Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ľudia, ktorí hľadajú bezpečie

Ľudia, ktorí hľadajú bezpečie

Ľudia, ktorí hľadajú bezpečie

„Skončením 20. storočia sa neskončilo krviprelievanie a prenasledovanie, ktoré núti ľudí utekať, aby si zachránili život. Desiatky miliónov ľudí vstúpili do nového milénia v utečeneckých táboroch a iných dočasných útulkoch v obave, že prídu o život, ak sa odvážia vrátiť domov.“ — Bill Frelick z amerického Výboru pre utečencov.

JACOB mal sen. Túžil po mieste, kde by ľudia žili v mieri, kde by bomby nezabíjali ich rodine kozy a kde by mohol chodiť do školy.

Ľudia z mesta mu hovorili, že také miesto skutočne existuje, aj keď je veľmi ďaleko. Otec mu povedal, že cesta tam je veľmi nebezpečná, lebo ľudia na nej zomierajú od hladu a smädu. Ale keď sa suseda, ktorej zabili manžela, vydala na cestu so svojimi dvoma deťmi, Jacob sa rozhodol, že podnikne túto cestu aj sám.

Jacob si nevzal jedlo ani oblečenie a prvý deň len bežal a bežal. Cesta do bezpečia bola posiata mŕtvymi telami. Na druhý deň stretol ženu zo svojho mesta, ktorá mu povedala, že sa môže pripojiť k nej a jej spoločníkom. Kráčali mnoho dní, prechádzali opustenými dedinami. Pri jednej príležitosti museli prejsť cez mínové pole, kde jedného muža z ich skupiny zabilo. Aby sa nasýtili, jedli lístie.

O desať dní začali zomierať od hladu a vyčerpania. Krátko nato na nich zaútočili lietadlá. Nakoniec Jacob prekročil hranice a prišiel do utečeneckého tábora. Dnes chodí do školy a zvuk lietadiel ho už neľaká. Teraz vídava len také lietadlá, ktoré prevážajú potraviny, a nie bomby. Ale chýba mu jeho rodina a rád by sa vrátil domov.

Na celom svete žijú milióny ľudí podobných Jacobovi. Mnohých traumatizovala vojna a trpia hladom i smädom. Málokto z nich pozná normálny rodinný život a mnohí sa už nikdy nedostanú domov. Sú to najchudobnejší ľudia na svete.

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov rozdeľuje týchto zúbožených tulákov do dvoch skupín. Utečenec je človek, ktorý utiekol zo svojej krajiny pre odôvodnený strach z prenasledovania alebo z násilia. Rovnako aj presídlenca prinútila vojna alebo podobné vážne nebezpečenstvo opustiť domov, ale stále býva vo vlastnej krajine. *

Nikto s istotou nevie, koľko utečencov a presídlencov živorí v provizórnych táboroch alebo koľkí sa pri hľadaní bezpečia beznádejne túlajú z miesta na miesto. Podľa niektorých zdrojov môže byť ich celosvetový počet asi 40 miliónov a polovicu z nich tvoria deti. Odkiaľ všetci pochádzajú?

Problém našej doby

Problém utečencov dostal na konci prvej svetovej vojny novú dimenziu. Následkom vojny sa impériá rozdrobili a etnické menšiny zažívali prenasledovanie. Preto milióny Európanov hľadali azyl v iných krajinách ako svojej vlastnej. Druhá svetová vojna — omnoho ničivejšia ako predchádzajúca — dala podnet na útek z domova ďalším miliónom ľudí. Od roku 1945 sú vojny viac lokálne, ale rovnako traumatické pre civilné obyvateľstvo, ktoré sa ocitlo takpovediac v krížovej paľbe.

„Hoci vojny vždy splodili nejakých utečencov, len v dvadsiatom storočí postihli medzinárodné konflikty celé populácie,“ vysvetľuje Gil Loescher v knihe Beyond Charity—International Cooperation and the Global Refugee Crisis (Mimo moci charity — medzinárodná spolupráca a celosvetová utečenecká kríza) z roku 1993. „Odstránenie rozdielu medzi bojujúcimi a nebojujúcimi viedlo k veľkým počtom utečencov, ktorí v zúfalstve unikali pred ničivými účinkami bezohľadného násilia.“

Okrem toho mnohé z dnešných konfliktov predstavujú občianske vojny, ktoré si vyberajú strašnú daň nielen na mužoch v bojaschopnom veku, ale aj na ženách a deťoch. Niektoré z týchto konfliktov, živené hlboko zakorenenými etnickými a náboženskými nezhodami, sa javia ako nekonečné. V istej africkej krajine, kde sa súčasná fáza občianskej vojny vlečie už 18 rokov, žijú štyri milióny presídlencov, pričom státisíce ďalších utiekli do zahraničia.

