MNOHÍ ľudia nedôverujú tomu, čo sa píše v novinách a hovorí v správach. Napríklad v Gallupovom prieskume, ktorý sa uskutočnil v Spojených štátoch v roku 2012, dostali ľudia otázku, „nakoľko dôverujú“ v presnosť, objektívnosť a úplnosť správ v novinách, televízii a rozhlase. Šiesti z desiatich ľudí uviedli „nie veľmi“ alebo „vôbec“. Je takáto nedôvera oprávnená?

Mnohí novinári i organizácie, pre ktoré pracujú, sa zaviazali, že budú produkovať presné a informatívne správy. Existujú však dôvody na obavy. Pouvažujte o nasledujúcich faktoroch:

• MEDIÁLNI MAGNÁTI. Hlavné mediálne zdroje vlastní malá, ale veľmi vplyvná skupina korporácií. Tieto mediálne zdroje majú mocný vplyv na to, ktoré udalosti sa dostanú do správ, ako budú podané a aký priestor dostanú. Keďže účelom väčšiny korporácií je dosahovať zisk, rozhodnutia, ktoré robia mediálne zdroje, môžu byť motivované ekonomickými záujmami. Preto správy, ktoré by mohli znížiť príjmy vlastníkov mediálnych spoločností, sa možno nezverejnia.

• VLÁDY. Väčšina informácií, ktoré sa dozvedáme z médií, sa týka toho, čo robia politici a vlády. Vlády sa snažia presvedčiť verejnosť, aby podporila ich politiku a ich predstaviteľov. A keďže médiá získavajú informácie do svojho spravodajstva od vlády, novinári a vládne zdroje niekedy vzájomne spolupracujú.

•  REKLAMA. Vo väčšine krajín musia médiá zarábať peniaze, aby sa mohli udržať na trhu, a hlavným zdrojom ich príjmov je reklama. V Spojených štátoch získavajú časopisy z reklamy asi 50 až 60 percent svojich príjmov, noviny 80 percent a komerčné televízie a rozhlas 100 percent. Pochopiteľne, zadávatelia reklám nechcú financovať programy, ktoré by na ich produkty alebo na ich spôsob riadenia vrhali nepriaznivé svetlo. Ak sa im nepáči, aké správy daný mediálny zdroj produkuje, môžu sa rozhodnúť, že na reklamu využijú niekoho iného. Keďže šéfredaktori si tento fakt uvedomujú, môžu mať tendenciu potláčať do úzadia tie správy, ktoré stavajú zadávateľov reklám do zlého svetla.

• NEPOCTIVOSŤ. Nie všetci novinári sú poctiví. Niektorí si svoje príspevky vykonštruujú. Napríklad pred niekoľkými rokmi chcel jeden reportér v Japonsku zdokumentovať, ako potápači ničia koraly pri pobreží ostrova Okinawa. Keďže žiadne poškodené koraly nenašiel, niekoľko z nich poškodil on sám a potom ich odfotografoval. Okrem toho fotografie sa dajú upravovať tak, aby zavádzali verejnosť. Technológie na úpravu fotografií sú čoraz dokonalejšie, a niektoré úpravy je prakticky nemožné odhaliť.

• PREKRÚCANIE FAKTOV. Aj keď sú fakty nesporné, spôsob, akým sú predostreté, závisí od posúdenia novinára. Ktoré fakty by mal do svojho príspevku zahrnúť a ktoré vynechať? Napríklad futbalový tím prehrá zápas o dva góly. To je fakt. Ale dôvod, prečo prehrali, môže novinár podať rôznymi spôsobmi.

• ZAMLČANIE FAKTOV. Keď chcú novinári vytvoriť strhujúci príspevok, často vynechajú detaily, ktoré by ho mohli komplikovať alebo ktoré by mohli vyvolávať otázky. Niektoré fakty preto zveličia a iné zasa zamlčia. A keďže niekedy majú televízni moderátori a reportéri možno iba minútu na to, aby podali správu, môže sa stať, že vynechajú dôležité detaily.

