Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Konsého ogapýpe g̃uarã

Ñañemongeta ñane familiakuérandi rrelasión seysuál rehe

Ñañemongeta ñane familiakuérandi rrelasión seysuál rehe

Peteĩ mitãkuña hérava Alicia * heʼi: “Sapyʼánte oĩ umi mbaʼe che aikuaaséva pe rrelasión seysuál rehegua, péro nañanimái aporandu che sy ha che rúpe opensa vaírõ g̃uarã cherehe”.

Isy Inés katu heʼi: “Aguapyse ningo añemoñeʼẽ chememby kuñáme rrelasión seysuál rehe, péro ndaikatúi jepi, haʼéngo oñemohembiapónte voi oikóvo”.

HETA hendápe noñetĩvéima oñeñeʼẽ hag̃ua rrelasión seysuál rehe. Ojehecha téle, síne, rrevísta ha umi propagándape jepe. Péro koʼág̃a peve tuvakuéra otĩ oñeʼẽ hag̃ua ifamiliakuérandi upévare. Peteĩ mitãrusu Canadaygua hérava Miguel, heʼi: “Oikuaángaʼuraʼe ore tuvakuéra rotĩetereiha roñeʼẽ hag̃ua hendivekuéra rrelasión seysuál rehe. Roñemongetaseve upévare ore amígondi”.

Tuvakuéra otĩ jepi avei oñemongeta hag̃ua ifamiliakuérandi rrelasión seysuál rehe. Debra W. Haffner, mboʼehára ohaivaʼekue peteĩ lívro oñeʼẽva ko témare, heʼi: “Heta sy ha túva omombeʼu oñeʼẽrangue ifamíliandi séysore ohejánte hague chupekuéra ikotýpe peteĩ lívro oñeʼẽva upe témare” (Beyond the Big Talk). Ko mboʼehára ohechauka porã tuvakuéra ojapóvo péicha, heʼihahína ifamíliape: “Rohechakuaa reikotevẽha informasión oñeʼẽva séyso rehe, ha tekotevẽ avei reikuaa mbaʼéichapa rekakuaávo okambiáta nde rete, péro ore noroñanimái roñeʼẽ nendive upe témare”.

Upéicharamo jepe, tuvakuéra hakateʼỹva ifamíliare notĩrivaʼerã oñeʼẽ hag̃ua hendivekuéra koʼã témare. Koʼág̃a jahecháta mbaʼérepa.

  1. Oĩ opaichagua rrelasión seysuál. Juan peteĩ mitãrusu orekóva 20 áño heʼi: “Koʼág̃a rupi ndahaʼevéima kuña ha kuimbaʼe omendávante orekóva rrelasión seysuál. Oĩ avei orekóva séyso ijuru rupi ha ijatukupeguio. Ha oĩma voi katu rrelasión seysuál Internét ha selulár rupive!”. *

  2. Mitãnguéra ikatu ohendu heta mbaʼe hekopeguaʼỹva. Peteĩ sy hérava Sandra heʼi: “Oho ñepyrũ guive eskuélape mitãnguéra ohendu heta mbaʼe hekopeguaʼỹva ojeʼéva rrelasión seysuál rehe, ha péicha ikatu oñehekomboʼe vai chupekuéra”.

  3. Mitãnguéra oikuaase heta mbaʼe, péro otĩ oporandu hag̃ua. Ana, peteĩ mitãkuña orekóva 15 áño ha oikóva Brasílpe, heʼi: “Ndaikuaái voi mbaʼéichapa añepyrũta añemongeta che tuvakuérandi séysore”.

Ñandejára onkarga tuvakuérape oñangareko hag̃ua ifamíliare. Upéicharõ haʼekuéra ohekomboʼevaʼerã ifamíliape rrelasión seysuál rehe (Efesios 6:4). Jaikuaa ningo tuvakuéra ha ifamília ikatuha otĩ oñeʼẽ hag̃ua ko témare. Daniela peteĩ mitãkuña orekóva 14 áño ohechauka mbaʼérepa tekotevẽ ojapo hikuái upéva. Haʼe heʼi voi: “Roipotave ore tuvakuéra orerekomboʼe séyso rehe, ohejarangue ojapo upéva umi mboʼehára térã televisión”. Upéicharõ, mbaʼépa ikatu oipytyvõ tuvakuérape oñemongeta hag̃ua ifamíliandi ko témare? *

Pehekomboʼe chupe mbeguekatúpe

Michĩmi guive umi mitã ohendúma oñeñeʼẽ séyso rehe. Hiʼarive ko ‘ára pahápe’ umi hénte ‘hekovaive ohóvo’ (2 Timoteo 3:1, 13). Upéicha rupi hetaiterei mitãre oavusa umi kakuaa hekovaíva.

