Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 25

Jehová ovendesi umi oporoperdonávape

Jehová ovendesi umi oporoperdonávape

“Jehová peneperdona haguéicha ipyʼaite guive, peẽ pejapo vaʼerã avei upéicha” (COL. 3:13).

PURAHÉI 130 Ñañoperdonákena

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? *

1. ¿Mbaʼe promésapa Jehová omeʼẽ umi oñarrepentívape ipyʼaite guive?

 JEHOVÁ ningo haʼe ñande Kreadór, pe omeʼẽva umi léi ha Hués, ha avei haʼe pe ñande Túa ñanderayhuetéva (Sal. 100:3; Is. 33:22). Upévare ñande japekáramo ikóntrape ha ñañarrepentíramo ñande pyʼaite guive, haʼe ndahaʼéi ikatúnteva ñaneperdona síno ñaneperdonaseterei voi (Sal. 86:5). Proféta Isaías rupive Jehová ojapo ñandéve peteĩ promésa iporãitereíva, heʼi voi péicha: “Pende pekadokuéra pytãramo jepe tuguýicha, opytáta morotĩ asy pe niéveicha” (Is. 1:18).

2. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã ikatu hag̃uáicha jaiko pyʼaguapýpe enterovéndi?

2 Ñaneimperfékto rupi ikatu jajapo térã jaʼe álgo ikatúva omoñeñandu vai ótrope (Sant. 3:2). Upéva ndeʼiséi ndaikatumoʼãiha jaguereko umi amigoite, upéva rangue ñañehaʼãnte vaʼerã ñaporoperdonakuaa (Prov. 17:9; 19:11; Mat. 18:21, 22). Jehová ningo oipota voi ñande jajapo upéicha, ñambohasa reíntema umi jejavy mimi jarekóva oñondive (Col. 3:13). Péicha ñande jakopia Jehová ehémplo, pórke haʼe ‘operdonambaite ñandéve ñane rembiapo vaikue’ (Is. 55:7).

3. ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

3 Ko artíkulope jahecháta mbaʼéichapa ñaneimperféktoramo jepe ikatu jasegi Jehová ehémplo ñañoperdonávo. ¿Mbaʼeichagua pekádopa katuete ñamombeʼu vaʼerã umi ansianokuérape? ¿Ha mbaʼérepa Jehová oipota ñande ñañoperdona? Avei jahecháta unos kuánto ermanokuéra experiénsia ohasa asy vaʼekue ótro pekádo káusare.

PETEĨ ERMÁNO OPEKA VAI JAVE

4. a) ¿Mbaʼépa ojapo vaʼerã peteĩ ermáno hoʼáramo peteĩ pekádo ivaívape? b) ¿Mbaʼe rresponsavilidápa oguereko umi ansiáno?

4 Oĩramo peteĩ opeka vai vaʼekue tekotevẽ upéva oñemombeʼu umi ansianokuérape. 1 Corintios 6:9, 10-pe jatopa hína umi pekádo ivaíva. Koʼãichagua pekádo ningo oñemoĩ Jehová heʼívare. Oĩramo ermáno hoʼáva koʼãichagua pekádope, tekotevẽ oñemboʼe Jehovápe ha ojerure operdonami hag̃ua chupe, avei tekotevẽta oñeʼẽ umi ansianokuérandi (Sal. 32:5; Sant. 5:14). ¿Mbaʼe rresponsavilidápa oguereko umi ansiáno? Añetehápe ningo Jehová añoite ikatu operdona peteĩ opekávape, ha haʼe ojapo upéva Jesús sakrifísio rupive. * Upéicharõ jepe Jehová omeʼẽ la rresponsavilida umi ansiánope oipurúvo Iñeʼẽ ohecha hag̃ua peteĩ pekadórpa oñemosẽta kongregasióngui térãpa nahániri (1 Cor. 5:12). Upearã umi ansiáno ogueraha enkuénta koʼã porandu: ¿Pe persónapa opeka raʼe oikuaa porãramo jepe ivaiha upe ojapóva? ¿Oñomisépa raʼe pe pekádo? ¿Opekápa hína oikóvo raʼe peteĩ tiémpore térãpa koʼág̃ante hoʼa upe pekádope? Ha la iñimportantevéva katu, ¿oñarrepentípa ipyʼaite guive? ¿Oĩpa pruéva ohechaukáva Jehová operdonáma hague chupe? (Hech. 3:19).

5. ¿Mbaʼéichapa ou porã pe kongregasiónpe umi mbaʼe ojapóva umi ansianokuéra?

