Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ TITILI | KƐZI NYAMENLE BU KONLE Ɛ?

Kɛzi Nyamenle Bule Konle Wɔ Ɛvoya Mɔɔ Limoa Anu La

Kɛzi Nyamenle Bule Konle Wɔ Ɛvoya Mɔɔ Limoa Anu La

Ɛnee bɛlɛsisi menli ne. Kɛ mɔɔ bɛ nlenyia mɔ yɛle la, ɔda ali kɛ ɛvoya mɔɔ limoa Dwuuma zɛlɛle Nyamenle fane dɔɔnwo amaa yealie bɛ yeavi Wulomu Maanle ne mɔɔ ɛlɛsisi bɛ la asa nu. Akee bɛdele Gyisɛse nganeɛ. Asoo ɔdaye a ɔbayɛ Mɛzaya ne mɔɔ bɛhanle ɔ nwo edwɛkɛ la ɔ? Ɔnyɛ nwanwane kɛ ɛnee menli dɔɔnwo anye la “kɛ yemɔ yɛɛ ɔbarakpɔne Yizilayɛma” yeavi Wulomuma mɔɔ ɛlɛsisi bɛ la asa nu a. (Luku 24:21) Noko yeamba ye zɔ. Emomu, wɔ 70 Y.M., Wulomu ɛlɔnema rale na bɛzɛkyele Gyɛlusalɛm nee ye ɛzonlenlɛ sua ne.

Duzu a zile a? Duzu ati a Nyamenle ango ammaa Dwuuma kɛ mɔɔ ɔyɛle ye wɔ tete ne la ɛ? Anzɛɛ nzɔne ati a yeamaa bɛango bɛanlie bɛ nwo bɛanvi nzisi bo ɛ? Asoo kɛzi Nyamenle bu konle la hakyile ɔ? Kyɛkyɛ. Noko ɛnee debie mɔɔ fale Dwuuma anwo la ɛhakyi bɔkɔɔ. Bɛkpole Nyamenle Ara, Gyisɛse mɔɔ le Mɛzaya ne la. (Gyima ne 2:36) Ɛhye ati, kɛ maanle la, agɔnwolɛvalɛ kpalɛ mɔɔ bɛ nee Nyamenle lɛ la vile bɛ sa.—Mateyu 23:37, 38.

Ɛnee Dwuuma maanle ne nee ye Ɛwɔkɛ Azɛlɛ ne ɛnlɛ Nyamenle banebɔlɛ bieko, yɛɛ bɛnrɛhola bɛnrɛha ye bieko kɛ bɛlɛkɔ konle mɔɔ Nyamenle gyi bɛ nzi a. Kɛ mɔɔ Gyisɛse hanle la, ɛnee Nyamenle baye ye nyilalɛ ne mɔɔ maa bɛnyia ɔ nyunlu ɛlolɛ la yeavi nwonane nu Yizilayɛma anwo zo yeamaa maanle fofolɛ, sunsum nu maanle, anzɛɛ Nyamenle Yizilayɛ ne. (Mateyu 21:43) Kilisienema mɔɔ bɛva sunsum nwuanzanwuanza ne bɛkpokpa bɛ la asafo a rayɛle sunsum nu Nyamenle Yizilayɛ ne a. Wɔ ɛvoya mɔɔ limoa la anu, bɛzele bɛ kɛ: “Ɛnɛ bɛle Nyamenle menli.”—1 Pita 2:9, 10.

Kɛmɔ kɛkala alimoa Kilisienema le “Nyamenle menli” la ati, asoo Nyamenle honle maanle bɛ amaa yealie bɛ yeavi Wulomuma nzisi bo ɔ? Anzɛɛ ɔmaanle bɛ adenle kɛ bɛho bɛtia bɛ kpɔvolɛma ɔ? Kyɛkyɛ, yeanga ye zɔ. Kɛmɔti ɛ? Saa ɔle konle mɔɔ Nyamenle a ɛmaa adenle a, Ɔ ngomekye a ɔsi mekɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛko la anwo kpɔkɛ a, kɛ mɔɔ edwɛkɛ mɔɔ limoa la ɛmaa yɛnwu ye la. Nyamenle ango ammaa alimoa Kilisienema, yɛɛ yeammaa bɛ adenle kɛ bɛho. Ɔda ali kɛ, ɛnee ɛvoya mɔɔ limoa la ɛnle mekɛ mɔɔ Nyamenle baho atia amumuyɛma nee nzisima a.

