Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

 TILE 15

Ɛzonlenlɛ Mɔɔ Nyamenle Die To Nu

Ɛzonlenlɛ Mɔɔ Nyamenle Die To Nu
  • Asoo ɛzonlenlɛ ne amuala sɔ Nyamenle anye?

  • Kɛzi yɛbahola yɛanwu nɔhalɛ ɛzonlenlɛ ne ɛ?

  • Nwane mɔ a le Nyamenle nɔhalɛ azonvolɛ wɔ azɛlɛ ye azo ɛnɛ a?

1. Saa yɛsonle Nyamenle wɔ adenle kpalɛ zo a nvasoɛ boni a yɛbanyia yɛavi nu a?

GYIHOVA NYAMENLE dwenle yɛ nwo kpalɛ na ɔkpondɛ kɛ yɛnyia adehilelɛ mɔɔ ɔfi ɛlɔlɛ nu ɔfa ɔmaa yɛ la anu nvasoɛ. Saa yɛdua adenle kpalɛ zo yɛsonle ye a, yɛ nye balie na yɛahoati ɛbɛlabɔlɛ nu ngyegyelɛ dɔɔnwo. Eza yɛbanyia ye ɛke ne nyilalɛ nee moalɛ. (Ayezaya 48:17) Noko akee, ɛzonlenlɛ ɛya ɛya dɔɔnwo wɔ ɛkɛ mɔɔ kile kɛ bɛkilehile Nyamenle anwo nɔhalɛ a. Noko, asolo mɔɔ biala kilehile wɔ sonla holɛ mɔɔ Nyamenle de nee mɔɔ ɔkpondɛ kɛ yɛyɛ la anwo a.

2. Kɛzi yɛbahola yɛanwu adenle kpalɛ mɔɔ bɛdua zo bɛsonle Gyihova la ɛ, na neazo boni a boa maa yɛte ɛhye abo a?

2 Kɛzi ɛbahola wɔanwu adenle kpalɛ mɔɔ bɛdua zo bɛsonle Gyihova la ɛ? Ɔngyia kɛ ɛkɛzukoa ɛzonlenlɛ dɔɔnwo ne mɔɔ wɔ ɛkɛ ne la amuala ngilehilelɛ, ɛkɛva ɛkɛtoto nwolɛ kolaa na wɔahola wɔayɛ zɔ. Mɔɔ hyia la ala a le kɛ ɛkɛzukoa mɔɔ Baebolo ne kilehile amgba wɔ nɔhalɛ ɛzonlenlɛ nwo la. Kɛ neazo la: Wɔ maanle bie mɔ anu, menli pɛ ezukoa ɛtane boka mɔɔ le kpalɛ la anwo. Saa bɛmaa wɔ gyima kɛ ɛkpa ezukoa ɛtane zɛhae mɔ ɛvi kpalɛ ne anu a anrɛɛ kɛzi ɛbayɛ ye ɛ? Asoo anrɛɛ ɛbayɛ ezukoa ɛtane ko biala nzonlɛ ɔ? Kyɛkyɛ. Amaa wɔanzɛkye wɔ mekɛ la ɔbayɛ kpalɛ kɛ ɛkɛnwu kɛzi ezukoa kpalɛ de la.  Mekɛ mɔɔ ɛkɛnwu ezukoa kpalɛ ne la, ɛbahola wɔanwu mɔɔ le ezukoa ɛtane la. Zɔhane ala a saa yɛsukoa mɔɔ maa bɛnwu nɔhalɛ ɛzonlenlɛ la a, yɛbahola yɛanwu adalɛ ɛzonlenlɛ a.

