Ehecha oĩva pype

¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende umi milágro Jesús ojapo vaʼekuégui?

¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende umi milágro Jesús ojapo vaʼekuégui?

¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende umi milágro Jesús ojapo vaʼekuégui?

LA BÍBLIAPE oñemombeʼu jave umi mbaʼe Jesús ojapo vaʼekue oĩrõ guare ko yvy ape ári, ndojepurúi vaʼekue pe palávra griega ojetradusíva “milágro”. Upéva rangue, ojepuru hendaguépe pe palávra griega dýnamis heʼiséva “podér” (Lucas 8:46). Pe palávra heʼise avei “katupyry” térã “peteĩ mbaʼe tuichaitereíva”. Peteĩ expérto heʼi vaʼekue pe palávra griega ohechaukaha ojejapo hague peteĩ mbaʼe ipoderosoitereíva, ha avei ohechauka máva rupivépa ojejapo upéva. Ko palávra avei ontendeka péva ojejapoha Ñandejára podér rupive.

Ótra palávra griega ojepurúva jepi avei haʼe téras, péva ikatu ojetradusi “mbaʼe ijojahaʼỹva” (Hechos 2:19). Ko palávra ohechauka mbaʼéichapa oñeñandu vaʼekue umi hénte ohechárõ guare umi milágro. Por ehémplo, pyʼỹi umi Jesús disipulokuéra ha entéro umi hénte oñesorprende vaʼekue ohechávo umi mbaʼe haʼe ojapóva (Marcos 2:12; 4:41; 6:51; Lucas 9:43).

Oñeñeʼẽta jave umi milágro Jesús ojapo vaʼekuére ojepuru jepi avei pe palávra griega seméion heʼiséva “señál”, térã milágro ojejapóva Ñandejára podér rupive. Peteĩ teólogo hérava Robert Deffinbaugh heʼi: “Umi milágro térã señál ohechauka pe añetegua Ñande Ruvicha Jesúsgui”.

¿Mbaʼe podér rupivépa Jesús ojapo umi milágro?

La Bíbliape oñemombeʼu Jesús ojapo hague heta milágro, péro haʼe ndojapói vaʼekue umíva ombovyʼa térã oentretene hag̃ua la héntepe. Síno umíva ohechauka kuri “Ñandejára podér tuichaitéva”, ha upéva la ojehechakuaa vaʼekue Jesús omosẽrõ guare pe demónio peteĩ mitãkariaʼýgui (Lucas 9:37-43). Nañanesorprendéi ningo ñahendúvo Ñandejára ipoderosoitéva ojapoha koʼã mbaʼe. La Biblia heʼi voi Jehová haʼeha ‘Ñandejára tuicha ipuʼakapáva ha ipoderosoitereíva’ (Isaías 40:26).

La Bíbliape, lívro de Mateo, Marcos, Lucas ha Juánpe oñemombeʼu Jesús ojapo hague 35 milágro rupi, péro ndajaikuaái ningo mboýpa rakaʼe añetehápe. Por ehémplo, Mateo 14:14-pe heʼi ‘Jesús ohechávo umi henteitápe, ombyasyeterei chupekuéra, ha omonguera umi hasývape’, péro ndeʼíri kuri mboýpepa omonguera rakaʼe.

Umi milágro Jesús ojapo vaʼekue ohechauka porã haʼe haʼeha Ñandejára raʼy, ha avei haʼeha pe Mesías. La Biblia voi omombeʼu Jesús ojapo hag̃ua umi milágro oipuru hague Ñandejára podér. Apóstol Pedro heʼi vaʼekue: ‘Ñandejára ohechauka porã vaʼekue haʼe ombou hague Jesúspe ojapóvo haʼe rupive umi mbaʼe ipoderósova, milágro ha umi mbaʼe ijojahaʼỹva’ (Hechos 2:22). Upéi Apóstol Pedro heʼi avei: ‘Ñandejára oiporavo chupe espíritu sánto rupive ha omeʼẽ chupe podér. Haʼe opárupi okorre, ojapo iporãva ha omonguera entéro umi ohasa asývape pe Diablo poguýpe, pórke Ñandejára oĩ hendive’ (Hechos 10:37, 38).

