Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Môže spoločné jedlo upevniť vašu rodinu?

Môže spoločné jedlo upevniť vašu rodinu?

Môže spoločné jedlo upevniť vašu rodinu?

„Život je naplnený nielen radosťou a vrúcnosťou a pokojom, ale i slzami a žiaľom. No či smutní, alebo veselí, musíme byť živení. Tak šťastného, ako aj smutného môže potešiť dobré jedlo.“ ​(Laurie Colwinová, americká spisovateľka)

PRED rokmi zachovávali mnohé domácnosti v západných krajinách jeden zvyk, ktorý si veľmi cenili. Celá rodina sa aspoň raz za deň stretla pri spoločnom stole. Nič ich nesmelo vyrušovať. Nikto nepozeral televíziu, nemal v ušiach slúchadlá ani neposielal kamarátom textové správy. Tieto pokojné chvíle boli príležitosťou pre všetkých zúčastnených nielen pochutnať si na výživnom jedle, ale aj sa niečo naučiť, posilniť vzájomné rodinné putá a spolu sa zasmiať na tom, čo sa komu cez deň stalo.

Dnes môže mať veľa ľudí pocit, že tento zvyk je prežitkom. V mnohých domácnostiach je spoločné stolovanie skôr výnimkou ako pravidlom. Prečo je pre rodiny také ťažké vyhradiť si čas na spoločné jedlo? Má zmysel snažiť sa zachovávať tento tradičný zvyk? Aký úžitok z neho môžu mať jednotliví členovia rodiny?

Spoločné jedlo — vymierajúci zvyk

„Skutočnosť, že tento zvyk [spoločne večerať] vymizol priamo pred našimi očami v priebehu jedinej generácie... je významným dôkazom toho, ako rapídne sa menia sociálne väzby,“ vysvetľuje Robert Putnam v knihe Bowling Alone (Bowling hráme sami). Čo prispelo k tejto zmene? Po prvé, pre vysoké životné náklady musia manželia i manželky pracovať dlhšie. Osamelí rodičia, ktorých ekonomická situácia je zvyčajne povážlivejšia, čelia ešte väčším nárokom na svoj čas. Po druhé, pri dnešnom hektickom spôsobe života ľudia uprednostňujú rýchle občerstvenie a jedávajú v chvate. Veľa povinností nemajú len dospelí, ale aj deti, lebo sa venujú napríklad športu či iným mimoškolským činnostiam.

Navyše niektorí otcovia radšej prichádzajú domov, až keď ich malé deti spia, lebo sa chcú vyhnúť scénam pri večeri. Iní rodičia, ktorí prídu domov v normálnom čase, najskôr dajú deťom najesť a pošlú ich do postele. Potom si môžu v pokoji sadnúť k spoločnej večeri oni dvaja.

Z týchto dôvodov jedávajú členovia rodiny samostatne. Náhradou za rozhovory pri jedle sú odkazy na chladničke. Každý, kto príde domov, si ohreje vopred pripravené jedlo a sadne si k televízoru, počítaču alebo k hernej konzole. Môže sa zdať, že tento spoločenský trend je nezvratný. Má teda význam vážne sa zamýšľať nad tým, ako mu vzdorovať?

Prínos tejto tradície

Spoločné jedlá sú pre rodičov jedinečnou príležitosťou venovať pozornosť citovým potrebám svojich detí. Večera „poskytuje deťom prirodzený priestor, aby boli pravidelne v prítomnosti rodičov a aby sa im rodičia venovali v uvoľnenej atmosfére,“ vysvetľuje Miriam Weinsteinová vo svojej knihe The Surprising Power of Family Meals (Prekvapujúca sila spoločného rodinného jedla). „Spoločná večera možno nie je všeliek, ale očividne je to spôsob, ako sa dá pomerne bezbolestne pomôcť v prípade problémov.“

Eduardo, muž v strednom veku zo Španielska, ktorý má deti, s tým súhlasí. „Keď som býval u rodičov, každý deň sme pri stole sedeli jedenásti,“ spomína. „Môj otec robil všetko pre to, aby prišiel na obed domov a jedol s rodinou. V každom ohľade to bola výnimočná udalosť. Mali sme stále prehľad o tom, čo prežívajú ostatní členovia rodiny. Často sme pritom žartovali a smiali sa. Rád na to spomínam, a preto som si povedal, že budem napodobňovať otcov príklad.“

Spoločné jedlá tiež pomáhajú deťom žiť vyrovnanejšie a zdravšie. Národné centrum pre závislosť a zneužívanie návykových látok pri Kolumbijskej univerzite v Spojených štátoch zistilo, že mladí, ktorí sa približne päťkrát do týždňa stretávajú s rodinou pri jedle, majú menej ťažkostí vyplývajúcich z úzkosti, nudy či z toho, že ich nič nebaví, a majú v škole lepšie známky.