3. Duzu a Gyisɛse hanle kɛ ɔwɔ kɛ yɛyɛ na Nyamenle alie yɛ ado nu a?

3 Nwolɛ hyia kɛ yɛsonle Gyihova wɔ adenle mɔɔ ɔdie ɔto nu la azo. Menli dɔɔnwo dwenle kɛ Nyamenle die ɛzonlenlɛ ne amuala to nu, noko Baebolo ne ɛngilehile zɔ. Tɛ edwɛkɛ ne ala a le kɛ awie kɛha kɛ ɔle Keleseɛnenli. Gyisɛse hanle kɛ: “Tɛ awie biala mɔɔ kɛvɛlɛ me kɛ, ‘Awulae, Awulae’ la a banyia Anwuma Belemgbunlililɛ ne a, na bɛdabɛ mɔɔ bɛyɛ mɔɔ Egya mɔɔ wɔ anwuma la kpondɛ kɛ bɛyɛ la a banyia ye a.” Yemɔti amaa Nyamenle alie yɛ ado nu la, ɔwɔ kɛ yɛsukoa na yɛyɛ mɔɔ Nyamenle kpondɛ kɛ yɛyɛ la. Gyisɛse vɛlɛle bɛdabɛ mɔɔ bɛnyɛ Nyamenle ɛhulolɛdeɛ la “nindavoma.” (Mateyu 7:21-23) Adalɛ ɛzonlenlɛ le kɛ ezukoa ɛtane, nvasoɛ biala ɛnle zo. Mɔɔ yɛ ɛzulolɛ bɔbɔ la a le kɛ ɛzonlenlɛ zɛhae boda yɛ.

4. Duzu a ndenle nwiɔ ne mɔɔ Gyisɛse hanle nwolɛ edwɛkɛ la kile a, na nienwu a ko biala kɔ a?

4 Gyihova ɛbuke dahuu ngoane nwo adenle ɛmaa awie biala mɔɔ wɔ azɛlɛ ye azo la. Noko akee, amaa yɛanyia dahuu ngoane wɔ Paladaese la ɔwɔ kɛ yɛsonle Nyamenle kpalɛ na yɛtɛnla aze ɛnɛ wɔ adenle mɔɔ ɔdie ɔto nu la azo. Ɔyɛ nyane kɛ menli dɔɔnwo ɛnyɛ zɔ. Ɛhye ati a Gyisɛse hanle kɛ: ‘Bɛva anuhɔlɛ ɛdenraa ne anu bɛwolo, ɔluakɛ anuhɔlɛ kpolomgbolo ne kɔ ɛzɛkyelɛ nu yɛɛ ye adenle ne anu ɛvalɛ ɛnyɛ se, yemɔti menli dɔɔnwo kpalɛ a fa zɔhane anuhɔlɛ ne anu a. Na anuhɔlɛ ne mɔɔ kɔ ngoane mɔɔ ɛnlɛ awieleɛ la anu la le ɛdenraa, ye adenle ne anu ɛvalɛ ɛnla aze, yɛɛ menli ekyi bie a nwu ye a.’ (Mateyu 7:13, 14) Nɔhalɛ ɛzonlenlɛ kɔwie dahuu ngoane nu. Adalɛ ɛzonlenlɛ kɔwie ɛzɛkyelɛ nu. Gyihova ɛmkpondɛ kɛ dasanli biala kɛzɛkye, ɛhye ati a ɔlɛmaa menli mɔɔ wɔ ɛleka biala la anyia adenle azukoa ɔ nwo debie a. (2 Pita 3:9) Yemɔti, adenle mɔɔ yɛdua zo yɛsonle Nyamenle la kola kile ewule anzɛɛ ngoane maa yɛ.