5 Umi ansianokuéra oñembyaty jave pe opeka vaʼekuéndi, oñehaʼãmbaite hikuái odesidi pe ojedesidíma haguéicha yvágape (Mat. 18:18). ¿Mbaʼéichapa upéva ou porã pe kongregasiónpe? Pe pekadór noñarrepentírivape oñemosẽ kongregasióngui, ha péicha ojeprotehe umi ótro Jehová ovechakuérape ani hag̃ua ova hesekuéra pe pekadór opensa lája (1 Cor. 5:6, 7, 11-13; Tito 3:10, 11). Ojejapo rupi avei upéicha, oñepytyvõ pe opeka vaʼekuépe oñarrepenti ha oñemoĩ porã jey hag̃ua Jehovándi (Luc. 5:32). Umi ansiáno oñemboʼe pe persóna oñarrepentívare ha ojerure Jehovápe ikatu hag̃uáicha orrekupera jey la iñamista hendive (Sant. 5:15).

6. ¿Ikatúpa Jehová operdona jey peteĩ pekadór oñemosẽ vaʼekuépe kongregasióngui? Emyesakã.

6 Ñapensamína peteĩ pekadór noñarrepentírivare oñembyaty jave umi ansianokuérandi. Péicha jave oñemosẽmante vaʼerã chupe kongregasióngui. Oimérõ pe pekadór nokumplíri pe léi upe paispegua, umi ansianokuéra ndoprotehemoʼãi chupe upévagui, pórke Jehová omeʼẽ autorida umi goviérnope ohusga ha okorrehi hag̃ua oimeraẽ nokumplírivape umi léi, jepénte pe pekadór oñarrepenti térã nahániri (Rom. 13:4). Péro upéi pe persóna oúramo okambia ha oñarrepenti ipyʼaite guive, okambia opensa lája ha umi mbaʼe ojapóva, Jehová katuete operdonáta chupe (Luc. 15:17-24). Haʼe ojapo upéicha, jepe pe pekadór opeka vaieterei kuri (2 Crón. 33:9, 12, 13; 1 Tim. 1:15).

7. ¿Mbaʼépa heʼise ñaperdona peteĩ opeka vai vaʼekuépe ñane kóntrape?

7 Ajépa javyʼaite jaikuaávo ñande natekotevẽiha jadesidi Jehovápa operdónata térãpa nahániri peteĩ opeka vaʼekuépe. Péro si oĩ peteĩ mbaʼe ñande jadesidi vaʼerã. ¿Mbaʼépa hína upéva? Ikatu voi oĩ peteĩ ofalla vaíva ñane kóntrape, ha ikatu ojerure ñandéve perdón térã avei nahániri. Upéicha jave ñande jahecha vaʼerã ñaperdonátapa chupe upe mbaʼe vai ojapo vaʼekuére ñanderehe, térãpa japytáta ñandepyʼaro ha ñandepochy upe persónandi. Ndahaʼéi ningo sapyʼaitépe ñanderesaráitava peteĩ mbaʼe vai ojejapo vaʼekuégui ñanderehe, koʼýte oiméramo igráve raʼe térã ñanembohasa asyeterei raʼe upéva. Pe rrevísta La Atalaya 15 de septiembre de 1994 heʼi: “Peteĩ kristiáno operdona jave ndahaʼéi ku ndaivaíriva chupe g̃uarã pe pekádo. Upéva rangue heʼise ohejaha Jehová kárgope ojeroviágui haʼe ojapotaha hustísia. Haʼe ningo hína pe Hués ihustovéva oĩva ko univérsope, ha katuete omoĩta hustísia itiempoitépe”. ¿Mbaʼérepa Jehová oipota ñaperdona ñande rapichakuérape ha avei jaheja ipópe, ha jajerovia haʼe ohusgataha hekoitépe?

¿MBAʼÉREPA JEHOVÁ OIPOTA ÑAPERDONA?

8. ¿Mbaʼéichapa ñande jahechauka jaagradeseha Jehová imbaʼeporã haguére ñanendive?

8 Ñande ñaperdona jave jahechauka jaagradesetereiha Jehová imbaʼeporã haguére ñanendive. Jesús peteĩ ehémplo rupive okompara Jehovápe peteĩ karai operdona vaʼekue peteĩ déuda tuichaitereíva peteĩ esklávope. Péro upéi ko esklávo noperdonái peteĩ hapicha odeve michĩvévape chupe (Mat. 18:23-35). ¿Mbaʼépa ñanemboʼese raʼe Jesús ko ehémplo rupive? Ñande añetehápe jaagradeséramo Jehovápe imbaʼeporã haguére ñanendive, upéva ñanemomýita ñaperdona hag̃ua ñande rapichápe (Sal. 103:9). Heta tiémpoma pe rrevísta Ñemañaha oñeʼẽvo ko témare heʼi kuri: “Ñande ñaperdona hetavéramo ñande rapichápe, upéva ndaikatuiha ñambojoja mbaʼeichaitépa Jehová imbaʼeporã ñanendive ñaneperdonávo Jesús rupive”.

