Naopak, my Jehovovi svedkovia sa usilujeme posilňovať svoje rodiny a pomáhať v tom i ďalším ľuďom. Uvedomujeme si, že Stvoriteľom rodiny je Boh, a rešpektujeme zásady, ktoré stanovil pre rodinný život. (1. Mojžišova 2:21–24; Efezanom 3:14, 15) Mnohé z nich sú zapísané v Biblii a pomáhajú ľuďom na celom svete, aby ich rodina bola súdržná a šťastná.

 Čo najdôslednejšie sa snažíme držať rád zapísaných v Biblii, lebo nám to pomáha byť lepšími manželmi, manželkami a rodičmi. (Príslovia 31:10–31; Efezanom 5:22–6:4; 1. Timotejovi 5:8) Vďaka múdrym biblickým radám sa môže dobre dariť i rodinám, ktorých členovia patria k rôznym náboženstvám. (1. Petra 3:1, 2) Prečítajte si vyjadrenia ľudí, ktorých manželskí partneri sa stali Jehovovými svedkami.

•   „Prvých šesť rokov nášho manželstva bolo veľmi frustrujúcich, stále sme sa hádali. Ale keď sa Ivete stala Jehovovou svedkyňou, začala byť láskavejšia a trpezlivejšia. To naše manželstvo zachránilo.“ (Clauir z Brazílie)

•   „Najskôr sa mi nepáčilo, že môj manžel Chansa začal študovať Bibliu s Jehovovými svedkami, lebo som si myslela, že rozbíjajú rodiny. Ale teraz vidím, že Biblia nám v manželstve pomáha.“ (Agness zo Zambie)

 V rámci našej evanjelizačnej služby poukazujeme ľuďom na to, že múdre rady z Biblie im môžu pomôcť

•   dobre si vybrať manželského partnera

•   prežiť prvý rok manželstva

•   vychádzať so svokrovcami

•   hospodáriť s peniazmi

•   predchádzať hádkam

•   odpúšťať

•   vychovávať deti

 Treba priznať, že niekedy áno. Napríklad v jednej správe, ktorú uverejnila výskumná spoločnosť Sofres v roku 1998, sa uvádzalo, že v 1 z 20 manželstiev, v ktorom sa jeden z partnerov stal Jehovovým svedkom, vznikli vážne problémy.

 Ježiš predpovedal, že ak sa niekto rozhodne držať jeho učenia, môže to narušiť rodinné vzťahy. (Matúš 10:32–36) Historik Will Durant napísal, že v Rímskej ríši „boli kresťania obviňovaní, že rozbíjajú rodiny“. a Z toho sú niekedy obviňovaní aj Jehovovi svedkovia v súčasnosti. Znamená to však, že rozbroje v rodine vyvoláva svedok?

 Je zaujímavé, ako sa k tejto otázke vyjadril Európsky súd pre ľudské práva. Keď sa zaoberal prípadom, v ktorom boli Jehovovi svedkovia obvinení, že rozbíjajú rodinu, v rozsudku uviedol, že konflikt často spôsobujú tí rodinní príslušníci, ktorí nie sú svedkami, lebo nechcú „akceptovať a rešpektovať náboženskú slobodu svojho príbuzného a právo na prejavovanie a praktizovanie jeho náboženstva“. Ďalej dodal: „Takáto situácia je bežná vo všetkých nábožensky zmiešaných manželstvách a Jehovovi svedkovia nie sú výnimkou.“ b No aj keď sa Jehovovi svedkovia stretnú s náboženskou neznášanlivosťou, usilujú sa riadiť biblickou radou: „Nikomu neodplácajte zlé zlým... Ak je to možné, pokiaľ to záleží na vás, zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi.“ (Rimanom 12:17, 18)

 Svedkovia sa držia pokynu zaznamenaného v Biblii, že sa majú oženiť alebo vydať „iba v Pánovi“, čiže majú si vziať len spoluveriaceho. (1. Korinťanom 7:39) Toto nariadenie je biblické aj praktické. Napríklad v časopise Journal of Marriage and Family sa v roku 2010 písalo, že „manželia, ktorí majú rovnakú náboženskú príslušnosť, zvyky a vieru“, mávajú lepšie vzťahy. c

 Jehovovi svedkovia však nepovzbudzujú svojich spoluveriacich, aby odišli od manželského partnera, ktorý nie je svedkom. Poslúchajú totiž príkaz zapísaný v Biblii: „Ak má nejaký brat neveriacu manželku a ona je napriek tomu ochotná s ním bývať, nech ju neopúšťa; a žena, ktorá má neveriaceho manžela, a on je napriek tomu ochotný s ňou bývať, nech neopúšťa svojho manžela.“ (1. Korinťanom 7:12, 13)