Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Murchisonove vodopády — unikát ugandskej časti Nílu

Murchisonove vodopády — unikát ugandskej časti Nílu

Murchisonove vodopády — unikát ugandskej časti Nílu

„Bol to najúžasnejší vodopád na Níle.“ ​(anglický cestovateľ sir Samuel White Baker)

VODOPÁDY vždy pútali pozornosť ľudí a vyvolávali v nich obdiv. Blahodarne pôsobiaci zvuk vody narážajúcej na skaly a ľahký osviežujúci opar, ktorý často vystupuje z vodopádu, vytvárajú atmosféru, pri ktorej môžu návštevníci oddychovať celé hodiny.

Murchisonove vodopády v Ugande nie sú výnimkou. Rieka Níl má dĺžku viac ako 6 400 kilometrov a niektorí považujú tieto vodopády za jej najpôsobivejší úsek. Je pravda, že nie sú také vysoké ako Angelov vodopád v Južnej Amerike a prietokom vody sa nemôžu vyrovnať Viktóriiným vodopádom v inej časti Afriky alebo Niagarským vodopádom v Severnej Amerike. Ale svojou krásou a silou sa nezmazateľne vryjú do pamäti.

Ako prišli k svojmu menu

Tieto vodopády sú len jedným z mnohých atraktívnych miest Národného parku Murchisonove vodopády, ktorý sa rozkladá na ploche 3 841 štvorcových kilometrov. Nachádza sa na severozápade Ugandy a bol založený v roku 1952. Začiatkom 60. rokov 19. storočia navštívil toto územie sir Baker. Svoje prvé stretnutie s vodopádmi opisuje v knihe The Albert N’yanza.

„Keď sme vyšli spoza zákruty,“ napísal, „z ničoho nič sa nám naskytol úchvatný pohľad... Padajúca snehobiela voda vytvárala úžasný efekt v kontraste s tmavými útesmi lemujúcimi obe strany rieky a tento nádherný obraz dokonale dotvárali elegantné tropické palmy a divo rastúce banánovníky. Bol to najúžasnejší vodopád na Níle.“ Baker ich na počesť prezidenta Kráľovskej geografickej spoločnosti pomenoval Murchisonove vodopády.

Pohľad z rôznych strán

Na vodopády je pekný pohľad z lode. Plavba sa začína na základni v Paraa a už sama osebe je pre turistov vzrušujúcim zážitkom, zatiaľ čo z bezpečnej vzdialenosti pozorujú divo žijúce zvieratá. Počas nej je možné zazrieť hrochy, veľké slony africké, krokodíly a byvoly. Nádherná divočina povodia Nílu môže spôsobiť, že návštevník načas zabudne, že si tu pôvodne prišiel pozrieť vodopády. V okamihu, keď sa však dostane k snehobielym vodám, ktoré akoby explodovali z kameňov, pochopí, prečo bol Baker nimi taký ohromený.

Hoci mnohým turistom sa pohľad z lode veľmi páči, pohľad zhora má tiež svoje čaro. Podľa niektorých je práve tento pohľad najkrajší. Odtiaľ je možné vidieť, ako sa Níl široký 49 metrov pretláča cez rozsadlinu širokú len asi 6 metrov a potom kaskádovito padá do hĺbky 40 metrov. Niektoré zdroje uvádzajú, že je to „jeden z najsilnejších prúdov vody, aké sa dajú na svete nájsť“. Valiaca sa voda spôsobuje, že ľudia niekedy cítia jemné záchvevy zeme pod nohami.

Baker opisuje dojmy, ktoré mal tesne predtým, ako vodopády uvidel. Píše, že keď bol skoro ráno na prechádzke, počul hrmenie. Bol však veľmi prekvapený, keď zistil, že zvuk pochádzal z vodopádu, pretože sa domnieval, že niekde v diaľke bola naozajstná búrka.

Každý rok sú tisíce turistov, tak ako Baker, unesené nevídanou, dych vyrážajúcou krásou a silou tohto pôsobivého vodopádu. Mať možnosť vidieť, s akou búrlivosťou padá taký mohutný prúd vody, je zážitok, na ktorý sa len tak ľahko nezabúda. Murchisonove vodopády sú naozaj nílskym unikátom!

[Rámček/obrázok na strane 17]

Národný park Murchisonove vodopády

V roku 1969, keď sa uskutočnilo sčítanie zvierat, sa zistilo, že v parku žilo asi 14 000 hrochov, 14 500 slonov a 26 500 byvolov. V desaťročiach, ktoré nasledovali, sa ich počet prudko znížil. Ale vďaka úsiliu, ktoré sa vynakladá na záchranu tohto parku, je ich populácia v poslednom období na vzostupe. V súčasnosti sú miestne lesy domovom mnohých druhov primátov, ako napríklad šimpanzov a paviánov, a na savanách sa pasú žirafy a byvolce. Doteraz tu bolo objavených viac ako 70 druhov cicavcov a vyše 450 druhov vtákov.

[Prameň ilustrácií na strane 16]

Všetky fotografie na stranách 16 a 17: Courtesy of the Uganda Wildlife Authority