„Som presvedčený, že jedlo v kruhu rodiny dáva deťom pocit citového zázemia,“ dodáva Eduardo. „Moje dcéry si nemusia robiť starosti, či budeme mať čas vypočuť si, čo nám chcú porozprávať. Spoločné jedlo im na to poskytuje ideálnu príležitosť každý deň. Okrem toho mne ako otcovi tieto spoločné chvíle umožňujú vždy vedieť, aké problémy majú moje dcéry.“

Ukazuje sa, že keď sa rodiny schádzajú pri spoločnom stole, môže to dokonca pomôcť predchádzať zlým stravovacím návykom. Navarrská univerzita v Španielsku uvádza, že keď dieťa jedáva samo, zvyšuje sa riziko, že sa uňho rozvinie nejaká porucha príjmu potravy. Samozrejme, tieto poruchy sa môžu rozvinúť aj tak, ale keď človek pravidelne nejedáva s druhými, pravdepodobnosť vzniku poruchy je vyššia. „Keď sa spoločné jedenie stane zvykom, deti cítia, že sa o ne niekto zaujíma. Vďaka tomu panuje v rodine atmosféra vrúcnosti a lásky a deťom to poskytuje citové bezpečie,“ vysvetľuje Esmeralda, ktorá má dve dcéry.

Jedlo v kruhu rodiny dáva rodičom možnosť starať sa o svoje deti aj v duchovnom ohľade. Asi pred 3 500 rokmi Boh povzbudzoval Izraelitov, aby trávili s deťmi čas a vštepovali im do srdca lásku k duchovným veciam. (5. Mojžišova 6:6, 7) „Tým, že sa modlíme a uvažujeme o nejakom biblickom texte, nadobúda spoločné rodinné jedlo aj duchovný rozmer,“ hovorí Ángel, otec dvoch detí. Teda pravidelné spoločné jedenie je prospešné v mnohých ohľadoch. Čo urobili niektoré rodiny pre to, aby sa stalo pevnou súčasťou ich života?

Ako to zariadiť

„Nevyhnutná je plánovitosť a pevné odhodlanie,“ vysvetľuje Esmeralda. „Čas jedla musíte čo najviac prispôsobiť tomu, kto prichádza domov ako posledný.“ Maribel, ktorá má dve deti, hovorí: „Na spoločnú večeru prichádzame všetci každý deň, nech sa deje čokoľvek.“ Niektoré rodiny si vo voľnom čase cez víkend pripravia suroviny, z ktorých budú počas týždňa robiť večere, alebo dokonca uvaria kompletné jedlá.

Pomocou tiež je, keď sa rodina pozerá na spoločné jedlo ako na niečo dôležité. „Musel som urobiť úpravy vo svojom pracovnom pláne, aby som bol na rodinnej večeri, no stálo to za to,“ hovorí Eduardo. „Teraz cítim, že mám väčší prehľad o tom, čo sa doma deje. Keďže sa každý deň musím dlhé hodiny sústrediť na prácu, bolo by odo mňa neláskavé, keby som rovnakú pozornosť nevenoval v čase jedla rodine.“

A čo rušivé vplyvy? „Naša rodina jedáva tam, kde nemáme televízor,“ hovorí 16-ročný David. „Využívame tento čas na to, aby sme otcovi a mame povedali, čo sme cez deň zažili, a oni nám často dobre poradia.“ A dodáva: „Mladí sa dnes so svojimi rodičmi veľmi nerozprávajú. Dokonca aj keď je celá rodina doma, každý sa naje sám a pozerá pritom televízor. Neuvedomujú si, o čo prichádzajú.“ Sedemnásťročná Sandra sa pridáva: „Ľutujem moje spolužiačky, keď hovoria: ‚Som zvedavá, čo mi mama nechala dnes v chladničke.‘ Rodinné jedlá pre mňa neslúžia len na zahnanie hladu. Sú časom, keď sa môžeme smiať, rozprávať a vzájomne si dávať najavo, že sa máme radi.“

Spoločné jedlo sa môže stať „obranným valom proti tlakom, ktorým všetci každý deň čelíme,“ tvrdí sa v knihe The Surprising Power of Family Meals. Mohlo by pomôcť aj vašej rodine, aby sa viac zblížila? Ak je váš život uponáhľaný, jedlo v kruhu rodiny môže byť príležitosťou spomaliť a porozprávať sa s tými, ktorých milujete. Úsilie, ktoré na to vynaložíte, sa rozhodne vyplatí.

[Rámček/obrázok na strane 15]

PRI SPOLOČNOM JEDLE SA MÔŽETE NAUČIŤ:

Konverzovať. Deti sa môžu naučiť úctivo rozprávať a počúvať. Obohacujú si slovnú zásobu a učia sa vyjadrovať.

Jedávať výživné jedlá v rovnakom čase.

Slušne sa správať. Každý sa môže učiť štedrosti tým, že sa o jedlo podelí a nebude trvať na tom, že chce ten najlepší kúsok. Môže sa tiež naučiť dbať pri jedle na potreby ostatných členov rodiny.

Spolupracovať. Deti môžu pomáhať pri prestieraní a upratovaní stola či pri obsluhovaní druhých. Keď sú staršie, môžu sa tiež zapojiť do prípravy jedla.