Upévare tuvakuéra nohaʼarõivaʼerã ohekomboʼe hag̃ua ifamíliape. Peteĩ sy Alemaniaygua hérava Renate heʼi: “Ñahaʼarõramo pe mitã tuicha raẽ, ikatu noporandusevéima mbaʼeve tuichavévo ohóvo”. Mbaʼépa ikatu jajapo upéicharõ? Mbeguekatúpe ñahekomboʼevaʼerã chupekuéra.

Pemboʼe chupe michĩ guive.

Oike mboyve voi eskuélape, pe mitã oikuaamavaʼerã mbaʼéichapa héra umi órgano seysuál. Ha pemboʼevaʼerã avei chupe ndovaleiha avave opoko hese. Julia peteĩ kuñakarai oikóva México-pe, heʼi: “Chememby kuimbaʼe orekórõ guare tres áño añepyrũma ahekomboʼe chupe. Aguerokyhyje umi mboʼehára, niñéra térã umi mitã tuichavéva chugui ojapórõ g̃uarã hese mbaʼe vai. Amboʼe chupe oñedefendekuaa hag̃ua”.

IKATU PEÑEMONGETA KÓICHA Pemboʼe umi mitãme ni mbaʼevéicharõ ndohejaivaʼerãha avave opoko hese. Ikatu peje chupe heʼi hag̃ua: “Aníke repoko cherehe, háke amombeʼúta che sýpe!”. Peje jey jey vaʼerã chupe omombeʼu hag̃ua oĩramo opokoséva hese, oamenasa térã omeʼẽsérõ jepe chupe rregálo ani hag̃ua omombeʼu. *

Oikeha tiémpope eskuélape.

Ko tiémpope peñehaʼãvaʼerã peñeʼẽ hendivekuéra rrelasión seysuál rehe. Peteĩ túva hérava Pedro heʼi: “Peñemoñeʼẽ mboyve pene famíliape, peporandu raẽ vaʼerã mbaʼépa oikuaáma upe témare ha oikuaasevépa. Ha noñeʼẽséiramo ani peovliga chupekuéra. Tekotevẽ peñemotiémpo peimeve hag̃ua pene famíliandi, ha mbeguekatúpe oñanimátama hikuái oñeʼẽ upe témare penendive”.

IKATU PEÑEMONGETA KÓICHA Iporãve peñemongeta mbykymimínte ani hag̃ua pemonguerái chupekuéra (Deuteronomio 6:6-9). Péicha mbeguekatúpe pemombeʼúta pene famíliape umi mbaʼe tekotevẽva oikuaa.

Okakuaavévo umi mitã.

Peipytyvõvaʼerã pene famíliape oikuaa hag̃ua mbaʼérepa okambia hete, oñandúva ha mbaʼérepa hekopotĩvaʼerã. Ana pe mitãkuña orekóva 15 áño, heʼi: “Che koléhiope heta oĩ orekómava rrelasión seysuál. Ha atĩramo jepe añeʼẽ hag̃ua upévare, aikuaamantevaʼerã upe téma cherekopotĩ hag̃ua”. *

Peñatendékena ko mbaʼére. Ikatu avei umi mitãrusu noñeʼẽséi rrelasión seysuál rehe ituvakuérandi, okyhyjégui opensa vaírõ g̃uarã hese. Peteĩ túva hérava Gerardo heʼi: “Che raʼy noñeʼẽseivaʼekue séysore. Upéi roikuaa haʼe oimoʼãha rodeskonfia hese. Upémarõ roʼe chupe noropensaiha orekóne hag̃ua rrelasión seysuál oikóvo. Roipotánte oikuaa mbaʼéichapa ombohovaivaʼerã oĩ jave omboligáva chupe hekovai hag̃ua”.

IKATU PEÑEMONGETA KÓICHA Peporandurangue pende raʼýpe mbaʼépa opensa pe témare, iporãvéta peporandu chupe mbaʼépa heʼi ikompañerokuéra. Ikatu peje chupe: “Heta oĩ heʼíva ndahaʼeiha rrelasión seysuál umi orekóva séyso ijuru rupi. Péro mbaʼépa heʼi ne kompañerokuéra upévare?”. Péicha pejapóramo ikatu omombeʼu porã mbaʼépa opensa.

