Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

JAJEROVIAVE HAG̃UA | DÉBORA

Opuʼã “Israel sýramo”

Opuʼã “Israel sýramo”

DÉBORA omaña hína umi soldádo oñembyatývare sérro Tabórpe koʼẽmbotávo. Haʼe ohecharamoiterei mbaʼéichapa ipyʼaguasu hikuái ha mbaʼeichaitépa ojerovia Barac, pe omoakãva ko ehérsito. Haʼekuéra oĩ éntre 10.000 soldádo, ha ohechauka vaʼerã kuri ipyʼaguasu ha ojeroviaha Ñandejárare, pórke oñorairõ vaʼerã peteĩ ehérsito tuichaitereíva kóntrape ha orekóva hetaitereive árma chuguikuéra. Péro Débora ombopyʼaguasu chupekuéra ha upévare oĩma hikuái preparádo oñorairõ hag̃ua.

Ñañeimahinamína Débora oĩha hína Barac ykére pe sérro Tabor ári, ha pe yvytu oipeju kangy asy ijao. Pe sérro oĩha hikuái ijyvate 400 métrorupi ha ojehecha porãiterei upégui pe lugár hérava Jezreel, opytáva suroéste gotyo. Ojekuaa avei upe guive pe rrío Cisón ohasáva pe vállerupi, oho pe sérro Carmelo ypýrupi ha opa mar Grándepe. Péro amalisia upérõ pe rrío hypa hína kuri, upéicharõ jepe oĩ álgo overáva pe válle Jezreélpe: oĩ upépe 900 kárro orekóva hiʼéhere peteĩ lánsa joguaha. Sísara ha ijehérsito oho ohundipa hag̃uáicha umi isrraelítape ku omondorotarõguáicha ñana.

Débora oikuaa porã Barac ha ijehérsito ohaʼarõha haʼe ojapo chupekuéra peteĩ señál térã oavisa chupekuéra mbaʼe moméntopepa oatakáta. Débora añoite ningo la kuña ijapytepekuéra ha oreko peteĩ rresponsavilida tuichaitereíva, ¿mbaʼéichapa oiméne oñeñandu raʼe upévare? ¿Oñeporandúnepa: ‘Mbaʼe piko che ajapo koʼápe’? Nahániri, Jehová voi ningo omeʼẽ chupe pe rresponsavilida omoñepyrũ hag̃ua pe gérra, ha heʼi avei chupe peteĩ kuña ojukataha upe rréipe (Jueces 4:9). ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Débora ha umi soldádo ipyʼaguasuetéva ehémplogui?

“TEREHO EMBYATY NDE RAPICHAKUÉRAPE TABÓRPE”

La Biblia omombeʼu Débora haʼe hague peteĩ profetísa, péro ndahaʼéi haʼe añónte la oservi vaʼekue upéicha, oĩ vaʼekue avei hetave kuña oreko vaʼekue upe priviléhio. * Jehová ojevale avei Déborare oipytyvõ hag̃ua umi isrraelítape osolusiona hag̃ua umi provléma orekóva hikuái (Jueces 4:4, 5).

Débora oiko vaʼekue Efraínpe, peteĩ lugár oĩháme heta sérro, opytáva éntre Betel ha Ramá. Haʼe oguapými vaʼerã peteĩ palméra guýpe orresivi hag̃ua umi héntepe, ha Jehová rupive haʼe oipytyvõ umi oúvape hendápe. Añetehápe ningo itraváho ndahaʼéi la ifasilpáva, péro haʼe ipyʼaguasu ha okumpli porã hembiapo. Hiʼarive ijetuʼu vaʼekue la situasión upe tiémpope. ¿Mbaʼérepa? Peteĩ purahéi Débora ojapo vaʼekue Barac ndive heʼi: ‘Israelguakuéra oiporavo ijára pyahurã, upévare pe ñorairõ og̃uahẽma’ (Jueces 5:8, ÑÑB). Jehová omeʼẽ vaʼekue umi isrraelítape iñenemigokuéra pópe, pórke haʼekuéra odesidi oservi umi ótro dióspe. Koʼág̃a oĩ hikuái Jabín poguýpe, haʼéva umi kananéo rréi. Ha haʼe oiporavo Sísarape omoakã hag̃ua ijehérsitope, peteĩ henerál ipoderóso ha ipyʼahatãitereíva.

