Nádej pre trpiacich

V MINULOSTI sa ľudia často vyhýbali tým, ktorí trpeli poruchami nálady. Preto sa mnohí s touto chorobou stali vydedencami ľudskej spoločnosti. Niektorí z nich boli diskriminovaní v súvislosti so zamestnaním. Ďalším sa vyhýbali členovia ich vlastnej rodiny. To často problém iba zhoršovalo a bránilo tomu, aby trpiacim bola poskytnutá pomoc.

No v posledných desaťročiach sa dosiahol veľký pokrok, pokiaľ ide o pochopenie klinickej depresie a bipolárnej poruchy. Dnes vieme, že tieto choroby možno liečiť. No dosiahnuť, aby trpiacemu bola poskytnutá pomoc, nie je vždy ľahké. Prečo?

Rozpoznať príznaky

Porucha nálady sa nedá zistiť na základe jednoduchého krvného testu či röntgenovej snímky. Vyžaduje si to istý čas pozorovať správanie, zmýšľanie a úsudok človeka. Diagnóza môže byť určená iba vtedy, ak sú prítomné viaceré príznaky. Problém je v tom, že príbuzní a priatelia si niekedy neuvedomujú, že to, čo u svojho blízkeho pozorujú, sú prejavy určitej poruchy nálady. „Dokonca aj vtedy, keď sa ľudia zhodnú v tom, že správanie toho človeka sa odchyľuje od normálu,“ píše Dr. David J. Miklowitz, „môžu mať veľmi rozdielne názory na to, čo je príčinou takého správania.“

Aj v prípade, keď si členovia rodiny uvedomia, že situácia je vážna, môže byť ťažké presvedčiť postihnutého človeka, že potrebuje navštíviť lekára. Alebo ak vy sám trpíte takouto chorobou, možno sa vám nepáči predstava, že by ste mali vyhľadať pomoc. Dr. Mark S. Gold napísal: „Možno veríte myšlienkam, ktoré vám prichádzajú na myseľ v období depresie — že ste úplne bezcenný, takže je zbytočné snažiť sa vyhľadať pomoc, lebo pre človeka, ako ste vy, už aj tak niet nádeje. Možno by ste sa o tom s niekým aj radi porozprávali, ale myslíte si,  že byť deprimovaný je zahanbujúce, že je to všetko vaša chyba... Možno ani neviete, že to, čo zažívate, je depresia.“ Pre tých, ktorí trpia ťažkou depresiou, je však lekárska pomoc nevyhnutná.

Samozrejme, každý sa z času na čas cíti skľúčený a nemusí to hneď znamenať, že ide o poruchu nálady. Ale čo ak sa zdá, že tieto pocity sú intenzívnejšie ako iba pri nejakej dočasnej skleslosti? A čo ak takýto stav pretrváva nezvyčajne dlhý čas — povedzme dva týždne alebo viac? Dajme tomu, že vám depresívna nálada bráni pri bežných činnostiach, či už v práci, v škole, alebo v kontakte s ľuďmi. V takom prípade by bolo múdre poradiť sa s odborníkom, ktorý vie depresívne ochorenia diagnostikovať a liečiť.

Ak ide o chemickú nerovnováhu, môžu byť pacientovi predpísané lieky. V iných prípadoch možno lekár odporučí konzultácie, ktoré pacientovi pomôžu naučiť sa, ako sa so svojím stavom vyrovnať. Niekedy prináša dobré výsledky kombinácia oboch týchto metód. * Dôležité je však ujať sa iniciatívy a požiadať o pomoc. „Ľudia s týmto ochorením sú zo svojho stavu často vyľakaní a hanbia sa zaň,“ hovorí Lenore spomenutá v predchádzajúcom článku. „Ale v skutočnosti je hanbou to, ak tušíte, že máte problém, a napriek tomu nevyhľadáte pomoc, ktorú tak zúfalo potrebujete.“

Lenore z vlastnej skúsenosti hovorí: „Rok som bola prakticky pripútaná na lôžko. Jedného dňa, keď som sa cítila trochu silnejšia, som sa rozhodla zavolať lekárovi a dohodnúť si uňho návštevu.“ Lekár zistil, že Lenore trpí bipolárnou poruchou, a predpísal jej lieky. To znamenalo v jej živote obrat. „Keď beriem lieky, cítim sa normálne,“ hovorí Lenore, „ale musím si stále pripomínať, že ak by som ich prestala brať, všetky staré príznaky by sa mi vrátili.“