Tekotevẽ ñañemoñeʼẽ, ñatĩramo jepe

Heta sy ha túvape ijetuʼu oñeʼẽ hag̃ua rrelasión seysuál rehe ifamíliandi. Upéicharõ jepe oñehaʼãvaʼerã ojapo upéva. Diana heʼi: “Mbeguekatúpe nañatĩvéima ñañemongeta hag̃ua upe témare, ha péicha ñañemoag̃uive ñane familiakuérare”. Gerardo heʼi avei péicha: “Ñande rogapýpe jajepokuaáramo ñañemongeta porã opa mbaʼére, mbeguekatúpe ndahasyivéta avei ñañemongeta hag̃ua rrelasión seysuál rehe”. Upéi heʼive: “Katuete ningo ñatĩtante voi, péro ñañemongeta porãramo upe témare, javyʼavéta ñande rogapýpe”.

^ párr. 3 Oñekambia herakuéra.

^ párr. 8 Umi mitãrusu omondo jepi taʼanga ha mensáhe tieʼỹ selulár rupive. Ha heta hendápe upévape oñehenói sexting.

^ párr. 11 Ko artíkulo ohechaukáta tekotevẽha tuvakuéra oñemongeta ifamíliandi ko témare. Upéi osẽta ambue artíkulo omyesakãva mbaʼéichapa ikatu oñehekomboʼe taʼyrakuérape Ñandejára oipotahaicha.

^ párr. 16 Ikatu avei retopave informasión lívro Ñaaprende Mboʼehára Guasúgui páhina 171-pe, ojapo testigos de Jehová.

^ párr. 19 Penepytyvõta peñemongeta hag̃ua pene famíliandi umi kapítulo 1-5, 28, 29 ha 33 oĩva lívro Lo que los jóvenes preguntan. Respuestas prácticas, volumen 2-pe, ojapo testigos de Jehová.

JAJEPYʼAMONGETA HAG̃UA

Koʼápe jahecháta mbaʼépa heʼi umi mitãrusu ha mitãkuña oparupigua. Upe rire jatopáta umi porandu jajepyʼamongeta hag̃ua.

“Che sy ha che ru heʼi chéve alee hag̃ua umi artíkulo oñeʼẽva rrelasión seysuál rehe ha upéi umi mbaʼe nantendéivante aporandu hag̃ua chupekuéra. Péro che aipota haʼekuéra voi ou oñemongeta chendive upe témare.” (Ana, Brasilgua.)

Mbaʼépa tekotevẽ pejapove, pemeʼẽramo jepe pene famíliape rrevísta ha lívro oñeʼẽva upe témare?

“Che ahendúma heta mbaʼe ojeʼéva rrelasión seysuál rehe, umi mbaʼe che túva oimoʼãʼỹva jepe. Ha amombeʼúramo chupe oñemondýita.” (Ken, Canadaygua.)

Mbaʼérepa pene família noñanimái oporandu peẽme mbaʼeve rrelasión seysuál rehe?

“Añanimárõ guare añemongeta che tuvakuérandi rrelasión seysuál rehe, oñepyrũma voi oporandu chéve: ‘Maʼerãpa reikuaase upéva? Mbaʼépa rejapóraʼe?’” (Masami, Japongua.)

Pene família oporandúramo peẽme rrelasión seysuál rehe, mbaʼépa pejapovaʼerã oñemongeta jepi hag̃ua penendive upe témare?

“Tuicha chepyʼaguapýta che sy ha che ru heʼíramo chéve ndaivairiha aporandu upe témare. Ha haʼekuéra imitãme oikuaase hague avei upéva.” (Lisette, Franciaygua.)

Mbaʼépa ikatu pejapo pene família oñeñandu porã hag̃ua oñemongetávo penendive rrelasión seysuál rehe?

“Che sy oñeʼẽ jave chéve rrelasión seysuál rehe, pyʼaguapýpe porãnte oporandu chéve upe témare. Chéverõ g̃uarã upéva iporã ani hag̃ua roñeñandu vai.” (Gerald, Franciaygua.)

Mbaʼéichapa peñeʼẽ jepi pene familiakuérape rrelasión seysuál rehe? Tekotevẽpa peñeʼẽ porãve chupekuéra?