•  KONKURENCIA. V posledných desaťročiach sa počet televíznych staníc rozrástol, a tým výrazne kleslo množstvo času, ktoré strávia diváci sledovaním programu len jednej stanice. Aby si spravodajské stanice udržali sledovanosť, sú nútené vysielať správy, ktoré sú niečím unikátne alebo zábavné. O tomto trende kniha Media Bias (Zaujatosť médií) hovorí: „Z [televíznych] správ sa stalo premietanie obrázkov, ktoré sú zámerne vybraté tak, aby šokovali alebo vzrušovali, a príspevky sú skracované, aby zaujali stále menej sústredených divákov.“

• CHYBY. Keďže aj novinári sú len ľudia, robia neúmyselné chyby. Nesprávne napísané slovo, zle umiestnená čiarka alebo gramatická chyba — to všetko môže zmeniť význam vety. Môže sa tiež stať, že si novinár dôkladne neoverí fakty. A ak sa náhli, aby stihol uzávierku, môže sa ľahko zmýliť a napísať napríklad 10 000 namiesto 100 000.

• NESPRÁVNE PREDPOKLADY. Podávať presné správy nie je také ľahké, ako by si niekto mohol myslieť. Čo sa dnes javí ako fakt, sa môže zajtra preukázať ako nepravdivé. Napríklad Zem kedysi ľudia považovali za stred našej slnečnej sústavy. Teraz vieme, že Zem obieha okolo Slnka.

Hoci je rozumné neveriť všetkému, čo sa dozvieme zo správ, neznamená to, že sa nedá dôverovať ničomu. Kľúčom môže byť to, že budeme mať zdravú nedôveru a zároveň zostaneme otvorení novým informáciám.

Biblia hovorí: „Či ucho neskúma slová, tak ako podnebie ochutnáva jedlo?“ (Jób 12:11) Preto uvádzame niekoľko tipov, ktoré nám pomôžu skúmať slová, ktoré počujeme a čítame.

• POSKYTOVATEĽ: Pochádza správa od dôveryhodnej, kompetentnej osoby či organizácie? Je program alebo publikácia známa tým, že prináša seriózne správy alebo skôr senzácie? Kto financuje daný mediálny zdroj?

• ZDROJE INFORMÁCIÍ: Je správa podložená dôkladným výskumom? Je založená len na jednom zdroji informácií alebo na viacerých? Sú zdroje informácií spoľahlivé a čestné? Sú objektívne alebo boli vybrané tak, aby prezentovali len jeden uhol pohľadu?

• ZÁMER: Zamyslite sa: Je hlavným cieľom tejto správy informovať alebo pobaviť? Je jej cieľom niečo podporiť či predať?

• TÓN: Ak je správa odovzdaná hnevlivým, nenávistným alebo veľmi kritickým tónom, naznačuje to, že jej cieľom je uškodiť a nie rozumne argumentovať.

• SÚLAD: Sú predostreté fakty v súlade s tými, ktoré obsahujú iné články alebo správy? Ak si jednotlivé príspevky navzájom protirečia, buďte veľmi opatrní!

• AKTUÁLNOSŤ: Je informácia natoľko aktuálna, aby ste ju mohli akceptovať? To, čo sa považovalo za pravdivé pred dvadsiatimi rokmi, je dnes už možno spochybnené. Na druhej strane v správach, ktoré opisujú najnovší vývoj udalostí, nemusia byť kompletné a vyčerpávajúce informácie.

Môžete teda veriť správam v médiách? Rozumnú radu nachádzame v slovách múdreho kráľa Šalamúna, ktorý napísal: „Ak je niekto neskúsený, uverí každému slovu, ale bystrý uvažuje o svojich krokoch.“ (Príslovia 14:15)