9. ¿Mávapepa Jehová oiporiahuvereko? (Mateo 6:14, 15).

9 Ñande ñaporoperdonáramo, Jehová ñaneperdonáta avei. Jehová ningo oiporiahuvereko umi oiporiahuverekóvape hapichápe (Mat. 5:7; Sant. 2:13). Jesús omyesakã porã vaʼekue ko téma omboʼérõ guare idisipulokuérape mbaʼéichapa oñemboʼe vaʼerã (elee Mateo 6:14, 15). Jehová ñanemboʼéma voi ko mbaʼe umi mbaʼe heʼi vaʼekuére Jóbpe. Ko kuimbaʼe ifiélva Jehovápe tekotevẽ kuri ombohovái umi mbaʼe vai heʼíva hese umi mbohapy iñamígo guaʼu: Elifaz, Bildad ha Zofar. Jehová omanda Jóbpe oñemboʼe hag̃ua koʼã mbohapy iñamígo guaʼúre. Ha Job ojapo rire upéva, Jehová ovendesi chupe (Job 42:8-10).

10. ¿Mbaʼéichapa ñandeperhudika ñandepyʼaróramo? (Efesios 4:31, 32).

10 Pe pyʼaro ningo ikatu tuicha ñandeperhudika. Jehová oipota voi jaipeʼa ñandejehegui pe pyʼaro ojoguáva peteĩ kárga ñanembohasa asývape (elee Efesios 4:31, 32). Jehová heʼi voi ñandéve: “Embohasa ndejehegui pe pochy ha ani ndepyʼaro” (Sal. 37:8). Jasegíramo ko konsého ningo ou porãta ñandéve. Japytáramo ñandepyʼaro, upéva ikatu voi operhudika ñande salu (Prov. 14:30). Japytáramo ñandepyʼaro peteĩ ñande rapichándi haʼetéta hína jaʼúva venéno, ñandénte jajeperhudikáta ndahaʼéi pe ojapo vaʼekue ñanderehe mbaʼe vai. Péro ñande ñaperdonáramo ñande rapichápe, ñandéve voi ou porãta upéva (Prov. 11:17). Péicha ñande ñañeñandúta pyʼaguapýpe ha ikatúta vyʼápe jaservi Jehovápe.

11. ¿Mbaʼépa heʼi la Biblia pe vengánsare? (Romanos 12:19-21).

11 Jahejákena Jehová pópe pe vengánsa. Jehová ningo nomeʼẽi ñandéve permíso ñañevenga hag̃ua umi opeka vaʼekuére ñane kóntrape (elee Romanos 12:19-21). Ñaneimperfékto rupi ndaikatúi jahecha entéro mbaʼe oiko vaʼekue, upévare ñande ndaikatúi jahusga porã Jehová ojapoháicha (Heb. 4:13). Ikatu voi ipuʼaka ñanderehe umi mbaʼe ñañandúva ha ojapoka ñandéve peteĩ mbaʼe noĩporãiva. Jehová heʼi vaʼekue voi Santiago rupive: “Peteĩ kuimbaʼe ipochýva ndojapói iporãva Ñandejára renondépe” (Sant. 1:20). Ikatu ñaime segúro Jehová ojapotaha pe iporãvéva ha oñevengataha itiempoitépe.

Jaipeʼa ñandejehegui pe pochy ha pyʼaro. Jaheja Jehovápe tohusga entéro mbaʼe. Haʼe katuete oipeʼaitéta umi mbaʼe ñanembohasa asýva pe pekádo káusare (Ehecha párrafo 12)

12. ¿Mbaʼéichapa ñande jahechauka jajeroviaha pe Jehová hustísiare?

12 Ñaporoperdona jave jahechauka jajeroviaha pe Jehová hustísiare. Jahejáramo Jehová pópe koʼã mbaʼe, jahechaukáta hína jajeroviaha haʼe osolusionambaitetaha umi mbaʼe jahupytýva pe pekádo káusare. Pe múndo pyahu Jehová oprometévape avave naimanduʼamoʼãvéima umi mbaʼe omoñeñandu vai vaʼekuére chupe ha ‘ojeietétama voi ikorasõgui’ (Is. 65:17). Oiméramo peteĩ persóna ñandeperhudika vai raʼe, ¿ikatúnepa jaipeʼaite ñandejehegui pe pochy ha pyʼaro jaguerekóva ikóntrape? Jahechamína koʼág̃a unos kuánto ehémplo ohechaukáva ikatuha jajapo upéva.

