Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Thomas Emlyn, ¿otakýpa Ñandejárare térãpa odefende pe añetegua?

Thomas Emlyn, ¿otakýpa Ñandejárare térãpa odefende pe añetegua?

¿MÁVAPA raʼe Thomas Emlyn? ¿Mbaʼépa omomýi chupe odefende hag̃ua pe añetegua? ¿Mbaʼépa ñaaprendekuaa chugui?

Ñambohovái hag̃ua koʼã porandu ñanemanduʼa vaʼerã mbaʼépa oiko raʼe Inglaterra ha Irlándape síglo 17 opakuetévo ha 18 oñepyrũvo. Pe Iglésia de Inglaterra upérõ opyrũ hatã, péro heta hénte ha grúpo protestántepe ndogustái umi mbaʼe omboʼéva ni ojapóva hikuái.

¿MÁVAPA RAʼE EMLYN?

Thomas Emlyn onase 27 de mayo de 1663 Stámfordpe (Lincolnshire, Inglaterra). Orekópe 19 áño ojapóma iprimér sermón. Upe rire oñenombra chupe kapellán peteĩ kondésape g̃uarã oikóva Lóndrespe; ha tiémpo rire oñemondo chupe Bélfastpe (Irlanda).

Upe siudápe haʼe osegi omboʼe peteĩ parrókiape ha upéi heta ótro hendápe avei, umíva apytépe Dublín.

¿MBAʼÉREPA OJEʼE HESE OTAKYHA ÑANDEJÁRARE?

Upe tiémpope haʼe oñepyrũ vaʼekue olee ha ohesaʼỹijo porã Ñandejára Ñeʼẽ, ha ndogueroviaguasuvéima pe trinida. Ha ostudiapa rire Mateo, Marcos, Lucas ha Juan kuatiañeʼẽ, ohecha porãvéntema Ñandejára peteĩnteha ha ndahaʼeiha peteĩ trinida.

Emlyn nomombeʼúi avavépe upéva, péro umi ikompañerokuéra parrokiapegua oĩva Dublínpe ensegída ohechakuaáma haʼe noñeʼẽveiha pe trinida rehe oporomboʼe jave. Emlyn oikuaa porã avavépe ndogustamoʼãiha upe haʼe opensáva, upévare oskrivi: “Amombeʼúramo umi mbaʼe agueroviáva koʼág̃a, ojepeʼáta chehegui che kárgo”. Upéi, junio 1702-pe, mokõi ikompañéro direktoite voi oporandu chupe mbaʼérepa haʼe noñeʼẽvéi pe trinida rehe, ha upépe haʼe omombeʼu ndogueroviaveimaha upéva ha orrenunsia.

Peteĩ puvlikasión Emlyn oguenohẽ vaʼekue, ohechaukáva la Biblia rupive Jesús ndahaʼeiha Ñandejára Ipuʼakapáva

Upe riremínte haʼe osẽ oho Inglatérrape, ha diez semána haguépe ou jey Dublínpe osolusiona hag̃ua heta mbaʼe ha oguerahapa hag̃ua ikosakuéra Lóndrespe. Ha upekuévo oaprovecha avei oguenohẽ hag̃ua peteĩ lívro omombeʼuhápe mbaʼérepa haʼe ndogueroviái pe trinida, ha omoĩ voi heta téxto ohechaukáva Jesús ndahaʼeiha Ñandejára Ipuʼakapáva. (Upe lívro héra: An Humble Inquiry Into the Scripture-Account of Jesus Christ.) Upéva ombopochyeterei umi ikompañerokue oikóvape Dublínpe ha upévare opresenta hikuái peteĩ kéha ikóntrape.

Upéi, 14 de junio de 1703, Emlyn ojegueraha préso ha ojehusga chupe pe trivunál oĩvape Dublínpe. Peteĩ lívro haʼe ohai vaʼekuépe, omombeʼu oñemoinge hague chupe kárselpe “oñepenságui haʼe otakyha Ñandejárare, oskrivi haguére peteĩ ilívrope Jesús ha Ñandejára ndahaʼeiha peteĩnte” (True Narrative of the Proceedings). Chupe ndojehusgái  vaʼekue hekópe, pe hués ykére oguapy voi siete ovíspo oservíva pe Iglésia de Irlándape, ha Émlynpe noñepermitíri voi ni oñedefende. Richard Levins, peteĩ karai orekóva tuicha autorida upe trivunálpe, heʼi Émlynpe haʼekuéra “ojagarrataha chupe ojejagarraháicha peteĩ mymba ñarõ, ndaiporimoʼãiha avave oiporiahuvereko ni odefende vaʼerã chupe”. Upe rire, Richard Pyne haʼéva presidénte Tribunal Supremopegua, omomanduʼa umi oĩvape pe hurádope, “ijykére oĩha hína umi ovíspo”. Oiméne heʼi upéicha ontendeka hag̃ua ikatuha ojekastiga chupekuéra nokondenáiramo Émlynpe.

