Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Namɔ Ji Yehowa?

Namɔ Ji Yehowa?

Hetoo ni Biblia lɛ kɛhãa

 Yehowa ji mɔ ni Bɔ nibii fɛɛ, lɛ ji anɔkwa Nyɔŋmɔ ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ. (Kpojiemɔ 4:11) Gbalɔi tamɔ Abraham kɛ Mose já lɛ, ni Yesu hu já lɛ. (1 Mose 24:27; 2 Mose 15:1, 2; Yohane 20:17) Eji Nyɔŋmɔ kɛhã “shikpɔŋ nɔ bii fɛɛ” jeee kɛhã maŋ kome pɛ nɔ bii—Lala 47:2.

 Biblia lɛ jieɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i ni nɔ bɛ lɛ kpo akɛ no ji Yehowa. (2 Mose 3:15; Lala 83:18) Aná gbɛ́i nɛɛ kɛjɛ Hebri feemɔ wiemɔ ni shishi ji “tsɔɔ” lɛ mli, ni woloŋlelɔi babaoo susuɔ akɛ gbɛ́i lɛ shishi ji “Ehãa Etsɔɔ.” Shishitsɔɔmɔ nɛɛ sa gbɛhe ni Yehowa yɔɔ lɛ jogbaŋŋ akɛ Bɔlɔ kɛ mɔ ni Hãa eshiwoi baa mli. (Yesaia 55:10, 11) Biblia lɛ hu yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnaa mɔ tuutu ni hɔ gbɛ́i Yehowa lɛ sɛɛ, titri lɛ esu ni ji suɔmɔ lɛ.— 2 Mose 34:5-7; Luka 6:35; 1 Yohane 4:8.

 Gbɛ́i Yehowa lɛ ji Ga gbɛi ni aná kɛjɛ gbɛ́i ni akɛtsɛɔ Nyɔŋmɔ yɛ Hebri mli, ni ji miŋmaa okadii ejwɛ יהוה (YHWH) lɛ, ni ale lɛ akɛ Tetragrammaton lɛ. Aleee bɔ ni blema Hebribii lɛ tsɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ pɔtɛɛ amɛhã. Kɛ̃lɛ, jeee ŋmɛnɛ akɛ gbɛ́i “Yehowa” ni Blɔfomɛi tsɛɔ lɛ Jehovah lɛ bɔi nitsumɔ; gbɛ́i Jehovah lɛ je kpo klɛŋklɛŋ kwraa yɛ Blɔfo Biblia ni William Tyndale tsɔɔ shishi yɛ afi 1530 lɛ mli. a

Mɛni hewɔ aleee bɔ ni atsɛɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ ahãa yɛ blema Hebri mli lɛ?

 Abɛ niŋmaa okadii ni Blɔfo tsɛɔ lɛ vowels lɛ yɛ Blema Hebri niŋmai lɛ amli, kɔnsonant pɛ amɛyɔɔ. Kɛ́ Hebrinyo miikane lɛ, ewaaa haaa lɛ akɛ ekɛ vowels gbɛɛmɔi ni sa lɛ baawo mli ni ebaatsɛ lɛ pɛpɛɛpɛ. Kɛ̃lɛ, be ni agbe Hebri Ŋmalɛi (“Kpaŋmɔ Momo”) lɛ naa lɛ, Yudafoi komɛi ná susumɔ ni ejaaa akɛ esaaa akɛ atsɛɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ kwraa. Kɛ́ amɛkane ŋmalɛ ko ni Nyɔŋmɔ gbɛ́i yɛ mli lɛ, amɛkɛ nɔ kroko ni ji “Nuŋtsɔ” loo “Nyɔŋmɔ” yeɔ najiaŋ. Be ni afii lɛ hoɔ lɛ, susumɔ ni ejaaa nɛɛ gbɛ eshwa, ni fiofio lɛ, bɔ ni atsɛɔ gbɛ́i lɛ ahãa lɛ balaaje kwraa. b

 Mɛi komɛi susu akɛ atsɛɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ akɛ “Yahweh,” mɛi krokomɛi hu hiɛ susumɔ kroko. Yɛ Ŋshɔ ni Egbo Wolokpo lɛ fã ko mli lɛ, Hela Biblia lɛ tsɔɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ shishi akɛ Iao yɛ Mose wolo ni ji etɛ lɛ mli. Mra beiaŋ Hela woloŋmalɔi komɛi hu kɛɛ atsɛɔ lɛ Iae, I·a·beʹ,I·a·ou·eʹ, shi amɛteŋ eko kwraa nyɛɛɛ atsɔɔ akɛ nakai ji bɔ ni blema Hebribii lɛ tsɛ lɛ. c

Susumɔi ni ejaaa ni kɔɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ he yɛ Biblia lɛ mli

 Susumɔ ni ejaaa: Biblia shishitsɔɔmɔi ni anaa gbɛ́i “Yehowa” lɛ yɛ mli lɛ tsɔɔ akɛ shishitsɔɔlɔi lɛ diɛŋtsɛ kɛwo mli.

 Anɔkwa sane: Hebri wiemɔ kɛhã Nyɔŋmɔ gbɛ́i ni akɛ Tetragrammaton lɛ damɔ shi kɛhã lɛ jeɔ kpo shii 7,000 sɔŋŋ yɛ Biblia lɛ mli. d Biblia shishitsɔɔlɔi babaoo jeɔ gbɛ amɛjieɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ yɛ Biblia lɛ mli, ni amɛkɛ gbɛnaa gbɛ́i tamɔ “Nuŋtsɔ” yeɔ najiaŋ.

