Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Báruch — Jeremiášov verný tajomník

Báruch — Jeremiášov verný tajomník

Báruch — Jeremiášov verný tajomník

POZNÁŠ „Bárucha, Nerijahovho syna“? (Jeremiáš 36:4) Hoci sa o ňom zmieňujú iba štyri kapitoly Biblie, čitatelia Biblie ho poznajú ako osobného tajomníka a blízkeho priateľa proroka Jeremiáša. Báruch a Jeremiáš prežili posledných 18 búrlivých rokov judského kráľovstva, hrozné zničenie Jeruzalema Babylončanmi v roku 607 pred n. l. a následný odchod do Egypta.

V posledných rokoch boli objavené dve buly * zo 7. storočia pred n. l., na ktorých je napísané „patriaca Berechjahovi [hebrejské meno Bárucha], synovi Nerijaha, pisárovi“, a tie vzbudili záujem učencov o túto biblickú postavu. Kto bol Báruch? Z akej rodiny pochádzal, aké mal vzdelanie a postavenie? Čo o ňom odhaľuje to, že sa pevne postavil za Jeremiáša? Aké poučenie si môžeme vziať z jeho príkladu? Odpovede na tieto otázky nájdeme, keď preskúmame dostupné biblické a historické informácie.

Pôvod a postavenie

Mnohí učenci si dnes myslia, že Báruch pochádzal z významnej rodiny pisárov v Judsku. Poukazujú na viacero dôvodov, ktoré ich vedú k tomuto záveru. Napríklad v biblickej správe je Báruch označený významným titulom „tajomník“, alebo ako uvádzajú niektoré preklady, „pisár“. Biblia sa tiež zmieňuje o Serajahovi, jeho bratovi, ako o významnom úradníkovi na dvore kráľa Cedekijaha. — Jeremiáš 36:32; 51:59.

Archeológ Philip J. King o pisároch za dní Jeremiáša píše: „Trieda profesionálnych pisárov mala v Judsku koncom siedmeho a začiatkom šiesteho storočia pred n. l. významné postavenie... Titul [pisár] dostávali vysokí kráľovskí úradníci.“

Okrem toho správa v 36. kapitole Jeremiáša, ktorou sa budeme podrobne zaoberať, navodzuje dojem, že Báruch mal prístup k radcom kráľa a mohol používať jedáleň, čiže úradnú miestnosť Gemarjaha, ktorý bol kniežaťom alebo úradníkom. Biblický učenec James Muilenberg hovorí: „Báruch mohol vstúpiť do úradnej miestnosti pisára, pretože mal na to oprávnenie a sám bol jedným z kráľovských úradníkov, ktorí sa stretávali pri rozhodujúcich príležitostiach, keď sa verejne čítalo zo zvitku. Bol medzi kolegami.“

Publikácia Corpus of West Semitic Stamp Seals (Korpus západosemitských pečatí) uvádza ďalší argument svedčiaci o postavení Bárucha: „Keďže Berechjahova bula sa našla medzi mnohými bulami iných vysokých úradníkov, je rozumné domnievať sa, že Báruch/​Berechjahu pracoval v rovnakej úradníckej skupine, v ktorej pôsobili ostatní úradníci.“ Dostupné informácie naznačujú, že Báruch a jeho brat Serajah boli vysokými úradníkmi, ktorí podporovali verného proroka Jeremiáša v rušných rokoch pred zničením Jeruzalema.

Verejne podporuje Jeremiáša

Z hľadiska chronológie sa Báruch po prvý raz objavuje v 36. kapitole Jeremiáša, v „štvrtom roku judského kráľa Jehojakima“, teda okolo roku 625 pred n. l. V tom čase Jeremiáš slúžil ako prorok už 23 rokov. — Jeremiáš 25:1–3; 36:1, 4.

Jehova vtedy Jeremiášovi povedal: „Vezmi si zvitok knihy a vpíšeš doň všetky slová, ktoré som ti hovoril proti Izraelovi a proti Júdovi a proti všetkým národom... odo dní Joziášových až do tohto dňa.“ Správa pokračuje: „Jeremiáš zavolal Bárucha, Nerijahovho syna, aby napísal Báruch na zvitok knihy z Jeremiášových úst všetky Jehovove slová.“ — Jeremiáš 36:2–4.