 KƐ YƐBAZI YƐANWU NƆHALƐ ƐZONLENLƐ NE LA

5. Kɛzi yɛbahola yɛanwu menli mɔɔ wɔ nɔhalɛ ɛzonlenlɛ nu la ɛ?

5 Kɛzi yɛbahola yɛanwu ‘ngoane adenle ne’ ɛ? Gyisɛse hanle kɛ nɔhalɛ ɛzonlenlɛ ne bala ali wɔ menli mɔɔ wɔ nu la ɛbɛlabɔlɛ nu. Ɔzele kɛ: “Menli zɔhane mɔ nyɛleɛ yɛɛ bɛbava bɛanwu bɛ a. . . . Baka kpalɛ biala so ma kpalɛ.” (Mateyu 7:16, 17) Ɛhye kile kɛ, bɛbalua menli mɔɔ wɔ nɔhalɛ ɛzonlenlɛ nu la diedi nee bɛ nyɛleɛ zo a bɛanwu bɛ a. Ɔwɔ nuhua kɛ bɛnli munli na bɛfo ɛdeɛ, noko nɔhalɛ azonvolɛ, kɛ ekpunli la, bɔ mɔdenle yɛ Nyamenle ɛhulolɛdeɛ. Maa yɛzuzu ninyɛne nsia mɔɔ maa bɛnwu menli mɔɔ wɔ nɔhalɛ ɛzonlenlɛ nu la anwo yɛnlea.

6, 7. Kɛzi Nyamenle azonvolɛ bu Baebolo ne ɛ, na kɛ Gyisɛse zile yɛle ɛhye anwo neazo ɛ?

6 Nyamenle azonvolɛ maa bɛ ngilehilelɛ gyinla Baebolo ne azo. Baebolo mumua ne ka kɛ: “Bɛfa Nyamenle Sunsum a bɛkɛlɛ Nyamenle Edwɛkɛ ne a, na ɔle kpalɛ ɔmaa nɔhalɛ ne ɛhilehilelɛ, sonla nyunlu ɛhwilɛ, folɛdulɛ, yɛɛ menli ɛtetelɛ wɔ ɛbɛla kpalɛ ɛbɔlɛ nu, amaa sonla ne mɔɔ sonle Nyamenle la ali munli na bɛaziezie ye bɛamaa yeayɛ gyima kpalɛ.” (2Temɔte 3:16, 17) Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hɛlɛle manle ɔ mediema Keleseɛnema kɛ: “Mɔɔ yɛvale Nyamenle nrɛlaleɛ ne yɛrɛlɛle bɛ la, bɛdiele na bɛzɔle nu kɛ ɔnle edwɛkɛ mɔɔ vi sonla ɛkɛ a, na ɔvi Nyamenle ɛkɛ, yɛɛ ɔle zɔhane noko.” (1 Tɛsalonaekama 2:13) Ɛhye ati, nɔhalɛ ɛzonlenlɛ nu diedi nee nuhua ɛbɛlabɔlɛ ɛngyi dasanli adwenle anzɛɛ amaamuo zo. Bɛgyi Nyamenle Edwɛkɛ, Baebolo ne, azo.

7 Gyisɛse Kelaese luale Nyamenle Edwɛkɛ ne mɔɔ ɔmanle ye ngilehilelɛ ne gyinlanle zo la azo yɛle neazo kpalɛ. Ɔhanle ye wɔ asɔne mɔɔ ɔyɛle ɔmanle ye anwuma Selɛ ne la anu kɛ: “Wɔ edwɛkɛ ne a le nɔhalɛ ne” a. (Dwɔn 17:17) Gyisɛse liele Nyamenle Edwɛkɛ ne lile, na debie biala mɔɔ ɔhilehilele la ɛnee gyi Ngɛlɛlera ne azo. Ɛnee Gyisɛse ta ka kɛ: “Bɛhɛlɛ ye kɛ.” (Mateyu 4:4, 7, 10) Na akee Gyisɛse ahwe adwenle ahɔ ngɛlɛlera ne azo. Zɔhane ala a, ɛnɛ Nyamenle menli ɛngilehile bɛ ti anwo  edwɛkɛ a. Bɛdie bɛdi kɛ Baebolo ne le Nyamenle Edwɛkɛ, na bɛmaa bɛ ngilehilelɛ ne gyinla mɔɔ ɔka la azo kpundii.