Umi isrraelíta oryryipa vaʼekue voi ohendu haguénte Sísara réra. Umi kananéo ningo ikonosído vaʼekue iñañaiterei haguére. Por ehémplo, haʼekuéra osakrifika vaʼekue umi mitã idioskuérape g̃uarã ha ojeprostitui pe témplope. ¡Katuete ningo ijetuʼuetereíne umi isrraelítape oĩ umi kananéo poguýpe! Umi hénte okañy pe kaʼaguýre ha serroháre, ndaikatúi oñemitỹ ni oguata pe tapére, pórke okyhyjeterei umi kananéo oatakárõ g̃uarã chupekuéra, osekuestra umi mitãme térã ogueraha umi kuñáme oviola hag̃ua. * Upévare Débora heʼi vaʼekue ipurahéipe umi aldeaháre ndaiporiguasuvéi hague avave ha ni umi kállere ndojekorreveimaha (Jueces 5:6, 7).

Umi isrraelíta oĩ vaʼekue 20 áño umi kananéo poguýpe, péro upéi Jehová odesidi olivera chupekuéra ohechágui okambiaha hikuái. La Biblia heʼiháicha, upérõ Débora opuʼã “Israel sýramo”. Haʼe ningo omenda vaʼekue peteĩ karai héravare Lapidot, ha ndajaikuaái haʼekuérapa ifamília rakaʼe. Péro ojeʼe hese haʼeha Israel sy pórke Jehová oiporavo chupe okuida hag̃ua umi isrraelítare. Haʼe heʼi Déborape ohenói hag̃ua Barácpe, peteĩ hués ipyʼaguasu ha ijerovia mbaretéva, oñorairõ hag̃ua Sísara kóntrape (Jueces 4:3, 6, 7; 5:7, ÑÑB).

Débora omokyreʼỹ Barácpe olivera hag̃ua Ñandejára puévlope

Jehová ojevale Déborare heʼi hag̃ua Barácpe tombyaty Tabor ári 10.000 kuimbaʼe, Neftalí ha Zabulón trivupegua. Débora heʼi avei chupe Ñandejára oprometeha haʼekuéra oganataha Sísarape, ohunditaha ijehérsitope ha umi 900 kárro de gérra. Upéva oiméne osorprende raʼe Barácpe, pórke haʼekuéra ndorekói peteĩ ehérsito ha saʼieterei hiʼárma. Upéicharõ jepe haʼe ndoguevíri ha heʼi oñorairõtaha ikontrapekuéra, péro Débora ohótarõ añoite hendivekuéra (Jueces 4:6-8; 5:6-8).

Oĩ opensáva Barac ojeroviaʼieterei hague ha upévare ojerure Débora omoirũ hag̃ua chupekuéra, péro ndahaʼeiete vaʼekue upéicha. Haʼe ningo ndojeruréi Ñandejárape omeʼẽ hag̃ua chupekuéra hetave árma, síno ojerurénte oho hag̃ua hendivekuéra irrepresentánte omombarete hag̃ua chupekuéra (Hebreos 11:32, 33). Jehovápe g̃uarã oĩ porã la Barac ojeruréva, upévare oheja Débora oho hendivekuéra, péro oprofetisa avei peteĩ kuña ojukataha Sísarape (Jueces 4:9).

Koʼág̃arupi oñemaltrata térã ojegolpea jepi umi kuñanguérape ha ohasa hikuái heta inhustísia. Ndojetratái chupekuéra Ñandejára oipotaháicha. Haʼe ningo omombaʼe enterovévape, ha oguerohory peteĩchante kuimbaʼe ha kuñáme (Romanos 2:11; Gálatas 3:28). Débora ehémplo ohechauka Ñandejára omombaʼe ha ojeroviaha umi kuñáre, upévare heta vése omeʼẽ chupekuéra umi rresponsavilida iñimportánteva. Ñande avei tekotevẽ ñamombaʼe ha jaguerohory kuñanguérape Ñandejára ojapoháicha.

“YVÝMANTE ORYRÝI, YVÁGA IJARAIPA HA OKY OCHORORO”

Barac ombyaty 10.000 soldádo ipyʼaguasúva oho hag̃ua oñorairõ Sísara kóntrape. Ha ojupívo sérro Tabórpe, katuete oiméne ombopyʼaguapy raʼe chupe ohechávo Débora omoirũha chupekuéra (Jueces 4:10). Débora ojapeligráramo jepe, lomímonte ojupi hendivekuéra ojeroviágui Jehováre. ¡Mbaʼeichaitépa oiméne upéva omokyreʼỹ raʼe umi soldádope!

Sísara ohendúrõ guare umi isrraelíta oñembyatyha hína oñorairõ hag̃ua ikóntrape, pyaʼe porã ojeprepara. Unos kuánto rréi Canaanpegua omondo avei ijehérsito oipytyvõ hag̃ua rréi Jabínpe, ha amalisia haʼe vaʼekue pe rréi ipoderosovéva ijapytepekuéra. Sísara karrokuéra omotimbo ha omboryrýi oúvo pe yvy. Umi kananéo ojerovia kuri ijehe ha opensa voi ohundipataha peteĩ tesapirĩme pe ehersitoʼi oñembyatýva ikontrapekuéra (Jueces 4:12, 13; 5:19).

