Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Chandruok Chiegni Rumo!

Chandruok Chiegni Rumo!

Donge inyalo mor dak e piny maonge timbe mahundu, lweny, tuoche, koda masiche maok nyal geng’? Par ane dak e ngima maonge ng’ama buoni, kata ng’ama chandi e yo moro amora, kendo ok iparri e wi gima ibiro chamo. Be ngima ma kamano nyalore adier? En adier ni onge dhano kata riwruok moro amora ma dhano oseloso manyalo kelo ne dhano ngima ma kamano. Kata kamano, Nyasaye osesingo ni obiro tieko gik moko duto makelo chandruok moriwo nyaka ma wasewuoyoe e sula mokalo. Ne ane moko kuom singo mayudore e Muma, ma en Wach Nyasaye:

SIRKAL MABER BIRO LOCHO E WI DHANO

“Nyasaye manie polo nochung piny ruoth moro ma ok norum nyaka chieng’, onge oganda moro ma nobedi gi loch kuom piny ruodhno; to enong’iny pinje ruodhigi duto, mi notiekgi, kendo nobedie nyaka chieng’.”—Daniel 2:44.

Pinyruodh Nyasaye en sirkal manie polo. Yesu Kristo e Ruoth moyiedhi mar sirkandno. Lochne biro kawo kar sirkande mag dhano kendo biro miyo dwach Nyasaye otimre e piny koda e polo. (Mathayo 6:9, 10) Onge sirkal moro amora mabiro kawo kar Pinyruodh Nyasaye nikech en “pinyruoth mochwere mar Ruodhwa gi Jawarwa Yesu Kristo.” Nikech mano, kuwe ma lojno biro kelo nosik nyaka chieng’.—2 Petro 1:11.

DINDE MAG MIRIAMBO OK NOBEDIE

“Satan owuon timore ka malaika mar ler. Omiyo ok en wach maduong’ ka jotichne bende timore ka jotich mag wach makare; to gikogi nobed mowinjore gi tichgi.”—2 Jo Korintho 11:14, 15.

Biro fwenyore ayanga ni dinde mag miriambo gin mana tije mag Jachien, kendo ibiro tiek dindego chuth. Sigu mosebedoe nikech din koda nek mitimo e nying din biro rumo. Mani biro miyo joma ohero “Nyasaye mangima kendo madier” otine e “yie achiel” koda “e chuny, kendo e adiera.” To mano kaka kuwe gi winjruok nobedie!—1 Jo Thessalonika 1:9; Jo Efeso 4:5; Johana 4:23.

DHANO NOBED MAONGE RICHO

“Nyasaye owuon nobed kodgi. Kendo Nyasaye noywe pi wang’ duto e wengegi; tho ok nobedie kendo, kata ywak, kata nduru, kata rem ok nobedie, nikech gik machon osekadho.”—Fweny 21:3, 4.

Jehova Nyasaye biro timo mano kokalo kuom Yesu Wuode, ma ne ochiwo ngimane ne dhano. (Johana 3:16) Yesu biro tayo dhano mondo  gichak giyud ngima makare maonge richo. Chandruok moro amora ok nobedie nikech “Nyasaye owuon nobed kodgi” kendo obiro yweyo “pi wang’ duto e wengegi.” Ibiro tiek chuth richo koda chandruok duto; “joma tir ginicham piny, mi ginidagie nyaka chieng’.”—Zaburi 37:29.

JOCHIENDE OK NOBEDIE KENDO

“[Yesu Kristo] nomako Thuol, Thuol machonno, miluongo ni Jachien kendo Satan, mi notueyogo higini gana achiel. Nowite e Bur Matut, kendo noloro dho burno, moketo kido kuome mondo kik Thuol ochak owuond ogendini.”—Fweny 20:2, 3.

Satan koda jochiendene ok nochak owuond dhano nikech ibiro witgi giduto e ‘bur matut,’ tiende ni ok gibi bedo gi teko mar timo gimoro amora. Ok gibi dhi nyime chando dhano. To mano kaka dhano biro winjo maber dak e piny maonge Satan kod jochiende!

“NDALO MAG GIKO” BIRO KALO

“Ndalo mag giko” norum e kinde “masira maduong’” ma Yesu nowuoyoe. Nowacho kama: “Masira maduong’ nobedie, ma pok nobedoe nyaka a chakruok piny nyaka chil kawuono, kendo ok nochak obedie ngang’.”—Mathayo 24:21.

Iluongo kindeno ni kinde sand maduong’ nikech masiche ma ne pok odwar one nobedie. Masichego nomedre malich “e lweny mar chieng’ maduong’no mar Nyasaye Manyalo Duto,” ma en lweny miluongo ni “Har–Magedon.”—Fweny 16:14, 16.

Ji duto mohero tim makare gombo ni piny marachni orum. Ne ane moko kuom gweth ma gibiro yudo e bwo Pinyruodh Nyasaye.

GWETH MAMOKO MA NYASAYE BIRO KELO

“Oganda mang’ong’o” biro donjo e piny manyien mopong’ gi kuwe: Wach Nyasaye wachonwa ni “oganda mang’ong’o” biro ‘wuok e sand maduong’no’ kendo ginidag e piny manyien makare. (Fweny 7:9, 10, 14; 2 Petro 3:13) Gibiro miyo Yesu Kristo, “Nyarombo mar Nyasaye, ma golo richo mag piny” duong’ nikech en ema oresogi.—Johana 1:29.

Puonj mowuok kuom Nyasaye biro konyo ahinya: “Ng’eyo Jehova nopong’ piny” e kindeno. (Isaiah 11:9) Puonj mowuok kuom Nyasaye biro riwo puonj manyiso kaka dhano nyalo dak gi kuwe e kindgi koda kaka ginyalo rito piny. Nyasaye wachonwa niya: ‘Anie Jehova Nyasachu, mapuonjou mondo uyud konyruok, matelonu e yo madudhie.’—Isaiah 48:17.

Joherawa mosetho biro chier kowuok e liete: Kane Yesu nie piny, ne ochiero Lazaro osiepne kowuok kuom jomotho. (Johana 11:1, 5, 38-44) Chier mar Lazaro ne en ranyisi ni Yesu ne dhi chiero ji mang’eny e bwo Pinyruodh Nyasaye.—Johana 5:28, 29.

Kuwe kod tim makare nosiki nyaka chieng’: E bwo loch mar Kristo, timbe maok kare ok nobedie. Wang’eyo mano nade? Yesu jal ma nigi nyalo mar somo chuny dhano biro tiyo gi nyalono mondo ong’e joma kare koda joma richo. Jogo matamore loko yoregi maricho ok bi yienegi dak e piny manyien.—Zaburi 37:9, 10; Isaiah 11:3, 4; 65:20; Mathayo 9:4.

Wase mana nono matin weche ma Muma koro e wi kinde majaber ma koro okayo machiegni. Ka Pinyruodh Nyasaye locho e wi piny, “kwe mang’eny” nosiki nyaka chieng’. (Zaburi 37:11, 29) Ibiro tiek gik moko duto mosebedo ka kelo ne dhano rem koda chandruok. Wach Nyasaye ema osingonwa kamano. Owachonwa niya: “Neuru! Achueyo gik moko duto obed manyien. . . . Wechegi gin migeno, kendo gin adier.”—Fweny 21:5.