Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

SANEYITSO LƐ MLITSƆƆMƆ | YE ANƆKWA MƐNI HEWƆ?

Bɔ ni Anɔkwa ni Ayeee Saa Ohe

Bɔ ni Anɔkwa ni Ayeee Saa Ohe

“Eshɛɔ he ko ni bɔ fɛɛ bɔ ni obaafee lɛ ja omale.”—Samantha, South Africa.

Ani okpɛlɛɔ nakai sane lɛ nɔ? Taakɛ eji yɛ Samantha gbɛfaŋ lɛ, wɔ fɛɛ wɔhe efĩ wɔ dã. Bɔ ni wɔfeɔ wɔnii kɛ́ wɔkɛ shihilɛ ni baaka wɔ ni wɔkaye anɔkwa lɛ kpe lɛ tsɔɔ sui ni wɔyɔɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛji wɔsumɔɔ ni wɔsa mɛi ahiɛ lɛ, wɔbaanu nu he akɛ tɔmɔ bɛ he akɛ wɔbaamale. Kɛ́ akpa shi ana anɔkwale ni yɔɔ sane lɛ mli lɛ, ekɛ naagba baaba. Susumɔ saji ni nyiɛ sɛɛ lɛ he okwɛ.

ANYƐŊ AKƐ HIƐ AFƆ̃ MƆ KO NI YEEE ANƆKWA NƆ

Kɛ́ anyɛŋ akɛ hiɛ afɔ̃ mɔ ko nɔ lɛ, anyɛŋ akɛ lɛ abɔ naanyo. Kɛ́ mɛi enyɔ komɛi heɔ amɛhe amɛyeɔ lɛ, naanyobɔɔ ni yɔɔ amɛteŋ lɛ mli waa. Shi akɛ mɔ ko baaye anɔkwa lɛ jeee nɔ ko ni baa lɛ trukaa. Kɛ́ mɛi ná be amɛhã amɛhe, amɛshiuuu amɛhe nɔ ko nɔ kɛ́ amɛmiigba sane, ni amɛfeee ŋkomeŋfa lɛ, ehãa amɛnyɛɔ amɛkɛ amɛhe fɔ̃ɔ amɛhe nɔ. Kɛ́ mɔ ko fee nɔ ko ni tsɔɔ akɛ eyeee anɔkwa shi kome pɛ po lɛ, ehaŋ anyɛ amu afɔ̃ enɔ dɔŋŋ. Ni kɛ́ eba lɛ nakai, ebaawa akɛ abaahe lɛ aye ekoŋŋ.

Ani mɔ ko ni osusuɔ akɛ eji naanyo kpakpa lɛ elaka bo pɛŋ? Kɛ́ nakai lɛ, te onu he tɛŋŋ? Ekã shi faŋŋ akɛ edɔ bo waa. Ni shishinumɔ yɛ he. Ewaaa akɛ anɔkwa ni ayeee baafite naanyobɔɔ kpakpa.

KƐ́ OYEEE ANƆKWA LƐ, BO HU AYEŊ BO ANƆKWA

Woloŋlelɔ kpanaa ko ni atsɛɔ lɛ Robert Innes, ni tsɔɔ bɔ ni atoɔ shika kɛ jarayeli he gbɛjianɔ yɛ University of California lɛ yɔse akɛ, ‘anɔkwa ni ayeee lɛ tsɛŋeɔ mɔ.’ No hewɔ lɛ, abaanyɛ akɛ anɔkwa ni ayeee lɛ ato muawa he​—kɛ́ okɛ mɔ ko ni maleɔ sharaa waa lɛ, ewaaa kwraa akɛ nakai su lɛ ‘baatsɛŋe bo’ ni bo hu obaatsɔ amalelɔ.

Te ooofee tɛŋŋ otsi ohe kɛjɛ anɔkwa ni ayeee he? Biblia lɛ baanyɛ aye abua bo. Ofainɛ susumɔ Biblia mli shishitoo mlai fioo komɛi ahe.