ENOCH prežil dlhý život. Dnes je možno ťažké predstaviť si, že tento muž žil 365 rokov — viac než štvornásobok dĺžky života bežnej v súčasnosti! No vtedy sa taký vek nepovažoval za príliš vysoký. V tých časoch, pred vyše 5 000 rokmi, ľudia žili oveľa dlhšie než my dnes. Keď sa Enoch narodil, prvý človek, Adam, mal už viac ako 600 rokov a potom žil ešte ďalších 300 rokov! A niektorí Adamovi potomkovia žili dokonca ešte dlhšie ako on. Takže Enoch mohol vo veku 365 rokov stále vyzerať mlado a byť plný sily, ako človek, ktorý má väčšinu života ešte len pred sebou. No v skutočnosti nemal.

Enoch bol zrejme vo veľkom nebezpečenstve. Predstavte si, ako uteká pred ľuďmi, ktorým práve oznámil posolstvo od Boha, a v mysli sa mu stále premietajú ich reakcie. Tváre majú skrivené od hnevu. Tí ľudia ho nenávidia. Pohŕdajú jeho posolstvom a nenávidia aj Boha, ktorý ho poslal. Na jeho Boha, Jehovu, nemôžu zaútočiť, no Enochovi ublížiť môžu! Enoch možno uvažoval, či ešte niekedy uvidí svoju rodinu. Premýšľal o svojej manželke a dcérach alebo o svojom synovi Matuzalemovi či o vnukovi Lámechovi? (1. Mojžišova 5:21–23, 25) Čaká ho smrť?

Enoch je tak trochu záhadnou biblickou postavou. V celej Biblii sú o ňom len tri zmienky. (1. Mojžišova 5:21–24; Hebrejom 11:5; Júda 14, 15) No tieto verše sú ako zreteľné ťahy štetca, z ktorých jasne vystupuje obraz muža so silnou vierou. Staráte sa o rodinu? Bolo pre vás niekedy ťažké postaviť sa za to, čo je správne? Ak áno, aj vy môžete mať úžitok zo správy o Enochovej viere.

V čase, keď žil Enoch, boli ľudia veľmi skazení. Bola to siedma generácia, počítajúc od Adama. Je pravda, že telesne boli bližšie k dokonalosti, ktorú mali na začiatku Adam a Eva — preto žili oveľa dlhšie než my dnes. Ale v duchovnom a morálnom ohľade boli na tom veľmi zle. Násilie, ktoré sa začalo šíriť už v druhej ľudskej generácii, keď Kain zavraždil svojho brata Ábela, nadobúdalo stále väčšie rozmery. Zdá sa, že jeden z Kainových potomkov bol dokonca hrdý na to, že bol ešte násilnejší a pomstychtivejší ako Kain! V tretej ľudskej generácii sa zlo začalo rozmáhať aj v ďalšej podobe — ľudia začali „vzývať“ Jehovovo meno, ale nie spôsobom, ktorým by chceli preukázať Bohu uctievanie či úctu. Zjavne používali sväté Božie meno neúctivým, rúhavým spôsobom. (1. Mojžišova 4:8, 23–26)

V Enochových dňoch bujnela táto forma falošného náboženstva. Preto keď Enoch rástol, stál pred rozhodnutím — bude chcieť zapadnúť medzi svojich súčasníkov alebo bude hľadať pravého Boha, Jehovu, ktorý stvoril nebesia a zem? Muselo naňho veľmi zapôsobiť, keď sa dozvedel o Ábelovi, ktorý zomrel ako mučeník preto, že uctieval Jehovu prijateľným spôsobom. A rozhodol sa, že zaujme rovnaký postoj. V 1. Mojžišovej  5:22 čítame: „Enoch... ďalej chodil s pravým Bohom.“ Toto pozoruhodné vyjadrenie vyzdvihuje Enocha ako výnimočného bohabojného muža v bezbožnom svete. Je prvým človekom, ktorý je v Biblii takto opísaný.

V tomto biblickom verši sa tiež píše, že Enoch chodil s Jehovom aj po tom, čo sa stal otcom Matuzalema. Enoch sa teda stal otcom, keď mal 65 rokov. Mal manželku, ktorej meno nie je v Biblii uvedené, a neznámy počet synov a dcér. Keď chce otec rodiny chodiť s Bohom a zároveň vychovávať deti a živiť rodinu, musí sa snažiť starať o svoju rodinu tak, ako sa to páči Bohu. Enoch iste chápal, že Jehova vyžaduje, aby bol verný svojej manželke. (1. Mojžišova 2:24) A určite robil všetko, čo bolo v jeho silách, aby učil o Bohu Jehovovi aj svoje deti. Bol vo výchove úspešný?

