Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Káda sélula de levadúra haʼete orekóva peteĩ mákina michĩetereíva ikatúva oiporavo umi molékula, otransporta ha omodifika. Koʼã proséso iñimportanteterei pe levadúra oikove hag̃ua.

¿Mbaʼépa ohechauka ñandéve umi mbaʼe oikovéva?

¿Mbaʼépa ohechauka ñandéve umi mbaʼe oikovéva?

Ñande jerére ningo oĩ opaichagua vída okakuaáva, okuʼéva ha ojerreprodusíva. Upéicha rupi ñane planéta iporã ha ndaijojahái. Oĩ ningo umi mbaʼe michĩetereíva ha ni ndajahecháiva orekóva vída, ha koʼág̃a jaikuaave umívagui. ¿Ikatúpa koʼã mbaʼe ñanepytyvõ jaikuaa hag̃ua mbaʼéichapa oñepyrũ raʼe la vída? Jahechamína.

¿Ikatúpa jaʼe entéro mbaʼe orekóva vída oñediseña hague? Ojeʼe ningo umi sélula haʼeteha ladríllo michĩetereíva oformáva entéro mbaʼe oikovéva. Káda sélula oñekompara voi peteĩ fávrika michĩetereívare ojapóva miles de kósa ikomplikadoitereíva oikotevẽva peteĩ organísmo oikove ha ojerreprodusi hag̃ua. Koʼãichagua proséso ikomplikadoitéva ikatu jahecha oparupiete. Por ehémplo epensami pe levadúra ojepurúvare ojejapo hag̃ua pan. Pe levadúra oreko una kláse de sélulante, ha ñakomparáramo umi sélula umánare haʼete voi isimpletereíva. Péro ndahaʼeiete hína upéicha. Káda sélula oreko ADN heʼíva chupe mbaʼépa ojapo vaʼerã ha oñeorganisa porãiterei. Káda sélula de levadúra haʼete orekóva peteĩ mákina michĩetereíva ikatúva oiporavo umi molékula, otransporta ha omodifika. Koʼã proséso iñimportanteterei pe levadúra oikove hag̃ua. Koʼã sélula ndorekói jave aliménto nombaʼapovéi ha opyta okeramoguáicha. Upévare ojepurúta vove ojejapo hag̃ua pan, pe levadúra ojeaktiva jey ku opayramoguáicha.

Umi sientífiko heta áñorema ostudia umi sélula orekóva pe levadúra jahecha nontendevéipa hikuái umi sélula umána. Péro oĩ heta mbaʼe ndaikatúitiva ontende porã hikuái pe sélula de levadúragui. Peteĩ profesór omboʼéva Universidad Tecnológica Chalmers Suéciape, hérava Ross King heʼi: “Tekotevẽ ningo oĩ hetave viólogo oinvestiga hag̃ua mbaʼéichapa ombaʼapo pe levadúra, haʼéva peteĩ mbaʼe isimpletereíva”.

Jahechaháicha pe levadúra sélula haʼetévaicha la isimpletereíva, péro la verda ke umi mbaʼe isimplevéva jepe oreko umi proséso ijetuʼuetereíva ofunsiona hag̃ua. ¿Mbaʼépa nde epensa? ¿Sera ke oĩ álgien odiseña vaʼekue pe levadúra sélula? ¿Ikatu piko ijehegui reínte oiko peteĩ proséso peichaite peve ikomplikádova?

Ndaikatúi ojekrea vída álgo ndorekóivagui vída. Pe ADN oñeforma umi molékula héravagui nukleótido. Káda sélula umána oreko 3.200 millón de nukleótido. Káda komponénte oĩva ko sélulape oĩ hendaitépe ikatu hag̃uáicha oprodusi ensíma ha proteína.

¿Ikatu piko peteĩ kadéna de nukleótido opyta porã hendaitépe sólo por aksidénte? Umi sientífiko orrekonose de ke upéva haʼeha kási imposívle.

Koʼag̃aite peve umi sientífiko ndaikatúi okrea peteĩ vída álgo ndorekóivagui vída.

Yvypóra rekove ndaijojahái. Yvyporakuéra ñanediferénte umi ótro mbaʼe oikovévagui, pórke ñande ikatu jadisfruta de la vída. Por ehémplo ñande jajapo ha jafavrika heta mbaʼe, japorohayhu ha jareko amigokuéra, ha ikatu ñamombeʼu ha jahechauka la ñañandúva. Avei ikatu jasavorea umi tembiʼu hetereíva, ñahetũ umi mbaʼe hyakuã asýva, jahecha umi diferénte kolór ha umi paisáhe neporãva. Ñande ñaplanea umi mbaʼe jajaposéva amo gotyove ha jaipota isentído ñande rekove. Entéro koʼã mbaʼére ñande ndahaʼéi jaikovénteva, síno jadisfruta voi de la vída.

¿Mbaʼépa nde repensa? ¿Sera ke umi mbaʼe ikatúva jadisfruta oevolusionánte kuri ikatu hag̃uáicha jaikove ha jajerreprodusi? ¿Térã entéro koʼã mbaʼe porã haʼe peteĩ rregálo omeʼẽva ñandéve ñande Apohare ñanderayhuetéva?