Prečo bol zavolaný Báruch? Jeremiáš mu povedal: „Som zavretý. Nie som schopný vstúpiť do Jehovovho domu.“ ​(Jeremiáš 36:5) Jeremiáš mal zjavne zakázané vojsť do areálu chrámu, kde sa malo čítať Jehovovo posolstvo, azda preto, lebo predchádzajúce posolstvá rozhnevali ľudí, ktorí mali v krajine moc. (Jeremiáš 26:1–9) Báruch bol nepochybne úprimným ctiteľom Jehovu, a „tak urobil podľa všetkého, čo mu prikázal prorok Jeremiáš“. — Jeremiáš 36:8.

Písanie varovaní, ktoré boli odovzdávané za uplynulých 23 rokov, zabralo istý čas, a okrem toho Jeremiáš možno čakal na správnu chvíľu. Ale v novembri alebo v decembri roku 624 pred n. l. Báruch odvážne „začal do uší všetkého ľudu nahlas čítať z knihy Jeremiášove slová v Jehovovom dome, v jedálni Gemarjaha“. — Jeremiáš 36:8–10.

Michajah, Gemarjahov syn, informoval svojho otca a niekoľko kniežat o tom, čo sa stalo, a pozval Bárucha, aby po druhý raz nahlas prečítal zvitok. V správe sa píše: „Sotva vypočuli všetky slová, stalo sa, že pozreli na seba zdesení; a povedali Báruchovi: ‚Celkom určite povieme všetky tie slová kráľovi... Choď, skry sa, ty a Jeremiáš, takže vôbec nikto nebude vedieť, kde ste.‘“ — Jeremiáš 36:11–19.

Keď kráľ Jehojakim počul, čo Jeremiáš nadiktoval Báruchovi, v hneve rozrezal zvitok, hodil ho do ohňa a prikázal svojim mužom, aby Jeremiáša i Bárucha zatkli. Na Jehovov príkaz títo dvaja muži urobili duplikát zvitku, kým sa skrývali. — Jeremiáš 36:21–32.

Báruch nepochybne vedel o nebezpečenstvách spojených s touto úlohou. Určite vedel, čo pred niekoľkými rokmi hrozilo Jeremiášovi. A iste počul o tom, ako skončil Urijáš, ktorý prorokoval „v súlade so všetkými Jeremiášovými slovami“ a ktorého zabil kráľ Jehojakim. No Báruch bol ochotný využiť svoje odborné schopnosti a kontakty s vládnymi úradníkmi, aby podporil Jeremiáša v jeho pridelení. — Jeremiáš 26:1–9, 20–24.

Nehľadaj „veľké veci“

Pri písaní prvého zvitku prechádzal Báruch obdobím tiesne. Vyhlásil: „Beda mi teraz, lebo k mojej bolesti pridal Jehova zármutok! Ustal som svojím vzdychaním a nenašiel som miesto odpočinku.“ Prečo bol v takejto tiesni? — Jeremiáš 45:1–3.

Presnú odpoveď nepoznáme. Ale pokús sa vžiť do Báruchovej situácie. Keď hovoril o 23 rokoch, počas ktorých Jehova varoval izraelský a judský ľud, veľmi jasne to poukazovalo na ich odpadlíctvo a odmietanie Jehovu. Jehovovo rozhodnutie zničiť Jeruzalem a Judsko a poslať národ na 70 rokov do vyhnanstva v Babylone — informácie, ktoré Jehova zjavil v tom istom roku a ktoré boli pravdepodobne tiež vo zvitku — Bárucha iste šokovalo. (Jeremiáš 25:1–11) Navyše tu bolo riziko, že keď Báruch bude pevne podporovať Jeremiáša v tomto rozhodujúcom období, môže prísť o postavenie a kariéru.

Nech už to bolo akokoľvek, Jehova sám zasiahol, aby Báruchovi pomohol mať na pamäti prichádzajúci súd. „Čo som postavil, to borím, a čo som zasadil, vykoreňujem, áno, celú krajinu,“ povedal Jehova. Potom Báruchovi poradil: „Ale ty, ty stále hľadáš pre seba veľké veci. Nehľadaj ďalej.“ — Jeremiáš 45:4, 5.