Ɛhye ati, kɛ mɔɔ Nyamenle tete azonvolɛ yɛle la, ɛnee ɔwɔ kɛ alimoa Kilisienema kendɛ kɔdwu mekɛ mɔɔ Nyamenle bazɛkye amumuyɛma nee nzisima la. Kɔkpula mekɛ zɔhane, Nyamenle ɛtɛmaanle bɛ adenle kɛ bɛho bɛtia bɛ kpɔvolɛma. Gyisɛse Kelaese maanle ɛhye lale ali wɔ ye ngilehilelɛ nu. Kɛ neazo la, yeanze ye ɛdoavolɛma kɛ bɛho, emomu ɔzele bɛ kɛ: “Bɛhulo bɛ kpɔvolɛma na bɛzɛlɛ bɛmaa bɛdabɛ mɔɔ bɛyɛ bɛ kpɔdekpɔde la.” (Mateyu 5:44) Mɔɔ Gyisɛse ka mekɛ mɔɔ Wulomu ɛlɔnema barazɛkye ɛvoya mɔɔ limoa wɔ Gyɛlusalɛm anwo edwɛkɛ la, yeanga kɛ ye ɛdoavolɛma nee bɛ ɛho, emomu ɔhanle kɛ bɛnriandi na zɔhane a bɛyɛle a.—Luku 21:20, 21.

Bieko, sunsum ne hanle ɛzoanvolɛ Pɔɔlo maanle ɔhɛlɛle kɛ: “Ayi mɔ, bɛmmafa ɛtane bɛtua ɛtane kakɛ ɛlɛ, . . . Ɔluakɛ Nyamenle Edwɛkɛ ne se, ‘Nzenralɛ le me ɛdeɛ, mebadua ɛtane kakɛ, [Gyihova] a se a.’” (Wulomuma 12:19) Ɛnee Pɔɔlo ɛlɛka edwɛkɛ mɔɔ Nyamenle ɛlimoa ɛha wɔ ɛvoya dɔɔnwo anu mɔɔ wɔ Sɛlɛvolɛma 19:18 yɛɛ Mɛla ne 32:35 la. Kɛ mɔɔ yɛnwunle ye wɔ edwɛkɛ mɔɔ limoa la anu la, adenle ko mɔɔ Nyamenle dua zo di nzenralɛ maa ye menli wɔ tete ne la a le kɛ ɔboa bɛ ɔmaa bɛko bɛtia bɛ kpɔvolɛma. Ɛhye ati Pɔɔlo edwɛkɛ ne maa yɛnwu kɛ kɛzi Nyamenle bu konle la ɛtɛkakyile. Wɔ ɛvoya mɔɔ limoa la anu, ɛnee Nyamenle bu konle kɛ ɔle adenle kpalɛ mɔɔ ɔdua zo ɔdi nzenralɛ ɔmaa ye azonvolɛ na ɔtu nzisi nee amumuyɛyɛlɛ bo. Noko, kɛ mɔɔ ɛnee ɔde wɔ tete ne la, Nyamenle angomekye a si mekɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛko nee awie mɔɔ baho bie la anwo kpɔkɛ a.

Ɔda ali kɛ, Nyamenle ammaa alimoa Kilisienema adenle yeammaa bɛango. Na ɛnɛ noko ɛ? Asoo Nyamenle ɛmaa menli ekpunli bie adenle kɛ bɛho ɔ? Anzɛɛ ɛnɛ a le mekɛ mɔɔ Nyamenle bava ɔ nwo alie nu na yeaho yeamaa ye azonvolɛ ɔ? Kɛzi Nyamenle bu konle ɛnɛ ɛ? Edwɛkɛ mɔɔ li awieleɛ la babua kpuya ɛhye mɔ.