Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Mbaʼéichapa ikatu osẽ porã ndéve ne família?

Mbaʼéichapa ikatu osẽ porã ndéve ne família?

Konsého ogapýpe g̃uarã

Mbaʼéichapa ikatu osẽ porã ndéve ne família?

Gerardo: * “Che raʼy Miguel oguerekóva cuatro áño omosarambipa ihugéte pe óga tuichakuére. Káda pyhare ajerure chupe ombyatypa hag̃ua ihugetekuéra oke mboyve, péro haʼe nombyatyséi ha oñepyrũ osapukái vaipa. Sapyʼánte chemorrenegaiterei ha añepyrũ ajaʼo chupe, péro upe rire mokõivévante roñeñandu vai. Ndahaséi ningo ake rreniégore, upémarõ che jeýnte ambyatypa isarambikue”.

Emilia: “Peteĩ jey che membykuña Jenny, oguerekóva trece áño, og̃uahẽ ógape okapu hag̃uáicha. Oñemeʼẽ chupe peteĩ taréa ndoikuaáiva mbaʼéichapa ojapóta. Hasẽ ningo una óra aja, upémarõ haʼe chupe toporandu iprofesórape mbaʼéichapa ikatu ojapo upe taréa. Péro Jenny okyhyje ha heʼi otrata vaietereiha chupe. Che katu ahaséntema voi aatropella pe profesórape amoĩ hag̃ua chupe hendag̃uáme. Haʼe piko máva mbaʼe ojapo hag̃ua upéicha che membýre!”.

NDÉPA reñeñandúmava Gerardo ha Emilia oñeñandu haguéicha? Katuete oikómane nderehe upéicha, ndaipóri voi ningo túva ni sy opytátava ojekuʼakohína ohechárõ ifamília ohasa peteĩ provlémare. Upéva rangue pyaʼe porã ohecha mbaʼépa ojapóta oipytyvõ ha oñangareko hag̃ua hesekuéra. Ha nde, mbaʼéichapa reipytyvõkuaa avei ne famíliape? Ikatu reaprovecha koʼã situasión ha ehekomboʼe chupekuéra oikotevẽháicha ojapo hag̃ua hekópe opa mbaʼe.

Ñepyrũrã tuvakuéra ontendevaʼerã ndaikatumoʼãiha oñangareko ifamíliare opa árare. Pe mitã okakuaavaʼerã, ohejavaʼerã hóga ha haʼéma ‘ombohovaivaʼerã hembiapokue’ (Gálatas 6:5, JMP; Génesis 2:24). Upévare tuvakuéra ndohejaivaʼerã ohasa ni peteĩ oportunida ohekomboʼe hag̃ua ifamíliape. Upéicha haʼekuéra ikatúta iñakãguapy, imbaʼerechakuaa ha oiko ijehevekuéra. Péro jaikuaaháicha, jaʼénte ningo ndahasyiete.

Haʼetépe tuvakuéra ikatu oaprende heta mbaʼe Jesús ehémplogui. Péro katuete oĩne heʼíva: “Haʼéngo naifamiliaivaʼekue”. Ha upeichaite ningo, péro heta ohekomboʼe hemimboʼekuérape ikatu hag̃uáicha akóinte omyerakuã pe marandu porã, haʼe oheja rire chupekuéra (Mateo 28:19, 20). Jesús ojapo haguéicha, tuvakuéra oñehaʼãmbaite avei ohekomboʼe ifamíliape ikatu hag̃uáicha osẽ porã chupekuéra. Jahechamína mbohapy mbaʼe haʼe ojapovaʼekue oipytyvõtava avei tuvakuérape.

Pemboʼe pene ehémplo rupive. Jesús heʼivaʼekue hemimboʼekuérape pe pyhare omano mboyve: “Che ahechauka peẽme mbaʼépa pejapovaʼerã, peẽ pejapo hag̃ua avei che ajapo haguéicha” (Juan 13:15). Tuvakuéra avei ikatu omboʼe ifamíliape iñehémplo rupive ojapo hag̃ua hekopete opa mbaʼe.

