Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

Ke Eng Seo Jesu a se Rutilego Mabapi le Dihele?

Ke Eng Seo Jesu a se Rutilego Mabapi le Dihele?

Ke Eng Seo Jesu a se Rutilego Mabapi le Dihele?

Jesu o itše: “Ge leihlo la gago le go kgopiša, o le gonye; ke mo go botse go wena go tsena Mmušong wa Modimo o le moihlwe, go fetiša ge o na le mahlo a mabedi, gomme o lahlelwa heleng ya mollo, Mo seboko sa bona se sa hwego le mollo o sa timego.”—MAREKA 9:47, 48, PK.

Lebakeng le lengwe, Jesu o boletše ka nako ya kahlolo yeo ka yona a tlago go botša ba kgopo gore: “Tloxang fá xo Nna, lena balahlwa, Le yê mollong o sa felexo o lokišeditšwexo Diabolo le Barongwa ba xaxwe.” O boletše gape gore ba kgopo “ba tlo ya thlokofatšong ye e sa felexo.”—MATEO 25:41, 46, Beibele ya Sepedi.

GE O thoma go bala mantšu a Jesu ao a lego ka godimo, a ka bonala eka a thekga thuto ya mollo wa dihele. Go molaleng gore Jesu o be a sa ikemišetsa go ganetšana le Lentšu la Modimo, leo le bolelago ka mo go kwagalago gore: “Xo bahu xa xo se se tsebyaxo.”—Mmoledi 9:5.

Ka gona, Jesu o be a bolela ka’ng ge a be a bolela ka go lahlelwa ga motho “heleng ya mollo”? Na ‘mollo o sa felego’ wo Jesu a lemošitšego ka ona ke wa kgonthe goba ke wa seswantšhetšo? Ke ka kwešišo efe ba kgopo ‘ba tlago go ya tlhokofatšong e sa felego’? Anke re ahla-ahleng dipotšišo tše ka e tee ka e tee.

Jesu o be a bolela ka’ng ge a be a bolela ka go lahlelwa ga motho “heleng ya mollo”? Lentšu la mathomo la Segerika leo le fetoletšwego e le ‘hele’ go Mareka 9:47 ke Geʹen·na. Lentšu le le tšwa lentšung la Seheberu e lego Geh Hin·nomʹ, leo le bolelago “Moedi wa Hinomo.” Moedi wa Hinomo o be o le ka ntle ga Jerusalema ya bogologolo. Mehleng ya dikgoši tša Isiraele, moedi wo o be o dirišetšwa go dira dihlabelo ka bana—mokgwa o šišimišago woo Modimo a ilego a o gana. Modimo o ile a bolela gore o tla bolaya bao ba dirago tiro e bjalo ya borapedi bja maaka. Ka gona, Moedi wa Hinomo o be o tla bitšwa “moedi wa polaô,” moo “ditoto tša sethšaba sé” di bego di bego di tla tlogelwa di sa bolokwa. (Jeremia 7:30-34) Ka go rialo, Jehofa o boletše e sa le pele gore Moedi wa Hinomo e be e ka se be lefelo la go hlokofatša batho bao ba phelago, go e-na le moo e be e tla ba lefelo leo go lahlelwago ditopo tše dintši go lona.

Mehleng ya Jesu, badudi ba Jerusalema ba be ba diriša Moedi wa Hinomo e le lefelo la go lahlela ditlakala. Ba be ba lahlela ditopo tša disenyi tše kgopo lefelong le gomme ba boloka mollo o tuka bakeng sa go fiša ditlakala le ditopo.

Ge Jesu a be a bolela ka diboko tše sa hwego le mollo o sa timego, go bonala a be a bolela ka Jesaya 66:24. Mabapi le ‘ditopo tša bao ba hlanogetšego Modimo,’ Jesaya o re “seboko sa bôná se ka se kê sa hwa, ’me mollô wa bôná o ka se kê wa tima.” Jesu le batheetši ba gagwe ba be ba tseba gore mantšu a ao a lego go Jesaya a bolela ka tshwaro ya ditopo tša bao ba bego ba sa swanelwe ke poloko.

Ka baka leo, Jesu o dirišitše Moedi wa Hinomo goba Gehenna e le leswao le swanetšego la lehu leo go lona go se nago kholofelo ya tsogo. O ile a dira gore taba ye e kwešišege ge a be a lemoša gore Modimo o ‘kgona go senya mmele le moya moleteng wa mollo.’ (Mateo 10:28, Beibele ya Sepedi) Gehenna e emela lehu la sa ruri, e sego tlhokofatšo ya ka mo go sa felego.