O tom biblický záznam veľa nehovorí. Nepíše sa v ňom nič o viere Enochovho syna Matuzalema, ktorý podľa biblického záznamu žil najdlhšie z ľudí a zomrel v roku, keď nastala celosvetová potopa. Matuzalem sa stal otcom Lámecha. V čase, keď žil Lámech, bol jeho starý otec Enoch ešte stále nažive. Žili súčasne viac než sto rokov. A z Lámecha sa stal muž s pozoruhodnou vierou. Jehova ho inšpiroval, aby vyriekol o svojom synovi Noachovi proroctvo, ktoré sa splnilo po potope. Noach bol rovnako ako jeho prastarý otec Enoch opísaný ako muž viery, ktorý chodil s Bohom. Nikdy sa nestretli, no Enoch mu zanechal bohaté duchovné dedičstvo. Noach sa mohol o jeho príklade viery dozvedieť od svojho otca Lámecha alebo od svojho starého otca Matuzalema, alebo možno dokonca od Járeda, Enochovho otca, ktorý zomrel, keď mal Noach 366 rokov. (1. Mojžišova 5:25–29; 6:9; 9:1)

Zamyslime sa nad tým, ako veľmi sa Enoch odlišoval od Adama. Adam, hoci bol dokonalý, zhrešil proti Jehovovi a zanechal svojim potomkom len príklad vzbury, ktorá vedie k nešťastiu. Naproti tomu Enoch, hoci bol nedokonalý, chodil s Bohom a dal svojim potomkom príklad výnimočnej viery. Adam zomrel, keď mal Enoch 308 rokov. Smútila rodina za svojím sebeckým praotcom? To nevieme. V každom prípade vieme, že Enoch „stále chodil s pravým Bohom“. (1. Mojžišova 5:24)

Ak ste živiteľom rodiny, všimnite si, ako môžete napodobniť príklad Enochovej viery. Hoci starať sa o rodinu v hmotnom ohľade je dôležité, nie je nič dôležitejšie než starostlivosť o jej duchovné potreby. (1. Timotejovi 5:8) Tieto potreby uspokojíte nielen tým, čo hovoríte, ale aj tým, čo robíte. Ak sa rozhodnete chodiť s Bohom ako Enoch a budete sa v živote riadiť Božími normami, aj vy môžete svojej rodine zanechať dedičstvo nevyčísliteľnej hodnoty — cenný príklad viery hodný napodobňovania.

Enoch sa možno v tom bezbožnom svete cítil osamelý. No rozhodne neunikol pozornosti svojho Boha, Jehovu. A jedného dňa Jehova k tomuto svojmu vernému služobníkovi dokonca  prehovoril. Odovzdal mu posolstvo, ktoré mal oznámiť všetkým ľuďom. Tak urobil z Enocha proroka, prvého, ktorého posolstvo je zaznamenané v Biblii. Dozvedáme sa to z listu Júdu, Ježišovho nevlastného brata, ktorý pod inšpiráciou zapísal Enochove prorocké slová o stáročia neskôr. *

Aké bolo Enochovo proroctvo? Čítame: „Enoch, siedmy muž od Adama, o nich prorokoval povediac: ‚Hľa, Jehova prišiel so svojimi svätými myriadami, aby vykonal súd proti všetkým a aby všetkých bezbožných usvedčil zo všetkých ich bezbožných skutkov, ktoré konali bezbožne, a zo všetkých otrasných vecí, ktoré proti nemu hovorili bezbožní hriešnici.‘“ (Júda 14, 15) Prvá vec, ktorú si zrejme všimnete, je, že Enoch vyslovil svoje posolstvo v minulom čase, akoby Boh už urobil to, čo ešte len predpovedal. Takýmto spôsobom neskôr hovorilo mnoho prorokov. Cieľom je odovzdať túto myšlienku: Splnenie vecí, o ktorých prorok hovorí, je natoľko isté, že ich možno opísať, akoby sa už stali! (Izaiáš 46:10)

Aké to bolo, oznamovať toto posolstvo? Enoch ho zrejme zvestoval všetkým, ktorí boli ochotní si ho vypočuť. Všimnite si, aké silné varovné slová to boli — štyrikrát použil slovo „bezbožný“, aby odsúdil ľudí a ich skutky. Tak všetkých upozorňoval na to, že svet, ktorý vytvorili od vyhnania z raja, je skrz-naskrz skazený. Tento svet stál pred koncom. Jehova sa chystal prísť so svojimi „svätými myriadami“ — s légiami mocných anjelov v bojovom šíku —, aby ho zničil. Enoch nebojácne hlásal túto výstrahu, a to celkom sám! Mladý Lámech ho možno pozoroval a obdivoval odvahu svojho starého otca. Ak to tak bolo, iste chápeme prečo.