8. Duzu a boka ɛzonlenlɛ mɔɔ yɛfa yɛamaa Gyihova la anwo a?

8 Menli mɔɔ wɔ nɔhalɛ ɛzonlenlɛ nu la sonle Gyihova angomekye na bɛda ye duma ne ali. Gyisɛse zele kɛ: “Yeyɛ [Gyihova, NW] wɔ Nyamenle ne na sonle ɔdaye ɔ ngome ala.” (Mateyu 4:10) Ɛhye ati, Nyamenle azonvolɛ sonle Gyihova angome ala. Nɔhalɛ Nyamenle ne duma, nee kɛzi ɔde mɔɔ ɛmaa menli anwu ye la boka ɛzonlenlɛ ɛhye anwo. Edwɛndolɛ 83:18 ka kɛ: “Ɛdawɔ ɛ ngomekye, mɔɔ wɔ duma a le [Gyihova, NW] la a ɛle Anwuma Anwumanli ne mɔɔ sie azɛlɛ ye a.” Gyisɛse yɛle neazo wɔ kɛzi bɛboa menli bɛmaa bɛnwu Nyamenle la anwo. Ɔhanle ye wɔ asɔneyɛlɛ nu kɛ: “Mela wɔ [duma ne] ali mehile menli mɔɔ ɛvale bɛ ɛvile ɛtane ewiade ye anu ɛmanle me la.” (Dwɔn 17:6) Zɔhane ala a ɛnɛ, nɔhalɛ azonvolɛ kilehile menli Nyamenle duma, ye atiakunlukpɔkɛ, nee ye subane ne mɔ a.

9, 10. Ndenle boni azo a nɔhalɛ Keleseɛnema dua kile ɛlɔlɛ maa bɛ nwo ngoko ngoko a?

9 Nyamenle menli lɛ ɛlɔlɛ kpalɛ mɔɔ angomedi ɛnle nu la maa bɛ nwo ngoko ngoko. Gyisɛse zele kɛ: “Saa bɛkulo bɛ nwo ngoko ngoko a yɛɛ awie biala kɛnwu kɛ bɛle me ɛdoavolɛma a.” (Dwɔn 13:35) Alumua Keleseɛnema nyianle ɛlɔlɛ zɛhae manle bɛ nwo bɛ nwo. Ɛlɔlɛ zɛhae mɔɔ gyi Baebolo ngyinlazo zo la maa menli kɔsɔɔti bɔ nu tɛnla nɔhalɛ mediemayɛlɛ kpalɛ nu ɔnvane nwolɛ kɛ asolo bɛ nwo nane, bɛ mbusua anzɛɛ bɛ maanle la. (Kɔlɔsaema 3:14) Menli mɔɔ wɔ adalɛ ɛzonlenlɛ nu la ɛnlɛ mediemayɛlɛ ɛlɔlɛ zɛhae. Kɛzi yɛkola yɛnwu ɛhye ɛ? Ɔluakɛ asolo bɛ maanle anzɛɛ bɛ aneɛ la ati bɛkuhu bɛ nwo. Nɔhalɛ Keleseɛnema ɛngo ɛnguhu bɛ mediema Keleseɛnema anzɛɛ awie gyɛne biala. Baebolo ne ka kɛ: “Ngakyile mɔɔ wɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛle Nyamenle amra nee bɛdabɛ mɔɔ bɛle Abɔnsam amra avinli la ɛne: awie biala mɔɔ ɛmbɔ ɛbɛla kpalɛ anzɛɛ ɛngulo ɔ diema la ɛnle Nyamenle ara. . . . Ɔwɔ kɛ yɛkulo yɛ nwo ngoko ngoko. Ɔnle kɛ yɛyɛ kɛ Keen mɔɔ le Abɔnsam ara, mɔɔ hunle ɔ diema ne la.”1 Dwɔn 3:10-12; 4:20, 21.