Podobne je to aj s Brandonom, ktorý trpí depresiou. Spomína: „Ako dospievajúci som sa často pohrával s myšlienkou na samovraždu, lebo som mal neznesiteľný pocit bezcennosti. No k lekárovi som sa odhodlal ísť až po tridsiatke.“ Podobne ako Lenore, aj Brandon užíva lieky, ktoré mu pomáhajú vyrovnať sa s touto poruchou. No robí aj niečo viac. „Snažím sa zlepšiť si svoj celkový zdravotný stav tak, že sa starám o svoju myseľ i o svoje telo,“ hovorí. „Doprajem si dostatok odpočinku a dávam si pozor na to, čo jem. Okrem toho si myseľ  a srdce napĺňam pozitívnymi myšlienkami z Biblie.“

Brandon však podotýka, že klinická depresia je zdravotný problém — nie duchovný. Uvedomiť si túto skutočnosť je rozhodujúcim krokom na ceste k zotaveniu. Brandon rozpráva: „Raz mi jeden spolukresťan s dobrým úmyslom povedal, že podľa Galaťanom 5:22, 23 je radosť ovocím Božieho svätého ducha, takže zrejme som deprimovaný preto, že robím niečo, čím bránim pôsobeniu tohto ducha. Po týchto slovách som sa cítil ešte previnilejšie a bol som ešte skľúčenejší. Ale len čo mi bola poskytnutá odborná pomoc, čierny mrak nado mnou sa začal dvíhať. Cítil som sa oveľa lepšie! Ľutoval som, že som pomoc nevyhľadal už skôr.“

Víťazstvo v boji

Aj keď sa zistí diagnóza a začne sa s liečbou, je pravdepodobné, že porucha nálady bude človeku, ktorý ňou trpí, aj naďalej spôsobovať problémy. Kelly, ktorá bojuje s ťažkou depresiou, je vďačná za odbornú pomoc, vďaka ktorej sa zlepšil jej zdravotný stav. Zistila však, že nesmierne dôležitá je aj podpora od iných. Spočiatku sa Kelly zdráhala poprosiť druhých o pomoc, lebo ich nechcela zaťažovať. „Musela som sa naučiť o pomoc nielen poprosiť, ale ju aj prijať,“ hovorí. „Môj pád po klesajúcej špirále sa zastavil až vtedy, keď som začala otvorene hovoriť o svojich pocitoch.“

Keďže Kelly patrí k Jehovovým svedkom, navštevuje zhromaždenia so spoluveriacimi v sále Kráľovstva. Niekedy však aj tieto radostné príležitosti pre ňu predstavujú problém. „Často ma rozrušujú svetlá, množstvo ľudí okolo mňa a hluk. Potom sa cítim vinná a moja depresia sa prehlbuje, lebo mám pocit, že táto porucha musí byť prejavom mojej slabej duchovnosti.“ Ako sa s tým Kelly vyrovnáva? Hovorí: „Naučila som sa, že depresia je choroba, s ktorou musím zápasiť. Nie je to ukazovateľ mojej lásky k Bohu či k spolukresťanom. Nie je to skutočný ukazovateľ mojej duchovnosti.“

 Lucia, o ktorej sme sa už zmienili, je vďačná za vynikajúcu lekársku starostlivosť, ktorej sa jej dostalo. „Návšteva odborníka na duševné zdravie bola absolútne nevyhnutným predpokladom na to, aby som sa naučila zvládnuť zmeny nálady, ktoré sú spojené s touto chorobou,“ hovorí. Lucia zdôrazňuje aj hodnotu odpočinku. „Spánok je dôležitým kľúčom na zvládnutie mánie,“ hovorí. „Čím menej spím, tým väčšie výkyvy zažívam. Aj keď nemôžem zaspať, nevstanem, ale učím sa zostať v posteli a odpočívať.“

Sheila, o ktorej sme už tiež hovorili, zistila, že je užitočné viesť si denník, do ktorého si môže zapisovať svoje pocity. Všíma si, že jej pohľad na veci sa výrazne zlepšil. No stále musí bojovať s určitými ťažkosťami. „Únava z nejakého dôvodu spôsobuje, že moju myseľ ovládnu negatívne myšlienky,“ hovorí Sheila. „Ale učím sa, ako ich premôcť alebo aspoň stlmiť.“

Útecha z Božieho Slova

Biblia je posilňujúcou pomocou pre mnohých, ktorých sužujú ‚znepokojujúce myšlienky‘. (Žalm 94:17–19, 22) Napríklad Cherie považuje za zvlášť povzbudzujúce slová zo Žalmu 72:12, 13. Žalmista tu o Božom ustanovenom Kráľovi, Ježišovi Kristovi, hovorí: „Oslobodí chudobného, volajúceho o pomoc, tiež strápeného a každého, kto nemá pomocníka. Bude ľutovať poníženého a chudobného a duše chudobných zachráni.“ Cherie povzbudzujú aj slová apoštola Pavla zaznamenané v Rimanom 8:38, 39: „Som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani vlády, ani terajšie veci, ani budúce veci, ani moci, ani výška, ani hĺbka, ani žiadne iné stvorenie nás nebudú môcť oddeliť od Božej lásky.“

