible no mu nsɛm a wɔkenkaan no Kwesida biara wɔ asɔr dze, naaso yeennsũa Bible no ankasa.

Ebɛyɛɛ panyin a nna eda skuul bi ano. Aso nna adzekyerɛ ka ho?

Nna dza meyɛ ankasa nye ɔfese edwuma. Naaso, sɛ mpanyimfo a wɔhwɛ skuul no do no (Second Vatican Council) kã dɛ menkyerɛ adze bi a, nna meyɛ dɛm.

Ebɛnadze ntsi na inyaa adwen fofor wɔ asɔr no ne nkyerɛkyerɛ ho?

Nna ndzɛmba ebiasa na ɔkyer m’adwen. Nna asɔr no mufo dze hɔnho hyehyɛ amanyɛsɛm mu. Ber kor no ara so, nna asɔr no pen ɔbrakyew a asɔfo no nye mpanyimfo afofor bɔ no do. Afei so, nna Catholic asɔr no ne nkyerɛkyerɛ ahorow bi nntɔ asomu. Dɛ nhwɛdo no, ebɛnadze ntsi na ɔdɔ Nyankopɔn bɛyɛ nyimpa ayaayaadze daa wɔ hɔn wu ekyir? Iyi da nkyɛn a, aso Nyankopɔn pɛ dɛ yɛkitsa rosary na yetsĩ mpaa a yɛbɔ no mu mpɛn ɔhaha pii? *

Ntsi ebɛnadze na eyɛe?

Medze nyinsuwa nye nkotoserɛ bɔɔ Nyankopɔn mpaa hwehwɛɛ akwankyerɛ. Afei so motɔɔ Catholic Jerusalem Bible fofor a nna woetsintsim wɔ Italian kasa mu, na mehyɛɛ ase dɛ merekenkan. Da kor Kwesida anapa bi a nna mapon Mass na medze m’asɔfo ntar resɛn hɔ no, mbarimba beenu bi baa hɛn asoɛe hɔ. Wɔdaa hɔnho edzi dɛ wɔyɛ Jehovah Adasefo. Yɛdze bɔbor dɔnhwer kor kãa Bible no ho asɛm nye dza ɔkyerɛkyerɛ fa mbrɛ yebesi ehu nokwar som no ho.

Ihun ahɔho a wɔbaa hɔ no dɛn?

Mubohun dɛ wonyim dza wɔrekã. Nna ɔnnyɛ dzen mma hɔn dɛ wɔnye me bosusu nsɛm ho efi Catholic Bible mu. Ekyir yi, Ɔdasefo fofor a wɔfrɛ no Mario bɛseraa me. Nna ɔwɔ abotar papaapa. Memenda anapa biara, nsu mu o, ewia mu o, sɛ wɔbɔ dɔnkron a, mubohu ara nye dɛ ogyina m’abow ekyir.

Ebɛn adwen na asɔfo afofor no nyae wɔ dɛm nserahwɛ ahorow no ho?

Nna moto nsa frɛ hɔn ma wɔbɛtsena adzesua no mu bi, naaso hɔn mu kor mpo ammfa Bible adzesua no enyibersɛm. Naaso, emidze nna m’enyi gye ho. Nna murusũa ndzɛmba a ɔyɛ enyika, bi tse dɛ siantsir a Nyankopɔn ma bɔn na amandzehu ho kwan. Nna iyi yɛ asɛm a akyer m’adwen ber tsentsenntsen.

Aso w’asɔr mpanyimfo bɔɔ mbɔdzen dɛ wɔbɛma egyaa Bible a irusũa no?

Afe 1975 mu no, mɔkɔr Rome mpɛn pii kɛkyerɛkyerɛɛ mbrɛ nna misi tse nka no mu kyerɛɛ asɔr mpanyimfo no. M’asɔr mpanyimfo no bɔɔ mbɔdzen dɛ wɔbɛsesa m’adwen, naaso hɔn mu biara ammfa n’asɛm enngyina Bible no do. Ekyir koraa no, wɔ January 9, 1976 mu no, mekyerɛɛw krataa kɔr Rome dze kɛmaa asɔr no dɛ mennda ho nnyɛ Catholicnyi bio. Nda ebien ekyir no, mifii asoɛe hɔ, na mokɔfoow keteke kɔr asafo nhyiamu a odzi kan wɔ m’asetsena mu. Nna ɔyɛ ɔmansin ehyiadzi a Jehovah Adasefo reyɛ, dɛm ntsi nna asafo ahorow pii na woebehyia mu. Dza ɔkɔr do no yɛ soronko koraa fi dza nna minyim ho! Nna Ɔdasefo biara kitsa Bible, na wobue mu dzi ɔkasafo no ekyir aber a worususu nsɛm ahorow ho wɔ ehyiadzi no ase no.

Ebɛnadze na w’ebusuafo yɛe wɔ gyinae ahorow a isii no ho?

Hɔn mu dodow no ara soɛr tsiaa me dzendzenndzen. Naaso, mibenyaa no ntsee dɛ nna mo busuanyi bi nye Adasefo no sũa adze wɔ Lombardy. Nna ɔyɛ kurow a ɔwɔ Italy etsifi mantɔw mu. Mokɔr hɔ kɛseraa no, na Adasefo a wɔwɔ hɔ no boaa me ma minyaa edwuma yɛe nye beebi a mebɛtsena. Ekyir yi, mobɔɔ esu wɔ dɛm afe no mu dɛ Jehovah Adasefo no mu kor.

Metse nka dɛ mabɛn Nyankopɔn ankasa

Aso enu woho wɔ gyinae ahorow a isii no ho?

Munnuu moho koraa! Metse nka dɛ mabɛn Nyankopɔn ankasa, osiandɛ dza minyim fa no ho no gyina Bible no do, na nnyɛ atsetsesɛm anaa asɔr bi n’amambra. Iyi da nkyɛn a, mubotum dze ahotodo akyerɛkyerɛ afofor Nyankopɔn noho nokwasɛm.

^ nky. 13 Bible no ma dɛm nsɛmbisa yi nye pii ho mbuae. Hwɛ BIBLE NKYERƐKYERƐ > BIBLE MU NSƐMBISA A WOEBUA.