Jesús siémpre oporomboʼe vaʼekue ha avei ojapo umi milágro, por ehémplo Marcos 1:21-27-pe oñemombeʼu mbaʼéichapa umi hénte opyta ijurujaipa hese. Pe versíkulo 22-pe heʼi: “Umi hénte oñesorprendepa ohendúvo mbaʼeichaitépa oporomboʼe”. Ha pe versíkulo 27-pe heʼi umi hénte “oñemondyipa opytávo” ohechárõ guare haʼe omosẽ hague peteĩ demóniope. Umi milágro Jesús ojapo vaʼekue, ha umi mbaʼe haʼe omboʼéva ohechauka porã haʼe hague pe Mesías oñepromete vaʼekue.

Jesús ndahaʼéi omombeʼúnte vaʼekue haʼe hague pe Mesías, síno haʼe ohechauka upéva umi mbaʼe heʼi ha ojapóva rupive. Avei ojekuaa haʼe haʼeha pe Mesías Ñandejára omeʼẽ rupi chupe podér ojapo hag̃ua umi milágro. Upévare oĩrõ guare heʼíva chupe haʼe ndorekoiha autorida térã ndahaʼeiha pe Mesías, haʼe pyʼaguasúpe heʼi vaʼekue: “Che ajapóvo umi tembiapo che Ru omeʼẽ vaʼekue chéve, ahechauka porãve pe Túa chembou hague” (Juan 5:36).

¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Jesús añetehápe ojapo hague umi milágro?

¿Oĩ piko algúna pruéva ohechaukáva Jesús añetehápe ojapo hague umi milágro? Upéva ñaanalisáta koʼág̃a.

Jesús ojapo jave umi milágro ndoipotái vaʼekue oñemombaʼeguasu chupe, síno oipota oñemombaʼeguasu Itúape. Por ehémplo, omonguera mboyve peteĩ kuimbaʼe isiégovape, heʼi chupe ojapoha upéva “umi hénte ohecha hag̃ua mbaʼépa Ñandejára ikatu ojapo hese” (Juan 9:1-3; 11:1-4).

Jesús ojapo jave umi milágro ndojoguaiete umi médiko oporomongueráva ñemboʼépe. Haʼe ndojapói vaʼekue máhia, ndojapói umi milágro ojehechauka hag̃ua, ni omondýi térã osorprende hag̃ua la héntepe. Jesús iñumildeterei vaʼekue ha upéva ojekuaa omonguerárõ guare mokõi siégope. “Jesús oiporiahuverekoiterei umi siégope ha opoko hesakuérare, upepete ohecha jey hikuái ha omoirũ chupe” (Mateo 20:29-34). Jesús ojapo jave umi milágro ndojapói peteĩ rrituál, ni ndojapói umi mbaʼe tuichaitereíva. Hiʼarive haʼe ojapo jave umi milágro heta hénte ikatu ohecha upéva. Ndojoguaiete umi milágro guaʼu koʼág̃arupi ojejapóvape, pórke umíva ningo avave ndaikatúi okomprova siertoha (Marcos 5:24-29; Lucas 7:11-15).

Heta vése Jesús voi ohechakuaa oĩha hénte ojeroviáva umi milágro haʼe ojapóvare. Upéicharamo jepe, oĩramo avei umi ndojeroviáiva, upéva ndojokói chupe ojapo hag̃ua umi milágro. Por ehémplo, haʼe oĩrõ guare Capernaúmpe “umi hénte ogueru Jesús rendápe heta endemoniádo. Ha Jesús una vénte omanda umi demóniope osẽ hag̃ua umi héntegui ha ja osẽma voi. Ha avei omonguera entéro umi hasývape” (Mateo 8:16).

Jesús ojapo vaʼekue umi milágro oipytyvõ hag̃ua umi hénte oikotẽvévape, haʼe ningo núnka ndojapói vaʼekue umíva oĩ rupínte hénte ohechaséva mbaʼéichapa ojejapo peteĩ milágro (Marcos 10:46-52; Lucas 23:8). Avei Jesús ojapórõ guare umi milágro, ndojapói vaʼekue umíva ivenefisiorã (Mateo 4:2-4; 10:8).

¿Ikatúpa jajerovia umi milágro la Bíbliape oñemombeʼúvare?

Umi lívro de Mateo, Marcos, Lucas ha Juánpe oñemombeʼu mbaʼéichapa Jesús ojapo vaʼekue umi milágro. ¿Péro ikatúpa jaguerovia umíva siertoha? Ikatu, jahechamína.