 10 Nɔhalɛ nu, ɛlɔlɛ kpalɛ kile dɔɔnwo tɛla menli gyɛne mɔɔ yɛnrɛhu bɛ la. Nɔhalɛ Keleseɛnema fa bɛ mekɛ, bɛ anwosesebɛ, nee bɛ ninyɛne mɔɔ ɛha la di gyima boa bɛ nwo ngoko ngoko na bɛwula bɛ nwo anwosesebɛ. (Hibuluma 10:24, 25) Bɛboa bɛ nwo wɔ ngyegyelɛ mekɛ nu, na bɛ nee menli gyɛne di ye nɔhalɛ nu. Nɔhalɛ nu, bɛfa Baebolo nu folɛdulɛ mɔɔ se “ɔwɔ kɛ yɛyɛ nyele . . . yɛmaa awie biala” la bɛdi gyima wɔ bɛ asetɛnla nu.Galeehyeama 6:10.

11. Duzu ati a ɔhyia kɛ yɛdie Gyisɛse Kelaese yɛto nu kɛ ɔlua ɔ nwo zo a Nyamenle balie yɛ ngoane a?

11 Nɔhalɛ Keleseɛnema die Gyisɛse Kelaese to nu kɛ ɔlua ɔ nwo zo a Nyamenle balie yɛ ngoane a. Baebolo ne ka ye kɛ: “Awie bieko ɛnle aleɛabo mɔɔ Nyamenle ɛva ye duma ɛmaa mɔɔ yɛdua ɔ nwo zo a yɛkɛnyia ngoane a.” (Gyima ne 4:12) Kɛmɔ yɛnwunle ye wɔ Tile 5 ne la, Gyisɛse vale ye ngoane yɛle ɛkpɔnedeɛ maanle alesama mɔɔ yɛ tieyɛ la. (Mateyu 20:28) Bieko, Gyisɛse a Nyamenle ɛkpa ye kɛ ɔli anwuma Belemgbunlililɛ ne mɔɔ bali azɛlɛ ye amuala azo tumi la azo Belemgbunli a. Na Nyamenle kpondɛ kɛ yɛtie Gyisɛse na yɛfa ye ngilehilelɛ yɛdi gyima amaa yɛanyia dahuu ngoane. Ɛhye ati a Baebolo ne ka ye kɛ: “Awie biala mɔɔ die Ralɛ ne di la lɛ ngoane mɔɔ ɛnlɛ awieleɛ, na mɔɔ kɛkpo kɛ ɔnrɛlie Ralɛ ne ɔnrɛli la ɛnrɛnyia ngoane mɔɔ ɛnlɛ awieleɛ la ɛlɛ.”Dwɔn 3:36.

12. Duzu a ewiade ne mɔɔ nɔhalɛ azonvolɛ ɛnle ye ɛdeɛ la kile a?

12 Nɔhalɛ azonvolɛ ɛnle ewiade ne ɛdeɛ. Gyisɛse hanle ye wɔ Wulomuma tumivolɛ Paelɛte anyunlu, mekɛ mɔɔ ɛnee bɛlɛdi ye edwɛkɛ la kɛ: “Me belemgbunlililɛ ɛnle ewiade ɛhye anu.” (Dwɔn 18:36) Ɔnvane nwolɛ maanle mɔɔ bɛde nu la, Gyisɛse nɔhalɛ ɛdoavolɛma le ye anwuma Belemgbunlililɛ ne maanlema. Ɛhye ati, bɛnva bɛ nwo bɛwulowula ewiade ye maamulɛ edwɛkɛ nee ye konle konle nu. Noko akee, saa menli fa bɛ nwo wula maanyɛlɛ eku nu, bɛgyinla kɛ bɛdo ɛra bɛmaa bɛ, anzɛɛ bɛto ɛra a, Gyihova azonvolɛ ɛnzi bɛ adenle. Ɔwɔ nuhua  kɛ Nyamenle nɔhalɛ azonvolɛ ɛnva bɛ nwo ɛnwulowula maanyɛlɛ nu ɛdeɛ, noko bɛdi mɛla zo. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ Nyamenle Edwɛkɛ ne tu bɛ folɛ kɛ ‘bɛbu’ arane anzɛɛ “mgbanyima mɔɔ ɛlɛbu maanle ne la.” (Wulomuma 13:1) Saa maanyɛlɛ ngyehyɛlɛ bie kulo kɛ bɛyɛ debie mɔɔ nee Nyamenle ɛhulolɛdeɛ ɛnyia la a, nɔhalɛ azonvolɛ di ɛzoanvolɛ ne mɔ mɔɔ hanle kɛ: “Ɔwɔ kɛ yɛtie Nyamenle yɛtɛla sonla” la neazo ne anzi.Gyima ne 5:29; Maake 12:17.