Príklad Enochovej viery nás možno podnieti zamyslieť sa, či sa aj my pozeráme na svet okolo seba rovnako, ako sa naň pozerá Boh. Posolstvo súdu, ktoré smelo hlásal Enoch, je stále aktuálne. Týka sa aj dnešného sveta. Jehova v súlade s Enochovým varovaním zničil za Noachových dní svet potopou. A potopa bola výstražným príkladom, ktorý poukazuje na väčšie zničenie, ktoré ešte len príde. (Matúš 24:38, 39; 2. Petra 2:4–6) Tak ako vtedy, aj dnes je Boh s myriadami svojich svätých anjelov pripravený vykonať spravodlivý rozsudok nad bezbožným svetom. Je potrebné, aby si každý z nás vzal Enochovu výstrahu k srdcu a varoval aj ďalších. Rodina a priatelia sa k nám možno obrátia chrbtom. Občas sa môžeme cítiť osamelí. No Jehova nikdy neopustil Enocha a ani dnes neopustí svojich verných služobníkov!

Čo sa stalo s Enochom? Jeho smrť je ešte záhadnejšia než jeho život. V správe z 1. Mojžišovej sa píše: „Enoch stále chodil s pravým Bohom. Potom ho už nebolo, lebo ho vzal Boh.“ (1. Mojžišova 5:24) Čo to znamená? Apoštol Pavol neskôr napísal: „Vierou bol Enoch prenesený, aby nevidel smrť. A nikde ho nebolo možné nájsť, pretože ho preniesol Boh; lebo pred tým, ako bol prenesený, mal svedectvo, že sa páči Bohu.“ (Hebrejom 11:5) Čo Pavol myslel slovami, že bol „prenesený, aby nevidel smrť“? Niektoré preklady Biblie uvádzajú, že Boh vzal Enocha do neba. Ale to nie je možné, lebo Biblia ukazuje, že prvý, kto bol vzkriesený do neba, bol Ježiš Kristus. (Ján 3:13)

Ako bol teda Enoch „prenesený, aby nevidel smrť“? Jehova ho zrejme jemne preniesol zo života  do stavu smrti, aby ho uchránil pred násilnou smrťou z rúk jeho odporcov. Ale ešte predtým Enoch dostal „svedectvo, že sa páči Bohu“. Tesne predtým než zomrel, pravdepodobne dostal od Boha videnie, možno videnie pozemského raja. S týmto živým dôkazom Jehovovho schválenia pred očami zrejme Enoch zaspal spánkom smrti. O Enochovi a ďalších verných Božích služobníkoch apoštol Pavol napísal: „Tí všetci zomreli vo viere.“ (Hebrejom 11:13) Enochovi nepriatelia možno potom hľadali jeho telo, no „nikde ho nebolo možné nájsť“. Možno ho odstránil sám Jehova, aby zabránil jeho zneucteniu či tomu, že by ho použili pri falošnom uctievaní. *

Na základe týchto biblických správ si skúsme predstaviť posledné chvíle Enochovho života. Pamätajme však, že je to len jedna z možností. Enoch je na úteku a je na pokraji síl. Jeho nepriatelia, rozzúrení posolstvom súdu, sú mu v pätách. Enoch konečne nachádza skrýšu, v ktorej si môže na chvíľu oddýchnuť, vie však, že hrozbe násilnej smrti v nej neunikne nadlho. Vrúcne sa modlí k svojmu Bohu. Nato ho napĺňa hlboký pokoj. Videnie, také živé, akoby bol Enoch skutočne jeho súčasťou, ho prenáša veľmi ďaleko.

Predstavme si, ako sa mu pred očami otvára pohľad na svet, ktorý je úplne iný než ten, ktorý pozná. Zdá sa mu nádherný ako záhrada Eden, no nestoja tu cherubíni, ktorí by strážili vchod, aby nikto nemohol vojsť. Je tu množstvo mužov a žien, všetci sú mladí, zdraví a plní sily. Vládne medzi nimi pokoj. Niet tu ani stopy po nenávisti či náboženskom prenasledovaní, ktoré Enoch zažíval na vlastnej koži. Enoch cíti, že Jehova ho miluje, a je si istý, že má jeho schválenie. Je presvedčený, že presne na toto miesto patrí, toto je jeho domov! Napĺňa ho stále väčší pokoj. Zatvára oči a ponára sa do hlbokého bezsenného spánku.

Enoch až dodnes spí spánkom smrti a Boh Jehova ho starostlivo uchováva vo svojej bezhraničnej pamäti. Ježiš sľúbil, že raz príde deň, keď budú jeho hlas počuť všetci, ktorí sú v Božej pamäti — budú vzkriesení, otvoria oči a uvidia krásny a pokojný nový svet. (Ján 5:28, 29)

Chceli by ste tam byť aj vy? Len si predstavte, aké fascinujúce bude stretnúť sa s Enochom. Aké úžasné veci sa budeme od neho môcť dozvedieť! Bude nám môcť povedať, či sa naša predstava o závere jeho života podobala skutočnosti. Ale je tu niečo, čo sa od neho potrebujeme naučiť už teraz. Pavol svoju úvahu o Enochovi uzavrel slovami: „Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu.“ (Hebrejom 11:6, Katolícky preklad) To je naozaj silný dôvod, prečo by mal každý z nás napodobňovať Enochov príklad viery a odvahy!