UMI VENEFÍSIO JAHUPYTÝVA ÑAPOROPERDONÁVO

13, 14. ¿Mbaʼépa nde reaprende Tony ha José experiénsiagui?

13 Heta ñane ermáno odesidi operdona umi operhudika vaieterei vaʼekuépe jepe chupekuéra. ¿Mbaʼéichapa ovenefisia chupekuéra ojapo rupi upéicha?

14 Peteĩ ermáno hérava Tony * ha oikóva Filipínaspe, omombeʼu heta tiémpo oiko mboyve chugui testígo de Jehová, oikuaa hague mávapa ojuka raʼe peteĩ iñermáno ijedavévape chugui ha pe kuimbaʼe ojapo vaʼekue upéva heraha José. Upe tiémpope Tony ijarhél ha iviolentoiterei, ha oñevengase voi. Upéi Josépe ojejagarra ha ojegueraha kárselpe upe ojapo vaʼekuére. Tiémpo rire Joségui ojepói la kárselgui, ha Tony ojedesidi ndopytuʼumoʼãiha ojuka peve chupe. Haʼe ojogua voi peteĩ árma upearã. Upérõ guare Tony oñepyrũ ostudia la Biblia testígo de Jehovándi, haʼe heʼi: “Pe che estúdio de la Biblia rupive aaprende tekotevẽha akambia, ha umíva apytépe ndovaleiha aiko chepochyháre”. Upéi Tony ojevautisa, ha tiémpo rire oñenombra chupe ansiáno. Eñeimahinamíntena mbaʼeichaitépa oiméne haʼe oñesorprende rakaʼe oikuaárõ guare Joségui oiko hague avei Jehová siérvo. Upéi ojotopárõ guare mborayhúpe oñoañuã hikuái, ha Tony heʼi Josépe operdonáma hague chupe. Tony heʼi ovyʼaiterei hague operdona haguére Josépe, ha hasy voi omombeʼu hag̃ua mbaʼeichaitépa oñeñandu porã ojapo haguére upéva. Jehová ovendesi Tónype oĩ haguére dispuésto operdona hag̃ua.

Peter ha Sue ehémplo ohechauka ñandéve ikatuha jaipeʼa ñandejehegui pe pochy ha pyʼaro (Ehecha párrafo 15 ha 16)

15, 16. ¿Mbaʼépa nde reaprende Peter ha Sue experiénsiagui?

15 Áño 1985-pe, Peter ha Sue oĩ jave rreunionhápe Salónpe derrepentete okapu peteĩ vómba. ¡Peteĩ kuimbaʼe omoĩ raʼe peteĩ vómba pe Salónpe! Sue oñelastima vaieterei ha opyta ndohechaporãvéi ha nohenduporãvéi. Avei haʼe opyta nohetũporãvéi. * Peter ha Sue pyʼỹinte oñeporandu: “¿Mbaʼeichagua persóna piko ojapo koʼãichagua mbaʼe vaiete?”. Upéi heta áño rire, pe kuimbaʼe ombokapu vaʼekue pe vómba ha ndahaʼéiva testígo de Jehová, ojejagarra ha oñesentensia chupe opyta hag̃ua kárselpe oikove aja entéro. Oñeporandu jave Peter ha Súepe operdonámapa pe kuimbaʼépe, haʼekuéra heʼi: “Jehová ningo ñanemboʼe japytáramo ñandepochy ha ñandepyʼaro hína, ikatuha ñandeperhudika ñande salúpe, umi mbaʼe ñañandúva ha ñapensávape entéro. Upévare ensegída voi ore rojerure vaʼekue Jehovápe orepytyvõ hag̃ua pono ropyta orepochy ha orepyʼaro ikatu hag̃uáicha rosegi roiko pyʼaguapýpe”.