Na ‘mollo o sa felego’ woo Jesu a lemošitšego ka wona ke wa kgonthe goba ke wa seswantšhetšo? Ela hloko gore ‘mollo o sa felego’ woo Jesu a boletšego ka wona le wo go ngwadilwego ka wona go Mateo 25:41 o be o lokišeditšwe “Diabolo le Barongwa ba xaxwe.” Na o nagana gore mollo wa kgonthe o ka fiša dibopiwa tša moya? Goba na Jesu o dirišitše lentšu ‘mollo’ ka tsela ya seswantšhetšo? Ka kgonthe, “dinku” le “dipudi” tšeo go boletšwego ka tšona tabeng yeo ga se tša kgonthe; ke diswantšho-kgopolo tšeo di emelago mehuta e mebedi ya batho. (Mateo 25:32, 33) Mollo o sa felego woo Jesu a boletšego ka wona o fiša ba kgopo ka mo go feletšego ka tsela ya seswantšhetšo.

Ke ka kwešišo efe ba kgopo ba ‘yago tlhokofatšong e sa felego’? Gaešita le ge diphetolelo tše dintši di diriša lentšu ‘tlhokofatšo’ go Mateo 25:46, tlhaloso ya motheo ya lentšu la Segerika e lego koʹla·sin ke “go lekola kgolo ya dihlare” goba go kgotha, go tloša makala a sa nyakegego. Ka gona, ge bao ba swanago le dinku ba hwetša bophelo bjo sa felego, ba sa itsholego bao ba swanago le dipudi ba ‘hlokofatšwa ka mo go sa felego,’ ba tlošwa ka mo go feletšego.

O Nagana’ng?

Jesu ga se a ka a ruta gore batho ba na le moya o sa hwego. Lega go le bjalo, gantši o be a ruta ka tsogo ya bahu. (Luka 14:13, 14; Johane 5:25-29; 11:25) Ke ka baka la’ng Jesu a be a ka bolela gore bahu ba tla tsošwa ge e ba a be a dumela gore meoya ya bona ga se ya hwa?

Jesu ga se a ka a ruta gore Modimo o tla hlokofatša batho ba kgopo ka tsela e sehlogo ka mo go sa felego. Go e na le moo, Jesu o itše: “Modimo ó ratile lefase xakaakaa, a bá a le nea Morwa wa xaxwe e a tswetšwexo à nnoši, xore mang le mang e a mo dumetšexo a se kê a lahlêxa, a bê le bophelô byo bo sa felexo.” (Johane 3:16, Beibele ya Sepedi.) Ke ka baka la’ng Jesu a be a ka bolela gore bao ba sa dumelego go yena ba tla hwa? Ge e ba ka kgonthe a be a e-ra gore ba tla phela ka mo go sa felego ba tlaišega diheleng tše tukago mollo, na a ka ba a se a bolela bjalo?

Thuto ya gore dihele ke lefelo la tlhokofatšo ga se ya thewa Beibeleng. Go e na le moo, ke thuto ya boheitene yeo e rutwago eka ke thuto ya Bokriste. (Bona lepokisi leo le nago le sehlogo se rego  “Histori e Kopana ya Dihele” go letlakala 6.) Aowa, Modimo ga a hlokofatše batho ka mo go sa felego diheleng. Go ithuta therešo mabapi le dihele go ka kgoma bjang tsela yeo o lebelelago Modimo ka yona?

[Lepokisi go letlakala 6]

 HISTORI E KOPANA YA DIHELE

THUTO YA DIHELE E THOMILE TUMELONG YA BOHEITENE: Baegipita ba bogologolo ba be ba dumela diheleng tše tukago mollo. The Book Ȧm-Ṭuat ya ngwaga wa 1375 B.C.E., e bolela ka bao ba “tlago go lahlelwa meleteng e tukago mollo; gomme . . . ba ka se kgone go ngwega, le gona . . . ba ka se kgone go tšhabela dikgabo tša mollo.” Ra-difilosofi wa Mogerika e lego Plutarch (c. 46-120 C.E.) o ngwadile ka bao ba lego lefaseng leo le lego ka tlase gore: “[Ba] ile ba lla o šoro ge ba be ba hlokofatšwa ka tsela e boifišago le e lešago dihlong gomme ba otlwa ka kotlo e sehlogo kudu.”