13. Kɛzi Gyisɛse nɔhalɛ ɛdoavolɛma bu Nyamenle Belemgbunlililɛ ne ɛ, na duzu a bɛyɛ ye wɔ nwolɛ a?

 13 Gyisɛse nɔhalɛ ɛdoavolɛma bɔ ye nolo kɛ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne ala a le alesama anyelazo a. Gyisɛse hanle dole ɛkɛ ne kɛ: “Bɛbabɔ Edwɛkpa ɛhye mɔɔ fane Anwuma Belemgbunlililɛ ne anwo la nolo wɔ aleɛabo amuala, amaa yeayɛ daselɛlilɛ yeamaa aleɛabo amra kolaa na awieleɛ ne ara.” (Mateyu 24:14) Kɛ anrɛɛ Gyisɛse Kelaese nɔhalɛ ɛdoavolɛma bawula menli anwosesebɛ kɛ bɛva bɛ nwo bɛdo alesama arelemgbunlililɛ zo bɛmaa bɛli bɛ ngyegyelɛ nwo gyima la, bɛbɔ Nyamenle anwuma Belemgbunlililɛ ne nolo kɛ yemɔ ala a le alesama anyelazo a. (Edwɛndolɛ 146:3) Gyisɛse zele yɛ kɛ yɛyɛ zɔhane anwuma arane ne mɔɔ di munli la anwo asɔne kɛ: “Wɔ belemgbunlililɛ ɛrɛla; Bɛyɛ Wɔ ɛhulolɛdeɛ wɔ azɛlɛ ye azo, Kɛmɔ bɛyɛ ye wɔ anwuma lɔ la.” (Mateyu 6:10) Nyamenle Edwɛkɛ ne hanle dole ɛkɛ ne kɛ anwuma Belemgbunlililɛ ɛhye bahomo “maanle zɔhane mɔ [arelemgbunli mɔɔ wɔ ɛkɛ kɛkala la] anwo zo yeamaa bɛagolo. Maanle [Belemgbunlililɛ] ɛhye badɛnla ɛkɛ ne dahuu.”Daneɛle 2:44.

14. Ɛzonlenlɛ ekpunli boni a ɛnwu ye kɛ ɛlɛyɛ ninyɛne mɔɔ ɔwɔ kɛ nɔhalɛ ɛzonlenlɛma yɛ la ɛ?

14 Dwenle mɔɔ yɛzuzu ye kɛkala la anwo, na biza ɛ nwo kɛ: ‘Ɛzonlenlɛ boni a ye ngilehile gyi Baebolo ne azo na ɔda Gyihova duma ne ali a? Ekpunli boni a da ɛlɔlɛ kpalɛ ali, nyia Gyisɛse anu diedi, bɛnle ewiade ne ɛdeɛ, na bɛbɔ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne nolo kɛ yemɔ ala a le alesama anyelazo a? Ɛzonlenlɛ mɔɔ wɔ azɛlɛ ye azo la amuala anu boni a yɛ ninyɛne ɛhye mɔ kɔsɔɔti a?’ Ɔda ali wienyi kɛ Gyihova Alasevolɛ a yɛ zɔ a.Ayezaya 43:10-12.