16 ¿Ifásilpa raʼe chupekuéra operdona hag̃ua pe kuimbaʼépe? Nahániri, ijetuʼu jepi chupekuéra. Haʼekuéra heʼive: “Sapyʼánte Súepe oguereko asy jave umi perhuísio oiko vaʼekue hese, orepochy jey. Péro ore ndoropytái ropensa upe oiko vaʼekuére, upévare pyaʼe ojei orehegui upe roñandúva. Ha algún día oikóramo pe kuimbaʼégui ñane ermáno ore roguerohorýta chupe. Ko mbaʼe rohasa vaʼekue oremboʼe jasegíramo umi konsého oĩva la Bíbliape, añetehápe ñandepeʼaha heta mbaʼégui. Añetehápe ñandelivra voi heta mbaʼe ni ñande nañañeimahináivagui. Orekonsola avei roikuaágui Jehová koʼẽrõitéma oipeʼapaitetaha entéro mbaʼe ñandeperhudika vaʼekue”.

17. ¿Mbaʼépa nde reaprende Myra experiénsiagui?

17 Mýragui oiko vaʼekue testígo de Jehová omenda riréma ha oreko vaʼekue mokõi mitãʼi. Péro iménagui ndoikói vaʼekue Testígo. Upéi iména omoakãratĩ chupe ha oheja ifamíliape. Myra heʼi: “Che ména cherejárõ guare chéve ha umi mokõi che membýpe, añeñandu vaieterei oñeñanduháicha jepi peteĩ otraisiona vaʼekue chupe peteĩ persóna ohayhúva. Por ehémplo ni ndagueroviaséi la oiko vaʼekue, añembyasy, hasyeterei chéve la oiko vaʼekue, añeñandu kulpávle ha chepochy”. Myra matrimónio opáramo jepe, osegi hasy asy chupe iména otraisiona haguére chupe. Haʼe heʼive: “Umi mbaʼe añandúva cheguereko asy kuri heta mésere, oafektáma kuri che amista Jehovándi ha umi ótra persónandi avei”. Myra heʼi koʼág̃a ndaipochyveimaha pe imenakuére. Chupe hiʼãite pe imenakue oñemoag̃ui Jehováre. Myra oñekonsentra umi mbaʼe porã ñaneraʼarõvare. Haʼe ningo omongakuaa haʼeño umi imembykuérape ha oipytyvõ chupekuéra oservi hag̃ua Jehovápe. Koʼág̃a g̃uarã Myra vyʼápe oservi Jehovápe umi imembykuérandi ha avei umi ifamiliakuérandi.

JEHOVÁ HÍNA PE HUÉS PERFÉKTO

18. ¿Mbaʼépa ikatu ñaime segúro pe Hués Ijojahaʼỹva Jehová ojapotaha?

18 Ajépa tuichaite ñandepyʼaguapy jaikuaávo ñande natekotevẽiha jadesidi mbaʼéichapa ojehusga vaʼerã peteĩ persónape. Jehová ningo hína pe Hués Ijojahaʼỹva ha haʼe ojapóta ko traváho iñimportantetéva (Rom. 14:10-12). Ñande ikatu jajerovia ñande pyʼaite guive haʼe osegitaha pe iléi perfékta ohusga hag̃ua mbaʼépa la iporãva térã ivaíva (Gén. 18:25; 1 Rey. 8:32). Haʼe ningo núnka ndojapomoʼãi mbaʼeve iñinhústova.

19. ¿Mbaʼépa jahupytýta Jehová haʼe rupi pe Hués perfékto?

19 Ñandéve hiʼãitéma og̃uahẽ pe tiémpo Jehová oipeʼapaitetaha entéro mbaʼe vai ñanderupytýva ñaneimperfékto ha pekadór haguére. Upe tiémpope, entéro mbaʼe hasýva ñandéve tahaʼe ñanderasykatu rupi térã umi mbaʼe ñanemoñeñandu vaíva, ojeietétama ñandehegui (Sal. 72:12-14; Apoc. 21:3, 4). Umívare ningo núnka mas nañanemanduʼamoʼãvéima. Ha ñahaʼãro aja og̃uahẽ umi mbaʼe iporãitéva, jaagradeseterei Jehovápe omeʼẽ haguére ñandéve pe kapasida jasegi hag̃ua iñehémplo ha ñaporoperdona.

PURAHÉI 18 Jaagradese Jesús sakrifísiore

^ Jehová ningo katuete operdona umi oñarrepentívape ipyʼaite guive. Ha ñande jasegise iñehémplo ñaperdonávo umi ofallávape ñanendive. Ko artíkulope jahecháta umi pekádo ikatúva ñandénte ñaperdona ha avei jahecháta umi pekádo katuete ñamombeʼu vaʼerã umi ansiánope. Avei jahecháta mbaʼérepa Jehová oipota ñande ñañoperdona ha mbaʼéichapa upéva ñandéve voi ñanepytyvõ.

^ Ehecha “Pregunta de los Lectores”, La Atalaya 15 de abril de 1996.

^ Oñekambia unos kuánto téra.