¿Mbaʼépa ojapóta umi isrraelíta? Ikatu ningo opytánte hikuái pe sérrope, pórke upépe ijetuʼúta umi kananéope ojupi hag̃ua la ikarrokuéra reheve. Péro Barac oĩ ojapo hag̃uáicha Jehová omandáva, upévare ohaʼarõ mbaʼépa heʼi chupe Débora. Og̃uahẽvo pe moménto, Débora heʼi: “Tereho chupekuéra. Ko árape [Ñandejára] omoĩta hína Sísarape nde pópe. [Ñandejaraite] voi ohóta ne renonderã”. Ha upeichaite ojapo Barac, oguejy pe sérro Tabórgui umi 10.000 soldádo reheve oñorairõ hag̃ua Sísara ha ijehérsito kóntrape (Jueces 4:14). *

Umi soldádo isrraelíta oguejy sérro Tabórgui pe lugár iplanohápe oñorairõ hag̃ua Sísara kóntrape. ¿Oipytyvõtapa chupekuéra Jehová? ¿Oganátapa hikuái upe gérra, Débora oprofetisa haguéicha? La Biblia omombeʼu: “Yvýmante oryrýi, yvága ijaraipa ha oky ochororo”. Sísara ha ijehérsito ndoikuaái mbaʼépa ojapóta pórke tuichaiterei oky ha amalisia pe lugár sapyʼaitépe oñeinundapa. Ikarrokuéra opaʼãmba pe tujúpe ha ndaikatuvéi osẽ upégui (Jueces 4:14, 15; 5:4).

Barac ha ijehérsitope katu ndojokói pe ama, oikuaágui Jehová voi ombouha upéva oipytyvõ hag̃ua chupekuéra. Upémarõ oñepyrũ oataka umi kananéope ha ojukapaite chupekuéra. Ni peteĩva ndojesalvái, pórke Ñandejára voi oñorairõ hendivekuéra. Pe rrío Cisón oñepyrũ ojupi orrevosapa peve, upévare pe válle oñeinundapa ha ogueraha umi teʼongue mar Grande peve (Jueces 4:16; 5:21).

Débora oprofetisa haguéicha, Jehová oñorairõ ipuévlo favórpe ha ohundi Sísara ehérsitope

Koʼág̃arupi Jehová ndeʼivéima isiervokuérape oho hag̃ua oñorairõ gerrahápe, péro oipota jalucha ñamombarete hag̃ua ñande jerovia, ku ñaimeramoguáicha peteĩ gérrape (Mateo 26:52; 2 Corintios 10:4). Jajapóvo Ñandejára ojeruréva jahechauka hína ñañemoĩha ijykére ko gérrape. Ha tekotevẽ ñandepyʼaguasu, pórke umi ñane enemígo iñaña ha ipoderosoiterei. Péro ñanemanduʼa vaʼerã avei Jehová nokambiaiha ha osegiha gueteri oprotehe umi ojeroviávape hese, oprotehe haguéicha Débora, Barac ha umi soldádo isrraelítape.

TOÑEVENDESI CHUPE KUÑANGUÉRA APYTÉPE

Péro Sísara, pe enemígo iñañavéva ha ombohasa asyvéva Ñandejára puévlope, okañy upégui. Haʼe ohejapa rei isoldadokuérape pe tujúpe ha oho peteĩ lugár isegurovehápe. Odipara hetaiterei kilómetro okañy hag̃ua peteĩ puévlo oapojávape umi kananéope. Sísara okyhyjeterei umi isrraelíta otopárõ g̃uarã chupe, upévare oho Héber kampaméntope, peteĩ keníta ohóva oiko sur gotyo. Haʼe ningo oreko vaʼekue peteĩ akuérdo de pas rréi Jabín ndive (Jueces 4:11, 17).

Sísara ikaneʼõiterei og̃uahẽrõ guare Héber rógape. Ha orresivi chupe Héber rembireko, hérava Jael, pórke haʼe ndaipóri kuri. Sísara oimoʼãne Jael orrespetataha pe akuérdo orekóva Héber ha rréi Jabín. Oime vaʼerã ni ndohasái iñakãrupi peteĩ kuña noĩmoʼãiha de akuérdo iménandi. ¡Péro tuichaiterei ningo ojavy! Jael katuete oikuaáne mbaʼeichaitépa iñaña umi kananéo ha ombohasa asy umi héntepe. Upévare odesidi vaʼerã kuri oipytyvõtapa ko kuimbaʼe ipyʼahatãitévape térãpa oñemoĩta Jehová ykére ha ojukáta chupe. Péro, ¿mbaʼéicha piko peteĩ kuña ipuʼakáta peteĩ kuimbaʼe imbarete ha ivaletereívare?