THUTO YA DIHELE E FETELA DIHLOTSWANENG TŠA BOHLANOGI TŠA TUMELO YA SEJUDA: Ra-dihistori Josephus (37-c.100 C.E.) o begile gore Baessene, e lego sehlotswana sa bohlanogi sa Bajuda, ba be ba dumela gore “meoya ga e hwe le gore e tšwela pele e phela ka mo go sa felego.” O okeditše ka gore: “Tumelo ye e swana le pono ya Bagerika . . . Ba nagana gore meoya ya batho ba babe e tswalelelwa lefelong le boifišago le nago le lefsifsi moo go nago le kotlo e sa kgaotšego.”

THUTO YA DIHELE E FETELA MADUMEDING AO A IPOLELAGO GORE KE A BOKRISTE: Lekgolong la bobedi la nywaga C.E., puku e sa kgonthišetšwago e bitšwago Apocalypse of Peter e boletše ka batho ba kgopo gore: “Ba lokišeditšwe mollo o sa timego.” E boletše gape gore: “Morongwa wa kgalefo e lego Ezrael o tliša banna le basadi bao seripa sa mebele ya bona se fsago ke moka a ba lahlela lefelong la lefsifsi, e lego dihele tša batho; gomme moya wa kgalefo o a ba otla.” Ka nako e swanago, mongwadi Theophilus wa Antiokia, o tsopola moporofeta wa Mogerika wa mosadi e lego Sibyl a bolela e sa le pele ka kotlo ya ba kgopo ka gore: “Le tla tšhungwa ka mollo gomme le tla fsa letšatši le letšatši ka mo go sa felego.” A ke a mangwe a mantšu ao Theophilus a rego ke a “therešo, ao a nago le mohola le a toka go batho ka moka.”

THUTO YA DIHELE E DIRIŠWA GO LOKAFATŠA BOŠORO MEHLENG YA MAGARENG: Kgošigadi ya Engelane e lego Mary I, yo a tsebjago ka go fiša Maprotestanta a ka bago 300 koteng ya tlhokofatšo, go bolelwa gore o itše: “Ka ge bahlanogi ba tlo tšhungwa ka mo go sa felego diheleng ka morago, ga go selo se swanetšego kudu seo nka se dirago go feta gore ke ekiše tefetšo ya Modimo ka go ba tšhuma mo lefaseng.”

TLHALOSO YA MORAGO BJALE: Nywageng ya morago bjale, mekgatlo e mengwe ya bodumedi e ile ya boeletša dithuto tša yona tša mabapi le dihele. Ka mohlala, ka 1995 Lekgotla la tša Thuto ya Kereke ya Engelane le itše: “Dihele ga se tlhokofatšo ya ka mo go sa felego, eupša ke kgetho ya tsela ya bophelo ya ka mo go sa felego le yeo e sa fetošwego yeo e ganetšanago le Modimo ka mo go feletšego moo e lego gore pheletšo e nnoši ke go se be gona ka mo go feletšego.”

[Box/​Picture on page 7]

‘BODIBA BJA MOLLO’ KE’NG?

Kutollo 20:10 e re Diabolo o tla lahlelwa “bodibeng bya mollô” gomme “o tlo tlaišwa mosexare le bošexo xo iša mehleng ya neng le neng.” (Beibele ya Sepedi) Ge e ba Diabolo a tla tlaišwa ka mo go sa felego, Modimo o be a tla swanelwa ke go mmoloka a phela, eupša Beibele e re Jesu o tlo ‘mo fediša’. (Baheberu 2:14, PK) Bodiba bja mollo bja seswantšhetšo bo emela “lehu la bobedi.” (Kutollo 21:8) Le ga se lehu leo go boletšwego ka lona mathomong ka Beibeleng—leo le bakilwego ke sebe sa Adama—lehu leo motho a ka lokollwago go lona ka tsogo. (1 Bakorinthe 15:21, 22) Ka ge Beibele e sa bolele gore ‘bodiba bja mollo’ bo tla ntšha bao ba lego go bjona, “lehu la bobedi” le swanetše go ba le bolela mohuta o mongwe wa lehu, lehu leo go lona go se nago tsogo.

Ke ka kwešišo efe bao ba lego “bodibeng bya mollô” ba hlokofatšwago ka mo go sa felego? Ka dinako tše dingwe “go hlokofatša” go ka bolela “go thibela” motho yo mongwe. Ka nako e nngwe ge Jesu a be kopana le batemona ba ile ba goeletša ka gore: “A O tlile mono xo re tlaiša [go re thibela ka moleteng] è sešo ya ba lebaka?” (Mateo 8:29; Luka 8:30, 31; Beibele ya Sepedi) Ka gona, bohle bao ba lego ka “bodibeng” ba tla “hlokofatšwa” ka thibelo ya ka mo go sa felego goba “lehu la bobedi.”