DUZU A ƐBAYƐ A?

15. Duzu a Nyamenle kpondɛ kɛ yɛyɛ yɛboka ɛlielɛ mɔɔ yɛdie yɛdi kɛ ɔwɔ ɛkɛ la anwo a?

15 Diedi mɔɔ yɛnyia ye wɔ Nyamenle anu ala la ɛnzɔ ɔ nye. Ɔboalekɛ Baebolo ne bɔbɔ ka kɛ sunsum evinli ne mɔ noko die di kɛ Nyamenle wɔ ɛkɛ. (Gyemise 2:19) Noko, ɔda ali  wienyi kɛ bɛnyɛ Nyamenle ɛhulolɛdeɛ la ati ɔnlie bɛ ɔndo nuhua. Ɔwɔ kɛ yɛdie yɛdi kɛ Nyamenle wɔ ɛkɛ na yɛyɛ ye ɛhulolɛdeɛ kolaa na yealie yɛ yeado nu. Eza ɔwɔ kɛ yɛtwe yɛ nwo yɛfi adalɛ ɛzonlenlɛ nwo na yɛfa yɛ nwo yɛwula nɔhalɛ ɛzonlenlɛ nu.

16. Duzu a ɔwɔ kɛ yɛyɛ ye wɔ adalɛ ɛzonlenlɛ nwo a?

16 Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hilele kɛ ɔnle kɛ yɛfa yɛ nwo yɛwula adalɛ ɛzonlenlɛ nu. Ɔhɛlɛle kɛ: “Kɛ [Gyihova, NW] se la ɛne, ‘Bɛgyakyi bɛ na bɛhwe bɛ nwo bɛvi bɛ nwo. Bɛmmafa bɛ sa bɛka debie mɔɔ anwo ɛnde la, na menwɔlie bɛ.’” (2 Kɔlentema 6:17; Ayezaya 52:11) Ɛhye ati, nɔhalɛ Keleseɛnema kpo adalɛ ɛzonlenlɛ nwo debie biala.

17, 18. ‘Babelɔn Kpole ne’ a le duzu, na duzu ati a ɔhyia kɛ ‘ɛye ɛ nwo ɛfi ɔ nwo’ ndɛndɛ a?

17 Baebolo ne kile kɛ adalɛ ɛzonlenlɛ ngakyile ne amuala boka ‘Babelɔn Kpole ne’ anwo. * (Yekile 17:5) Zɔhane duma ne maa yɛkakye tete suakpole Babelɔn, ɛleka mɔɔ adalɛ ɛzonlenlɛ bɔle ɔ bo, wɔ Nowa mekɛ zo Azuyilɛ ne anzi la. Ngilehilelɛ nee nyɛleɛ dɔɔnwo mɔɔ ɛbu zo wɔ ɛnɛ adalɛ ɛzonlenlɛ nu la bɔle ɔ bo wɔ tete Babelɔn. Kɛ neazo la, ɛnee Babelɔnma sonle nsa-ko nyamenle dɔɔnwo. Ɛnɛ, Nsa-Ko ne le ɛzonlenlɛ dɔɔnwo ngilehilelɛ titile. Noko Baebolo ne ka ye wienyi kɛ nɔhalɛ Nyamenle kokye mɔɔ yemɔ a le Gyihova la ala a wɔ ɛkɛ a, na Gyisɛse Kelaese le ɔ Ra. (Dwɔn 17:3) Ɛnee eza Babelɔnma die di kɛ menli lɛ ɛkɛla bie mɔɔ ɛnwu na ɔkɔ zo ɔtɛnla aze wɔ sonlabaka ne ewule nzi na ɔkola ɔnwu amaneɛ wɔ amaneɛnwunlɛ ɛleka a. Ɛnɛ, ɛzonlenlɛ dɔɔnwo kilehile kɛ ɛkɛla anzɛɛ sunsum ne ɛnwu na ɔnwu amaneɛ wɔ hellsenle nu.