Jael pyaʼe okalkula mbaʼépa ojapóta, ha oinvita Sísarape ohasa hag̃ua hógape. Sísara heʼi chupe ani hag̃ua omombeʼu avavépe haʼe oĩha upépe. Upéi oñeno opytuʼu hag̃ua ha Jael omoĩ hiʼári peteĩ frasáda. Upe rire Sísara ojerure ko kuñakaraípe omeʼẽmi hag̃ua chupe y, ha haʼe ombohasa chupe kamby tívio asy. Hoʼu rire pe kamby sapyʼaitépe opyta oke. Upémarõ Jael ojagarra peteĩ estáka ha peteĩ martíllo, oñemboja mbeguekatu asy hese ha omoinge pe estáka Sísara akãre. ¡Ajépa ipyʼaguasuete ko kuñakarai! Michĩmi jepe odudárire, ndaikatúi vaʼerãmoʼã ojuka chupe. ¿Ojapópa raʼe upéva openságui mbaʼeichaitépa osufri Ñandejára puévlo ko kuimbaʼe káusare? ¿Térãpa ojapo upéva oñemoĩségui Ñandejára ykére? La Biblia nomombeʼúi ñandéve, péro la jaikuaa porãva sapyʼaitépe ojuka hague Sísarape (Jueces 4:18-21; 5:24-27).

Barac oheka hína kuri Sísarape ha Jael ojuka riremi ko kuimbaʼépe haʼe og̃uahẽ ohóvo upépe. Jael ohechauka chupe ko kuimbaʼe reʼongue, ha upépe haʼe ohechakuaa oñekumpliha Débora oprofetisa vaʼekue. ¡Peteĩ kuña ojuka Sísarape, pe kuimbaʼe ipoderosoitéva! Koʼág̃arupi heta oĩ otakýva Jael rehe upe ojapo vaʼekuére, péro Barac ha Débora oguerohoryeterei chupe. Pe purahéi haʼekuéra ojapo vaʼekuépe heʼi voi oñevendesi vaʼerãha Jaélpe umi kuñanguéra apytépe ipyʼaguasu haguére (Jueces 4:22; 5:24). Débora naiñenvidiósai ni ndaipochýi ojeguerohory haguére Jaélpe, pórke chupe g̃uarã iñimportanteve oñekumpli Jehová heʼi vaʼekue.

Omano rire Sísara, rréi Jabín operde ijautorida ha ndorekovéima umi isrraelítape ipoguýpe. ¡Hasypeve Ñandejára puévlo oiko pyʼaguapýpe! Ha upéicha okontinua kuri hikuái 40 áñore (Jueces 4:24; 5:31). ¡Mbaʼeichaitépa Jehová ovendesi Débora, Barac ha Jaélpe ojerovia mbarete haguére hese! Ñande avei ñañehaʼãmbaite vaʼerã ñandepyʼaguasu Déboraicha ha ñamokyreʼỹ ótrope ipyʼaguasu hag̃ua avei. Jajapóramo upéicha, Jehová katuete ñanepytyvõta ha ikatúta jaiko pyʼaguapýpe pára siémpre.

^ párr. 7 Míriam, Huldá ha Isaías rembireko haʼe vaʼekue avei profetísa (Éxodo 15:20; 2 Reyes 22:14; Isaías 8:3).

^ párr. 9 Pe purahéi Débora ojapo vaʼekue ohechauka Sísara ojagarra rire peteĩ siuda oguerúmi hague heta mitãkuña omeʼẽ hag̃ua isoldadokuérape. Ha sapyʼánte ndahaʼéi voi peteĩnte omeʼẽva káda soldádope, síno hetave (Jueces 5:30). Débora oñeʼẽvo koʼã mitãkuñáre oipuru peteĩ palávra evréa heʼiséva avei “memby ryru”. Upéva ohechauka umi soldádo oipotánte hague koʼã kuñataĩme ikatu haguére imemby, ha katuete ovioláne raʼe chupekuéra.

^ párr. 17 La Bíbliape oñemombeʼu 2 vése ko istória. Jueces kapítulo 4 omombeʼu mbaʼépa oiko vaʼekue upe ñorairõme, ha kapítulo 5-pe oĩ pe purahéi ojapo vaʼekue Débora ha Barac. Káda kapítulo oreko heta detálle pe ótro ndorekóiva.