Peñeporandumína: “Mbaʼépa opensa che família añeʼẽ jave che traváhore? Ohechakuaápa hikuái avyʼaha ajapo porã haguére che rembiapo, ambaʼapo pohýiramo jepe? Térãpa ajeplageánte voi aikóvo aimoʼãgui ambaʼapoveha ótrogui?”.

Jaikuaaháicha, ndaipóri voi ojapo porãva entéro mbaʼe ha sapyʼánte haʼetévaicha ñandekuerái léntova ñane rembiapokuéragui. Péro tuvakuéra imanduʼavaʼerã iñehémplo rupive ikatuha omboʼe ifamíliape iñakãguapy hag̃ua.

PEJAPÓNA KOʼÃ MBAʼE Ijáramo ndéve egueraha jepi ne famíliape rembaʼapohápe, ohecha hag̃ua mbaʼéichapa regana pende puchéro repyrã. Avei iporã pehóramo peipytyvõ pende rapichápe oikotevẽ jave ha upe rire peñemongeta mbaʼéichapa pevyʼa pejapo haguére upéva (Hechos 20:35).

Ani pehaʼarõiterei chuguikuéra. Jesús oikuaa porã vaʼekue hemimboʼekuéra ndaikatumoʼãiha peteĩ tesapirĩme ojapo ohaʼarõva chuguikuéra. Peteĩ jey heʼi: “Areko gueteri heta mbaʼe haʼevaʼerã peẽme, opáichavo, peẽ koʼág̃a ndaikatumoʼãi gueteri peikuaa mbaʼépa heʼise” (Juan 16:12, BNP). Jesús omohembiapo mboyve hemimboʼekuérape, oñemotiémpo ombokatupyry hag̃ua chupekuéra. Ha ohechakuaa rire ikatutamaha ojapo hikuái haʼe ohaʼarõva, upépe ae omeʼẽ chupekuéra hembiaporã.

Upéicha avei umi túva imbaʼerechakuaáva nohaʼarõi ifamíliagui ikatuʼỹvaʼerã ojapo. Upéva rangue okakuaávo, omohembiapomiéma ohóvo chupekuéra. Pór ehémplo omboʼéma umi mitãme ipotĩ hag̃ua, ndohasaivaʼerãha pe óra oñemoĩva chupekuéra, oiporu porã vaʼerãha ipláta ha omopotĩvaʼerãha ikoty. Avei omboʼe ifamíliape haʼekuéra ojapovaʼerãha umi taréa oñemeʼẽva eskuélape.

Tuvakuéra ningo ndahaʼéi ku heʼintevaʼerã ifamíliape mbaʼépa tekotevẽ ojapo, síno oipytyvõvaʼerã chupe okumpli porã hag̃ua hembiapo. Gerardo, pe karai ñañeʼẽvaʼekuére oñepyrũvo ko artíkulo, ohechakuaa itaʼýra nomohendaseiha ihugetekuéra oimoʼãgui ijetuʼuetereiha upéva. Upémarõ haʼe heʼi: “Añepyrũ rangue asapukái che raʼýpe, ahechauka chupe mbaʼéichapa ojapokuaa upe ndojaposeietéva”.

Mbaʼépa ojapo ko karai? Haʼe omombeʼu: “Ñepyrũrã amoĩ chupe peteĩ óra ombyatypa hag̃ua ihugetekuéra káda pyhare. Upéi aipytyvõ chupe omopotĩ hag̃ua ikoty ha omohenda hag̃ua ikosakuéra peteĩteĩ. Mbeguekatúpe igústoma ohóvo chupe ha amo ipahápe rohaʼãma voi mávapa ojapo pyaʼeve. Upéicha rojapo jepi káda pyhare. Ha ojapo pyaʼéramo aleeve chupe peteĩ kuénto oke mboyve, ha ojeretereírõ katu haʼe oikuaa porãma saʼive aleetaha chupe”.

PEJAPÓNA KOʼÃ MBAʼE Epensa mbaʼépa ikatu ojapo pe mitã ogapýpe. Oĩpa peteĩ mbaʼe ikatúmava rejapouka chupe? Oiméramo upéicha iporãta pejapóramo oñondive, ojapokuaa peve haʼeño. Ha ere chupe ojapo porãramo remeʼẽtaha chupe peteĩ prémio, ha ndojaposéiramo nde rehechauka haguéicha, rekastigataha chupe. Ha eñehaʼãkena ekumpli erevaʼekue.