 Susumɔ ni ejaaa: Ehe ehiaaa ni Nyɔŋmɔ ofe lɛ aná gbɛ́i srɔto ko.

 Anɔkwa sane: Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ kɛ mumɔ tsirɛ mɛi ni ekɛtsu nii kɛŋmala Biblia lɛ ni amɛŋmala egbɛ́i shii akpei babaoo; kɛfata he lɛ, ekɛɔ mɛi ni jáa lɛ lɛ akɛ amɛkɛ egbɛ́i atsɛ lɛ. (Yesaia 42:8; Yoel 2:32; Maleaki 3:16; Romabii 10:13) Anɔkwa, Nyɔŋmɔ wie eshi amale gbalɔi ni bɔ mɔdɛŋ koni amɛhã mɛi ahiɛ akpa egbɛ́i lɛ nɔ lɛ.—Yeremia 23:27.

 Susumɔ ni ejaaa: Kɛ́ wɔbaanyiɛ nɔ ni Yudafoi lɛ fee lɛ sɛɛ lɛ, belɛ esa akɛ ajie Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ kɛje Biblia lɛ mli.

 Anɔkwa sane: Eji anɔkwale akɛ Yudafoi atsɔɔlɔi lɛ ekomɛi kpoo akɛ amɛbaatsɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ. Kɛ̄lɛ, amɛjieee yɛ amɛ-Bibliai amli. Fɛɛ mli lɛ, Nyɔŋmɔ sumɔɔɔ akɛ wɔkɛ gbɔmɛi akusumii ni teɔ shi woɔ emlai lɛ tsuɔ nii.—Mateo 15:1-3.

 Susumɔ ni ejaaa: Esaaa akɛ akɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ tsuɔ nii yɛ Biblia lɛ mli ejaakɛ aleee bɔ ni Hebribii lɛ tsɛ lɛ.

 Anɔkwa sane: Susumɔ nɛɛ tsɔɔ akɛ belɛ Nyɔŋmɔ miitao ni mɛi ni wieɔ wiemɔi srɔtoi lɛ fɛɛ atsɛ egbɛ́i lɛ ni egbɛɛ pɛpɛɛpɛ. Shi Biblia lɛ tsɔɔ akɛ, Nyɔŋmɔ jálɔi ni hi shi yɛ blema lɛ wie wiemɔi srɔtoi ni amɛtsɛ mɛi agbɛ́i yɛ gbɛi srɔtoi anɔ.

 Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ Israel kojolɔ Yoshua he. Klɛŋklɛŋ afi oha lɛŋ Kristofoi ni wieɔ Hebri lɛ tsɛ lɛ Yehoh·shuʹaʽ, ni mɛi ni wieɔ Greek lɛ tsɛɔ lɛ I·e·sousʹ. Biblia lɛ kɛ bɔ ni Helabii lɛ tsɛɔ Yoshua Hebri gbɛ́i lɛ tsuɔ nii, ni no tsɔɔ akɛ Kristofoi lɛ nyiɛ nakai nɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ ni amɛkɛ bɔ ni atsɛɔ mɛi agbɛ́i yɛ wiemɔ pɔtɛɛ ko mli lɛ tsu nii.—Bɔfoi 7:45; Hebribii 4:8.

 Abaanyɛ akɛ shishitoo mla nɛɛ atsu nii kɛtsɔɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ shishi. Jeee bɔ ni atsɛɔ lɛ ahãa lɛ ji nɔ ni he hiaa titri, moŋ lɛ esa akɛ akwɛ ni akɛ gbɛ́i lɛ awo hei fɛɛ ni ejeɔ kpo yɛ Biblia lɛ mli.

a Be ni Tyndale tsɔɔ Biblia lɛ mli klɛŋklɛŋ woji enumɔ shishi lɛ, ekɛ gbɛ́i ni ji “Iehouah” lɛ tsu nii. Be ni be shwieɔ mli lɛ, Blɔfo wiemɔ lɛ batsake, ni no hã bɔ ni aspɛliɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ hu tsake. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Be ni Henry Ainsworth tsɔɔ Biblia wolo ni ji Lala lɛ shishi yɛ afi 1612 lɛ, hei fɛɛ ni Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ je kpo yɛ lɛ, ekɛ “Iehovah” wo jɛmɛ. Be ni efee tsakemɔi komɛi yɛ nakai Biblia lɛ mli yɛ afi 1639 lɛ ekɛ gbɛ́i “Jehovah” ni ji Yehowa lɛ, tsu nii. Nakai nɔŋŋ mɛi ni tsɔɔ American Standard Version Biblia ni akala yɛ 1901 lɛ shishi lɛ kɛ gbɛ́i Yehowa lɛ tsu nii yɛ hei fɛɛ ni eje kpo yɛ Hebri ŋmalɛi lɛ amli lɛ.

b The New Catholic Encyclopedia, Second Edition, Volume 14, baafa 883-884, kɛɔ akɛ: “Yɛ Nomŋɔɔ lɛ sɛɛ be fioo lɛ, abɔi susumɔ akɛ akɛ Yahweh baatsu nii koni akɛtsake ADONAI loo ELOHIM.”

c Kɛhã enɛ he saji krokomɛi lɛ, kwɛmɔ appendix A4, “The Divine Name in the Hebrew Scriptures” ni yɔɔ New World Translation of the Holy Scriptures mli lɛ.

d Kwɛmɔ wolo ni ji Theological Lexicon of the Old Testament, Volume 2, Baafa 523-524.