Jediným spôsobom, ako môžu civilisti unavení vojnou uniknúť pred násilím, zostáva opustiť krajinu. „Utečenci opúšťajú svoju domovskú krajinu a usilujú sa o prijatie v inej krajine nie z vlastnej vôle ani pre osobné pohodlie, ale z absolútnej nevyhnutnosti,“ vysvetľuje sa v knihe The State of the World’s Refugees 1997-98 (Stav utečencov vo svete 1997–1998). V súčasnosti však nie je až také ľahké získať v nejakej krajine azyl.

V 90. rokoch 20. storočia klesol celkový počet utečencov z asi 17 miliónov na 14 miliónov. Toto zdanlivé zlepšenie je však zavádzajúce. Odhaduje sa, že v tom istom desaťročí dosiahol počet presídlencov 25 až 30 miliónov. Čo sa deje?

Získať oficiálny štatút utečenca je stále náročnejšie z rôznych dôvodov. Krajiny sa môžu zdráhať prijať akýchkoľvek ďalších utečencov, lebo nedokážu zvládnuť ich hromadný prílev alebo majú obavy, že veľký počet utečencov môže vyvolať ekonomickú a politickú nestabilitu. Niekedy však vydesení civilisti nemajú výdrž, potraviny ani peniaze, aby zvládli dlhú cestu k hraniciam. Ich jedinou možnosťou je presťahovať sa do bezpečnejšej oblasti vo vlastnej krajine.

Narastajúca vlna ekonomických utečencov

Okrem miliónov skutočných utečencov sú milióny ďalších zúbožených ľudí, ktorí si chcú zlepšiť svoj životný údel jediným spôsobom, ktorý poznajú — presťahovaním sa do krajiny, kde sú omnoho lepšie životné podmienky.

Dňa 17. februára 2001 nabehla na plytčinu pri francúzskom pobreží stará zhrdzavená nákladná loď. Jej náklad tvorilo asi tisíc mužov, žien a detí, ktorí strávili na mori takmer týždeň bez jedla. Za túto riskantnú plavbu zaplatili 2000 amerických dolárov na hlavu bez toho, žeby vedeli, do ktorej krajiny idú. Kapitán s posádkou zmizli krátko po tom, čo loď narazila na breh. No našťastie sa prestrašených cestujúcich podarilo zachrániť a francúzska vláda prisľúbila, že zváži ich žiadosť o azyl. Každý rok podnikajú podobné cesty milióny ľudí, ktorí sú v podobnej situácii.

Väčšina týchto ekonomických migrantov dobrovoľne čelí vážnym ťažkostiam a neistote. Nejako dajú dokopy peniaze na cestu, lebo chudoba, násilie, diskriminácia alebo represívne režimy — a niekedy všetko dohromady — spôsobujú, že sa im život v domovine zdá beznádejný.

Nemálo ich zahynie pri pokuse nájsť lepší život. V poslednom desaťročí sa asi 3500 migrantov utopilo alebo zmizlo, keď sa snažili prejsť cez Gibraltársky prieliv z Afriky do Španielska. V roku 2000 zahynulo 58 čínskych migrantov udusením, kým sa ukrývali v kamióne, ktorý ich viezol z Belgicka do Anglicka. Na Sahare nespočetné množstvo ďalších migrantov zomiera od smädu, keď sa ich preťažené, rozhegané kamióny pokazia uprostred púšte.

Napriek nebezpečenstvu sa rady ekonomických utečencov na celom svete neúprosne rozširujú. Každý rok sa ilegálne preváža do Európy asi pol milióna ľudí a ďalších 300 000 do Spojených štátov. Populačný fond OSN ešte v roku 1993 odhadoval celosvetový počet migrantov na 100 miliónov, z čoho viac ako tretina sa usadila v Európe a Spojených štátoch. Odvtedy sa ich počet nepochybne značne zvýšil.

Mnohí z týchto migrantov nikdy nenájdu bezpečie, ktoré hľadajú. A málo utečencov nachádza bezpečné a trvalé útočisko. Týchto tulákov až príliš často postihuje jeden problém za druhým. V nasledujúcom článku sa pozrieme podrobnejšie na niektoré problémy a ich základné príčiny.

[Poznámka pod čiarou]

^ 8. ods. Keď sa v tejto sérii článkov zmieňujeme o presídlencoch, nezaratúvame k nim 90 až 100 miliónov ľudí, ktorí boli násilne vysídlení pre rozvojové programy, ako je budovanie priehrad, baníctvo, lesníctvo alebo poľnohospodárske programy.