Peje chupekuéra mbaʼe mbaʼépa ojapovaʼerã. Jesús ningo peteĩ mboʼehára ikatupyryetereíva, ha oikuaavaʼekue opa mbaʼe ikatuha ñaaprende porãve jajapo meméramo. Upévare ohechakuaárõ guare hemimboʼekuéra ikatumaha opredika ‘omondo mokõi mokõime oho hag̃ua henonderã umi táva haʼe ohotahápe’ (Lucas 10:1, NM). Péro ndahaʼéi ku omondónteva chupekuéra ha tojecha hikuái, upe mboyve heʼi porã mbaʼéichapa ojejapovaʼerã upe tembiapo (Lucas 10:2-12). Upe rire vyʼapópe ou hikuái ojapo porã haguére hembiapo ha Jesús oguerohory chupekuéra (Lucas 10:17-24). Ohechauka ojeroviaha hesekuéra ha omombaʼe ojapovaʼekue hikuái.

Ha nde, mbaʼépa rejapo ne família ohasa jave peteĩ mbaʼe ijetuʼúva? Rehejápa ombohovái upe situasión, térãpa rejapo oimeraẽ mbaʼe ani hag̃ua osẽ vai chupe ndereipotáigui oñeñandu vai? Katueténgo renohẽséta chupe jejopy vaígui ha ndete voi resolusiona upe provléma.

Péro epensamína, mbaʼépa remboʼéta ne famíliape rejagarrapáramo ndepéchore iprovlemakuéra? Oñandútapa hikuái rejeroviaha hesekuéra? Térãpa oimoʼãta reguerekoha chupekuéra mitãtavýicha ikatuʼỹva ojapo mbaʼeve ijehegui rei?

Ñanemanduʼami jey Emilia kásore; imembykuñáme otrata vai vaʼekue iprofesóra. Upéicharamo jepe haʼe ndohói oatropella chupe, síno ohechakuaa iporãvetaha Jenny voi ohóramo oñeʼẽ pe profesóra ndive. Péro upe mboyve oguapy ha oñemongeta porã hendive ohecha hag̃ua mbaʼépa ikatu oporandu iprofesórape ha arakaʼetépa ojapokuaa upéva. Avei oñensaja hendive mbaʼéichapa ikatu ojapo. Mbaʼépa oiko upe rire? Emilia omombeʼu: “Jenny oñembopyʼaguasu ha oho oñeʼẽ. Iprofesóra katu oguerohoryeterei chupe upévare. Che memby ningo ovyʼaiterei ha che avei heseve”.

PEJAPÓNA KOʼÃ MBAʼE Ehai peteĩ kuatiápe mbaʼe provlémarepa ohasa ne família ha ijykére ehai mbaʼéichapa reipytyvõta chupe ombohovái hag̃ua. Peñensaja oñondive mbaʼéichapa ojapóta ha ehechauka chupe rejeroviaha hese.

Tuvakuéra, oiméramo peimoʼã pejapo porãha peẽnte pesolusionárõ pene famíliape iprovléma, tuicha pejavy. Upéva ningo noipytyvõmoʼãiete voi chupekuéra. Iporãvéta pehejáramo toñehaʼã hikuái ijeheve, ikatu hag̃uáicha iñakãguapy ha ombohovaikuaa opa mbaʼe hekovépe. Upéicha pejapóramo pemboʼéta pene famíliape heta mbaʼe oipytyvõtava chupekuéra opa árare.

[Nóta]

^ párr. 3 Oñekambia herakuéra.

JAJEPYʼAMONGETA HAG̃UA

Ahaʼarõitereípa che familiakuéragui?

Haʼe ha ahechaukápa chupekuéra mbaʼéichapa ojejapo peteĩ tembiapo?

Mboy tiémpomapa ohasa aguerohory hague che famíliape ojapo porã haguére peteĩ mbaʼe?