Kal idhi e weche manie iye

Chier En Ang’o?

Chier En Ang’o?

Dwoko ma Muma chiwo

E Muma, wach molok ni “chier” en a·naʹsta·sis e dho Grik ma tiende en “a malo” kata “chung’ kendo.” Ng’at mochier en ng’at ma ochiew kuom jomotho kae to ochako bedo mangima kendo kaka chon.​—1 Jo-Korintho 15:12, 13.

Kata obedo ni onge kama ondik ni “chier” e Ndiko mag Dho-Hibrania ma samoro iluongo ni Muma Machon, puonjno pod yudore e ndikogo. Kuom ranyisi, kokalo kuom janabi Hosea, Nyasaye nosingo kama: “Anaresgi e teko mar Liel; anawargi e lwet tho.”​—Hosea 13:14; Ayub 14:13-15; Isaya 26:19; Daniel 12:2, 13.

Chier biro timore kanye? Nitie joma ibiro chier mondo odag e polo ka gilocho kaka ruodhi gi Kristo. (2 Jo-Korintho 5:1; Fweny 5:9, 10) Muma luongo mano ni “chier mokwongo” kendo “chier motelo.” Wechego nyiso ni nitie chier machielo ma biro bang’ mano. (Fweny 20:6; Jo-Filipi 3:11) Chier ma birono biro timore e piny kendo ibiro chier ji mang’eny mondo odag e ngima mamor e piny ka.​—Zaburi 37:29.

Ibiro chier ji e yo mane? Nyasaye omiyo Yesu teko mar chiero jomotho. (Johana 11:25) Yesu biro chiero “ji duto manie liete” kendo ng’ato ka ng’ato ibiro chier gi kido ma ne en-go chon kod paro ma ne en-go. (Johana 5:28, 29) Joma ichiero mondo odag e polo yudo del mar roho, to joma ichiero mondo odag e piny yudo ringruok motegno maber ma onge tuoche.​—Isaya 33:24; 35:5, 6; 1 Jo-Korintho 15:42-44, 50.

Gin jomage mibiro chier? Muma wacho ni “chier nobedie mar jo ma kare gi jo ma ok kare.” (Tich Joote 24:15) Joma kare oriwo ji kaka Noa, Sara, kod Ibrahim. (Chakruok 6:9; Jo-Hibrania 11:11; Jakobo 2:21) Joma ok kare gin jogo ma ne ok luw chike Nyasaye nikech ne ok giyudo thuolo mar ng’eyo chikego kendo luwogi.

Kata kamano, ok bi chier jogo ma timo timbe maricho ahinya to ok gidwar lokore. Sama joma kamago otho, giyudo kethruok ma nyaka chieng’ kendo gionge gi geno moro amora ni ibiro chiergi kendo.​—Mathayo 23:33; Jo-Hibrania 10:26, 27.

Ibiro chier ji karang’o? Muma nokoro ni chier mar jogo ma dhi e polo biro timore e kinde ma Kristo nitie. Kindego ne ochakore e higa mar 1914. (1 Jo-Korintho 15:21-23) Chier mar joma biro dak e piny biro timore e kinde ma Yesu biro locho kuom higni aluf achiel kendo mano e kinde mibiro lok piny mondo obed paradiso.​—Luka 23:43; Fweny 20:6, 12, 13.

Ang’o momiyo wanyalo bedo gadier ni chier biro timore? Muma wuoyo e yo matut kuom ji ochiko ma ne ochier, kendo nitie joma noneno ka ichierogi. (1 Ruodhi 17:17-24; 2 Ruodhi 4:32-37; 13:20, 21; Luka 7:11-17; 8:40-56; Johana 11:38-44; Tich Joote 9:36-42; Tich Joote 20:7-12; 1 Jo-Korintho 15:3-6) Chier mar Lazaro ne en chier makende ahinya nikech notho kuom ndalo ang’wen kendo Yesu nochiere e nyim ji mang’eny. (Johana 11:39, 42) Kata mana joma ne kwedo Yesu ne ok nyal tamore ni nochier Lazaro, omiyo, ne gichano kaka ne ginyalo nego Yesu kod Lazaro.​—Johana 11:47, 53; 12:9-11.

Muma nyisowa ni Nyasaye nigi teko mar chiero jomotho kendo ogombo timo kamano. Okano e pache weche duto mag ng’ato ka ng’ato ma obiro chiero kendo obiro timo kamano kotiyo gi tekone maduong’. (Ayub 37:23; Mathayo 10:30; Luka 20:37, 38) Nyasaye nyalo chiero jomotho kendo ogombo ahinya timo kamano! Muma wuoyo kuom chier ma biro timore kowacho kama e wi Nyasaye: “Inigomb neno tich lweti.”​—Ayub 14:15.

Miriambo ma ji wacho e wi chier

Miriambo: Chier en duoko chuny mondo oriwre gi ringruok.

Adiera: Muma puonjo ni dhano en chuny, to ok ni chuny en gimoro ma wuok kuom dhano ma dhi nyime dak sama otho. (Chakruok 2:7, weche moler piny; Ezekiel 18:4) Sama ochier ng’ato, ichiere kaka chuny mangima to ok ni iduokone chunye mondo oriwre gi ringrene.

Miriambo: Nitie jomoko ma ichiero kae to ikethogi mapiyo bang’ mano.

Adiera: Muma wacho ni “jo ma notimo gik maricho” noyud “chier mar bura.” (Johana 5:29) Kata kamano, bura ming’adonegi biro luwore gi gik ma gitimo bang’ chier to ok kuom gik ma ne gitimo ka pok ochiergi. Yesu nowacho niya: “Jo motho biro winjo dwond Wuod Nyasaye, kendo joma osewinjo wachne biro bedo mangima.” (Johana 5:25) Joma biro ‘winjo wachne’, kata ma biro luwo gik ma gipuonjore bang’ chier ibiro ndik nyingegi e “bug ngima.”​—Fweny 20:12, 13.

Miriambo: Sama ochier ng’ato, ichiere gi del machalre ndi gi ma ne en-go ka pok otho.

Adiera: Bang’ tho, dend ng’ato towga.​—Eklesiastes 3:19, 20.