18 Kɛmɔ tete Babelɔn ɛzonlenlɛ ne dɛlɛle azɛlɛ ye azo amuala la ati, bɛkola bɛka ewiade adalɛ ɛzonlenlɛ kɔsɔɔti anwo edwɛkɛ kɛ ɛnɛ mekɛ ye Babelɔn Kpole ne bɛmaa ɔfɛta. Na Nyamenle ɛha ɛdo ɛkɛ ne kɛ ewiade adalɛ ɛzonlenlɛ ɛhye mɔ kɔsɔɔti bara  awieleɛ arɛlevilɛ nu. (Yekile 18:8) Wɔnwu deɛ mɔɔ ɔti nwolɛ hyia kɛ ɛtwe ɛ nwo ɛfi Babelɔn Kpole ne foa biala anwo la? Gyihova Nyamenle kpondɛ kɛ ‘ɛye ɛ nwo ɛfi ɔ nwo’ ndɛndɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɛtɛdɛ nwolɛ adenle la.Yekile 18:4.

Saa ɛ nee Gyihova menli bɔ nu sonle ye a, ɛbanyia nyilalɛ dɔɔnwo wɔadɛla mɔɔ wɔgyakyi ye ɛ nzi la

19. Saa ɛsonle Gyihova a duzu a ɛbanyia ye a?

19 Bie a kpɔkɛ mɔɔ wɔzi kɛ ɛtwe ɛ nwo wɔavi adalɛ ɛzonlenlɛ nwo la ati, menli bie mɔ bakpo wɔ. Noko saa ɛ nee Gyihova menli bɔ nu sonle ye a, ɛbanyia nyilalɛ dɔɔnwo wɔadɛla mɔɔ wɔgyakyi ye ɛ nzi la. Ɛbaranyia sunsum nu mediema mraalɛ nee mrenya dɔɔnwo kɛmɔ Gyisɛse ɛdoavolɛma mɔɔ lumua mɔɔ gyakyile debie biala na bɛralile ɔ nzi la nyianle la. Ɛbaraboka ewiade amuala abusua kpole mɔɔ nɔhalɛ Keleseɛnema mgbe mgbe mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ kpalɛ maa wɔ la a wɔ nu la anwo. Na ɛbanyia anyelazo kpalɛ kɛ ɛbadɛnla aze dahuu wɔ “kenlebie” ewiade fofolɛ nu. (Maake 10:28-30) Bie a ɔbara ye kɛ, menli mɔɔ ɔlua wɔ diedi ne ati bɛkpole wɔ la banleɛnlea mɔɔ Baebolo ne kilehile la anu na barazonle Gyihova.

20. Kenlebie anyelazo boni a wɔ ɛkɛ ne maa menli mɔɔ sonle nɔhalɛ nu la a?

20 Baebolo ne kilehile kɛ ɔnrɛhyɛ Nyamenle bava ewiade ɛtane ɛhye ara awieleɛ na yeava tenlene ewiade fofolɛ mɔɔ ye Belemgbunlililɛ ne a bali zolɛ tumi la yeazie ɔ gyakɛ anu. (2 Pita 3:9, 13) Nea kɛzi zɔhane ewiade ne bayɛ kɛnlɛma a! Wɔ zɔhane tenlene ewiade fofolɛ ne anu nɔhalɛ ɛzonlenlɛ kokye ala a badɛnla ɛkɛ a. Asoo nrɛlɛbɛ ɛnle nu kɛ ɛbabɔ mɔdenle ɛ nee nɔhalɛ azonvolɛ abɔ nu azonle kɛkala ɔ?

^ ɛden. 17 Saa ɛkpondɛ debie mɔɔ kile kɛ Babelɔn Kpole ne gyi ɛkɛ ne maa ewiade adalɛ ɛzonlenlɛ kɔsɔɔti a, nea Mokanwo ne mukelɛ 219-20.