Jaʼéma haguéicha, Jesús ojapo vaʼekue umi milágro heta hénte renondépe. Hiʼarive umi hénte ohecha vaʼekue umi milágro oikovéiti vaʼekue oñeñepyrũrõ guare ojeskrivi umi rreláto. Peteĩ lívro hérava Umi milágro ha pe rresurreksión heʼi ndaikatuiha jaʼe umi oskrivíva umi rreláto nomombeʼupái hague umi mbaʼe oikóva, síno ikatuha ñaime segúro haʼekuéra oñehaʼãmbaite hague oskrivi umi mbaʼe oiko hagueichaite.

Ymave umi mboʼehára leipegua nonegái vaʼekue Jesús ojapo hague umi milágro oñemensionáva umi cuatro evanhéliope. Upéva rangue haʼekuéra odudánte mbaʼe podér rupivépa haʼe ojapo upéva (Marcos 3:22-26). Ha tiémpo rire jepe umi hénte nonegái vaʼekue Jesús ojapo hague umi milágro. Upéva rangue heta oñeñeʼẽ umi mbaʼe haʼe ojapo vaʼekuére. Upévare ñande ikatu ñaime segúro ikatuha jaguerovia entéro mbaʼe ojeskrivíva Mateo, Marcos, Lucas ha Juánpe.

¿Mbaʼérepa Jesús ojapo vaʼekue umi milágro?

Ndaikatumoʼãi ningo ñantende mbaʼérepa Jesús ojapo vaʼekue umi milágro ñaanalisáramo umi pruéva añónte, upearã jahecha vaʼerã mbaʼeichagua kuimbaʼépa rakaʼe haʼe. Umi rreláto bíblico omombeʼu Jesús haʼe hague peteĩ kuimbaʼe oporombyasýva ha ojepyʼapýva umi ótrore.

Ikatu ñanemanduʼami mbaʼépa oiko vaʼekue Jesús omonguerárõ guare peteĩ kuimbaʼe ilépravape. Pe kuimbaʼe ojerure asy kuri Jesúspe: “‘Nde chemongueraséramo ikatu chemonguera’. Ha Jesús oiporiahuvereko chupe, opoko hese ha heʼi: ‘Si, romonguerase’. Ha upepete pe lépra opa chugui ha okueraite” (Marcos 1:40-42). Jesús ombyasy vaʼekue pe kuimbaʼépe ha oñemoĩ ilugárpe, umi mbaʼe ningo la omomýi vaʼekue Jesúspe ojapo hag̃ua umi milágro.

Ikatu avei ñanemanduʼa la oiko vaʼekuére Jesús ohechárõ guare ojeguerahaha peteĩ omanóvape pe siuda de Naínpe. Upérõ omano kuri peteĩ viúdagui la imemby, ha Jesús oiporiahuverekoiterei pe viúdape, upévare oñemboja hese ha heʼi chupe: “Anivéna nerasẽ”, ha upe riremíntema omoingove jey imembýpe (Lucas 7:11-15).

Koʼã milágrogui ñaaprende Jesús oiporiahuverekoha ha oipytyvõseha umi ótrope. Koʼã mbaʼe ningo ndahaʼéi ojeskrivi reínteva la bíbliape, síno heʼiháicha Hebreos 13:8-pe: “Jesucristo nokambiái, haʼe ningo el mísmo yma, koʼág̃a ha opa ára g̃uarã”. Jesús ningo ja ogovernáma yvágape, ha ikatúta oipuru porã pe podér Ñandejára omeʼẽva chupe ojapo hag̃ua umi milágro. Haʼe ningo ikatúta ojapo upéva arakaʼeve ojapoʼỹ haguéicha. Jesús ningo koʼẽrõitéma ojevaléta pe podér oguerekóvare omonguera hag̃ua entéro umi iñeʼẽrendúvape. Umi Testígo de Jehová ovyʼaitereíta ikatúramo nepytyvõ reikuaave hag̃ua umi mbaʼe porã oikótava koʼẽrõite.

[Taʼanga]

Umi milágro Jesús ojapo vaʼekue ohechauka “Ñandejára podér tuichaitéva”

[Taʼanga]

Jesús haʼe vaʼekue peteĩ kuimbaʼe oporombyasýva ha ojepyʼapýva umi ótrore