Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Un Chwo—Heruru Mondeu

Un Chwo—Heruru Mondeu

DICHWO onego orit chiege e yo mane? Ji mang’eny paro ni gima duong’ ma dichwo nyalo timo en konyo joode oyud rit maber kuom bedo gi pesa mang’eny. Kata kamano, mon moko man gi mwandu mang’eny pod neno ni chwogi ok timnegi gik manyiso ni giherogi. Kuom ranyisi, dhako moro miluongo ni Rosa ma a e piny Spain, wacho kama kuom dichwo ma ne gikendorego: “Ka en gi jomamoko to ober ndi, to ka en e ot to oger ka pino.” Dhako miluongo ni Joy ma a e piny Nigeria, bende wacho ni, “Sama ne ok wawinjre e wach moro gi jaoda, ne ojawachona ni, ‘Nyaka itim gimoro amora ma anyisi nikech an chwori.’”

Ere kaka ng’at ma dichwo nyalo chopo migawo mare e yo ma nyiso hera? Dichwo nyalo timo ang’o mondo chiege owinj ni itimone gik manyiso ni ohere gadier?—Ruth 1:9.

GIMA MUMA WACHO E WI MIGAWO MOMI DICHWO

Kata obedo ni dichwo gi dhako romre e wang’ Nyasaye, Muma wacho ni ng’ato ka ng’ato kuomgi nigi migawone e ngima mar joot. Bug Jo-Rumi 7:2 wacho ni dhako nie bwo “chik mar chwore.” Mana kaka riwruoge mang’eny yieroga jal matayogi, e kaka Nyasaye bende osemiyo dichwo migawo mar tayo chiege. (1 Jo-Korintho 11:3) Chwo e ma onego ota joutegi.

Un chwo, ere kaka onego uti gi migawo ma Nyasaye omiyouno? Muma wacho niya: “Dhiuru nyime hero mondeu, mana kaka Kristo bende nohero kanyakla.” (Jo-Efeso 5:25) Kata obedo ni Yesu Kristo ne ok okendo, ranyisi maber ma noketo ne joma chwo nyalo konyi mondo ibed dichwo maber. Wanon ane moko kuomgi.

RANYISI MABER MA YESU NOKETO NE JOMA CHWO

Yesu ne hoyo ji kendo konyogi. Yesu ne osingo kama ne joma ne nigi chandruoge mang’eny: “Biuru ira, . . . to anamiu yueyo.” (Mathayo 11:28, 29) Pile ne okonyogi e chandruoge ma ne gin-go kendo konyogi mondo gibed gi winjruok maber gi Jehova. Mano e momiyo ji mang’eny ne dhi ir Yesu, nikech ne gin gadier ni ne odhi miyo ting’gi obed mayot!

Kaka chwo nyalo luwo ranyisi mar Yesu. Kony chiegi timo tije ma en-go e ot. Mon moko winjo kaka Rosa, ma ne oywagore kama: “E wang’ chwora, ne achal mana kaka jatich.” Mopogore gi mano, dichwo miluongo ni Kweku, ma kendne dhi maber, wacho niya: “Ajapenjo jaoda tije ma anyalo konye timo. Nikech ahere, ajakawoga okang’ mokwongo mar konye timo tije mag ot.”

Yesu ne dewo jomoko ahinya. Dhako moro modhier nosebedo ka chandore kuom higni 12 nikech tuwo moro malit. Ka ne owinjo ni Yesu nigi teko mar timo honni, “nosiko kowacho kama: ‘Ka amulo mana nangane ma oko to abiro chango.’” Ne en kare. Ne osudo ir Yesu, momulo lawe, mochango sano sano. Kata obedo ni moko kuom joma ne ni kanyo ne neno ni dhakono ne ok otimo gima ber, Yesu to ne ofwenyo ni dhakono ne dwaro ni ochange. * Nonyise e yo mang’won kama: “Nyarwa, . . . ichang kuom tuoni malitno.” Ne ok ojaro dhakono kata kuong’e, kar mano ne okeche nikech tuwone. Omiyo, Yesu ne onyiso ni en ng’at ma dewo ji.—Mariko 5:25-34.

Kaka chwo nyalo luwo ranyisi mar Yesu. Ka jaodi ok winj maber, nyise ni idewe ahinya kendo ibed ng’ama hore mos. Tem ng’eyo paro ma en-go kendo ing’e gik ma miyo otimo gimoro e yo moro. Kuom ranyisi, Ricardo lero niya: “Sama afwenyo ni jaoda nyalo chwanyore mayot, atemo matek mondo kik awach gik ma nyalo miyo owinj marach moloyo.”

Yesu ne wuoyoga gi jopuonjrene. Yesu ne olero gik mang’eny ne jopuonjrene kendo ne ojanyisogi kaka nowinjo e chunye. Nowacho kama: “Asemiyo ung’eyo gik moko duto ma asewinjo kuom Wuora.” (Johana 15:15) En adier ni kinde moko Yesu ne dwaroga bedo kar kende mondo olem. Kata kamano, kinde ka kinde ne ojanyiso jopuonjrene kaka owinjo e chunye. E otieno ma kae to kinyne inege ka ng’at ma ne oketho chik, ne onyisogi ayanga ni chunye ne nigi “kuyo maduong’.” (Mathayo 26:38) Kata mana sama jopuonjrene ne ok tim kaka ne ogeno ni gitim, Yesu ne ok oweyo wuoyo gi osiepenego.—Mathayo 26:40, 41.

Luwo ranyisi mar Yesu nyalo konyo ng’ato mondo obed dichwo maber kata wuoro maber

Kaka chwo nyalo luwo ranyisi mar Yesu. Nyis jaodi kaka iwinjo e chunyi kod paro ma in-go. Dhako nyalo ywagore ni chwore wuoyoga gi ji sama ok en e ot, to ka wan kode e ot to oling’ thi. Mopogore gi mano, dhako moro miluongo ni Ana lero kaka owinjoga sama chwore wuoyo kode. Owacho kama: “Awinjo ka ohera maradier, kendo osiep manie kindwa medo mana bedo motegno.”

Kik itamri wuoyo gi jaodi kaka yor miye kum. Dhako moro wacho kama: “Ka ne chwora okecho koda, notamore wuoyo koda kuom ndalo mang’eny. Nomiyo awinjo ni an gi ketho kendo ne chalna ka gima nochaya.” Kata kamano, dichwo miluongo ni Edwin temoga luwo ranyisi mar Yesu. Owacho niya: “Sama iya owang’, ok ato mirima kanyo gi kanyo, to amanyoga kinde mowinjore mondo walos wachno.”

Joy ma ne wawuoyo kuome motelo, oseneno lokruoge ma chwore osetimo nyaka ne ochak puonjore Muma gi Joneno mag Jehova. Joy lero niya: “Osetimo dongruok kendo otemo matek mondo onyisa hera koluwo ranyisi mar Yesu.” Chwo gi mon mang’eny yudo kony kuom puonj nogogo ma a e Muma. Be in bende diher yudo ber kuom puonj ma Muma chiwo? Inyalo kwayo Janeno mar Jehova moro amora mondo opuonjre kodi Muma, nono ma onge chudo..

^ par. 10 Kaluwore gi Chik Musa, tuwo ma dhakono ne nigo ne miyo ikawe kaka ng’at ma ok ler, omiyo ng’ato ang’ata ma ne omulo bende ne bedo ma ok ler.—Tim Jo-Lawi 15:19, 25.