“Che asufri adefende haguére pe añetegua ha aipotágui oñemombaʼeguasu Ñandejárape.” (Thomas Emlyn)

Ojeʼémarõ Emlyn kulpavleha, peteĩ orekóva autorida upépe heʼi chupe oñarrepenti hag̃ua upe heʼi vaʼekuére, ikatu hag̃uáicha ojeheja rei jey chupe. Péro haʼe ndojapói upéva, upéicha rupi oñemulta ha osẽ chupe un áño de kársel. Péro haʼe isogue ha ndaikatúi opaga la múlta, upévare opyta kárselpe dos áño. Péro upéi peteĩ iñamígo oho oñeʼẽ umi autoridándi omboguejyve hag̃ua chupe la múlta, upéicha rupi osẽ kárselgui el 21 de julio de 1705. Hetaiterei ningo osufri ha oñemotĩ, upévare oskrivi kuri upe oĩva oñepyrũvo ko artíkulo: “Che asufri adefende haguére pe añetegua ha aipotágui oñemombaʼeguasu Ñandejárape”.

Emlyn upéi oho Lóndrespe. Upépe ojuhu isosiorã, William Whiston. Haʼe ningo peteĩ vivlísta, ha heta avei oñembohasa asy chupe odefendese haguére pe añetegua. Whiston orrespetaiterei Émlynpe ha heʼi voi hese “haʼeha pe persóna iñimportantevéva omoñepyrũva pe kristianísmo”.

¿MBAʼÉREPA NDOGUEROVIÁI PE TRINIDA?

Whiston ha avei Isaac Newton iñarandu ha ojerrespeta chupekuéra, ha haʼekuéraicha avei, Emlyn ohechakuaa la Biblia noñeʼẽiha peteĩ trinida rehe. Haʼe oskrivi: “Heta ahesaʼỹijo ha ajepyʼamongeta rire Ñandejára Ñeʼẽ heʼívare, [...] ahechakuaa oĩha heta pruéva ohechaukáva [...] akambia vaʼerãha umi mbaʼe aguerovia vaʼekue pe trinida rehe”. Ha upéi heʼive: “Ñandejára, haʼéva Jesucristo Túva, haʼe añoite pe Ipuʼakapáva”.

¿Mbaʼérepa Emlyn opensa upéicha? Oĩ heta téxto ohechaukáva mbaʼépepa idiferénte Jesús ha Itúva. Jahechamína umi téxto (umi mbaʼe heʼi vaʼekue Emlyn oñemoĩ kursívape):

  •  Juan 17:3: “Cristo arakaʼeve ndeʼíri haʼeha Ñandejára térã haʼeha Ñandejára peteĩete.” Pe Túvape añoite oñehenói “Ñandejára tee ha peteĩetéva”.

  •  Juan 5:30: “Pe Taʼýra ndojapói hembipota, síno Itúva rembipota.”

  •  Juan 5:26: “Pe Taʼýra oikove pe Túva rupínte.”

  •  Efesios 1:3: “Jesucristo rehe ojeʼe Ñandejára Raʼy, péro ni peteĩ hendápe ndajatopái la Bíbliape ojeʼeha pe Túva rehe haʼeha pe Ñandejára Ru. Upéva rangue ojeʼe hese haʼeha ñande Ruvicha Jesucristo Ru.”

Ohesaʼỹijo porã rire opa koʼã mbaʼe, Emlyn oasegura: “Ndaipóri ni peteĩ téxto la Bíbliape ohechaukáva ni ontendekáva pe Túva, Taʼýra ha Espíritu Sánto peteĩnteha”.

¿MBAʼÉPA IKATU ÑAAPRENDE?

Koʼág̃a oĩ heta okyhyjéva odefende hag̃ua pe añetegua oĩva la Bíbliape. Emlyn ndaupéichai vaʼekue, haʼe heʼi: “¿Maʼerã piko peteĩ persóna olee ha ohesaʼỹijóta la Biblia nomombeʼúiramo umi mbaʼe iñimportánteva otopáva pype?”. Haʼe odefende pe añetegua ha ndokyhyjéi omombeʼu hag̃ua upéva.

Emlyn ha heta ótro tapicha odefende vaʼekue pe añetegua. Ha ñande, ¿jajapótapa avei upéva oĩramo jepe oñemoĩva ñanderehe? Mbaʼépa iñimportanteve, ¿umi hénte ñandeguerohory ha ñanemombaʼe, térãpa ñadefende pe añetegua oĩva la Bíbliape?