Elaine, ktorá trpí bipolárnou poruchou, považuje za kotvu vo svojom živote blízky vzťah k Bohu. Veľmi ju utešujú tieto žalmistove slová: „Srdcom zlomeným a zdrveným, ó, Bože, nepohrdneš.“ ​(Žalm 51:17) „Utešuje ma vedomie, že náš milujúci nebeský Otec, Jehova, mi rozumie,“ hovorí. „Keď sa k nemu približujem v modlitbe, najmä v čase veľkej úzkosti a skľúčenosti, dodáva mi to silu.“

Ako sme videli, život s poruchou nálady prináša špecifické problémy. No Cherie a Elaine zistili, že keď sa na modlitbách spoliehajú na Boha a zároveň dostávajú potrebnú liečbu, pomáha im to zlepšiť ich životný údel. Ale ako môžu tým, ktorí trpia bipolárnou poruchou alebo depresiou, pomôcť príbuzní a priatelia?

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 10]

„Len čo mi bola poskytnutá odborná pomoc, čierny mrak nado mnou sa začal dvíhať. Cítil som sa oveľa lepšie!“ — BRANDON

[Rámček na strane 9]

Postrehy jedného manžela

„Predtým ako Lucia ochorela, svojou vnímavosťou a pochopením zapôsobila na srdce mnohých. Dokonca aj teraz ľudí priťahuje jej vrúcnosť, ak ju navštívia v čase, keď je pokojná. No väčšina si neuvedomuje, že Lucia striedavo zažíva extrémne stavy depresie a mánie. To je údel ľudí postihnutých bipolárnou poruchou, ktorou Lucia trpí už štyri roky.

Počas manickej fázy nie je ničím nezvyčajným, ak je Lucia hore aj do jednej, do druhej či do tretej ráno a mysľou jej víri množstvo tvorivých myšlienok. Priam srší energiou. Prehnane reaguje aj na úplne nepodstatné veci a impulzívne míňa peniaze. Vystavuje sa aj tým najnebezpečnejším situáciám, lebo má pocit, že je nezraniteľná a že pre ňu neexistuje nijaké nebezpečenstvo — morálne, fyzické ani žiadne iné. S touto impulzívnosťou je spojené aj riziko samovraždy. V pätách mánie je vždy depresia, ktorá je obyčajne rovnako intenzívna ako predchádzajúca mánia.

Môj život sa dramaticky zmenil. Aj keď sa Lucia lieči, to, čo môžeme urobiť dnes, sa často líši od toho, čo sme mohli urobiť včera alebo čo budeme môcť urobiť zajtra. Mení sa to v závislosti od našich okolností. Musím sa prispôsobovať viac, než by som si kedy pomyslel, že budem schopný.“— Mario.

[Rámček/obrázok na strane 11]

Keď lekár predpíše lieky

Niektorí ľudia si myslia, že ak musia užívať lieky, znamená to, že zlyhali. Ale pozrite sa na to takto: Diabetik sa musí podrobiť určitému liečebnému programu, pri ktorom si musí napríklad pichať inzulínové injekcie. Je to azda dôkaz jeho zlyhania? To sotva! Je to jednoducho spôsob, ako môže tento človek dosiahnuť rovnováhu živín v tele a zostať zdravý.

Podobne je to aj v prípade ľudí, ktorí trpia depresiou či bipolárnou poruchou a musia užívať lieky. Aj keď mnohým ľuďom pomohlo odborné poradenstvo, ktoré im umožnilo porozumieť ich chorobe, treba si uvedomiť jeden závažný fakt: Ak ide o chemickú nerovnováhu v mozgu, túto chorobu nemožno prekonať iba logickými úvahami. Steven, ktorý trpí bipolárnou poruchou, hovorí: „Lekárka, ktorá ma liečila, to znázornila takto: Aj keby človek prešiel všetkými školeniami o riadení auta, aké len existujú, ale mal by auto bez volantu alebo bez bŕzd, všetky tie školenia by mu neboli nič platné. Rovnako nemusí priniesť žiaduce výsledky to, ak poskytnete človeku s depresiou iba odborné poradenstvo. Dosiahnuť chemickú rovnováhu v mozgu je prvým dôležitým krokom.“

[Obrázok na strane 10]

Biblia je posilňujúcou pomocou pre mnohých, ktorých sužujú negatívne myšlienky