Jehova nepovedal, čo konkrétne bolo týmito ‚veľkými vecami‘, ale Báruch určite vedel, či to boli sebecké ciele, dôležité postavenie, alebo hmotný blahobyt. Jehova mu radil, aby bol realistický a pamätal na to, čo malo prísť: „Hľa, privádzam totiž nešťastie na každé telo... a ja ti dám tvoju dušu ako korisť na všetkých miestach, kam by si šiel.“ Báruchovo najcennejšie vlastníctvo, jeho život, malo byť zachované, nech by šiel kamkoľvek. — Jeremiáš 45:5.

Po týchto udalostiach opísaných v 36.45. kapitole Jeremiáša, ktoré sa odohrali v rokoch 625 a 624 pred n. l., Biblia o Báruchovi mlčí a opäť sa o ňom zmieňuje až niekoľko mesiacov predtým, ako Babylončania zničili Jeruzalem a Judsko v roku 607 pred n. l. Čo sa stalo potom?

Báruch opäť podporuje Jeremiáša

Báruch sa opäť spomína v Biblii v správe, ktorá zachytáva obliehanie Jeruzalema Babylončanmi. Jeremiáš bol „zadržiavaný na Nádvorí stráže“, keď mu Jehova povedal, aby kúpil od svojho bratranca pole v Anatóte, čo malo byť predzvesťou, že nastane obnova. Báruch bol vtedy zavolaný, aby pomohol s právnym postupom. — Jeremiáš 32:1, 2, 6, 7.

Jeremiáš napísal: „Potom som to napísal na listinu a priložil pečať a vzal som si svedkov, keď som vážil peniaze na váhach. Potom som vzal listinu o kúpe, tú zapečatenú... a tú, čo zostala otvorená; a dal som potom listinu o kúpe Báruchovi.“ Potom Báruchovi nariadil, aby tieto listiny o kúpe vložil do hlinenej nádoby a zapečatil ju, aby boli bezpečne uložené. Niektorí učenci sa domnievajú, že keď Jeremiáš povedal, že listinu „napísal“, v skutočnosti ju diktoval Báruchovi, profesionálnemu pisárovi, ktorý ju napísal. — Jeremiáš 32:10–14; 36:4, 17, 18; 45:1.

Báruch a Jeremiáš sa držali právnych postupov tých čias. Jedným prvkom týchto postupov bola listina v dvoch vyhotoveniach. V knihe Corpus of West Semitic Stamp Seals sa píše: „Prvá listina sa nazývala ‚zapečatená listina‘, pretože bola zvinutá a zapečatená bulou alebo bulami; obsahovala originál zmluvy... Druhá, ‚otvorená listina‘, bola kópiou tej zapečatenej, záväznej listiny, a bola určená na bežné používanie. Teda existovali dva texty, originál a kópia, ktoré boli napísané na dva osobitné papyrusové zvitky.“ Archeologické objavy dosvedčujú, že bolo zvykom uchovávať dokumenty v hlinenej nádobe.

Napokon Babylončania dobyli Jeruzalem, spálili ho a okrem niekoľkých chudobných ľudí všetkých odviedli do vyhnanstva. Nabuchodonozor ustanovil za miestodržiteľa Gedaljaha, ktorý bol o dva mesiace zavraždený. Ostatní Židia plánovali v rozpore s inšpirovanou radou Jeremiáša odísť do Egypta a práve pri tejto príležitosti je Báruch spomenutý opäť. — Jeremiáš 39:2, 8; 40:5; 41:1, 2; 42:13–17.

Židovskí vodcovia Jeremiášovi povedali: „Hovoríš faloš. Jehova, náš Boh, ťa neposlal a nepovedal: ‚Nevstupujte do Egypta, aby ste tam bývali ako cudzí usadlíci.‘ Ale podnecuje ťa proti nám Báruch, Nerijahov syn, aby nás vydal do ruky Chaldejcov, aby nás usmrtili alebo nás vzali do vyhnanstva do Babylonu.“ ​(Jeremiáš 43:2, 3) Z tohto obvinenia sa zdá, že židovskí vodcovia si mysleli, že Báruch Jeremiáša značne ovplyvňoval. Mysleli si títo vodcovia, že Báruch je vzhľadom na svoje postavenie alebo dlhoročné priateľstvo s Jeremiášom viac ako len prorokovým pisárom? Možno, ale nech si mysleli čokoľvek, posolstvo v skutočnosti pochádzalo od Jehovu.

Napriek Božím varovaniam sa ostatok Židov vydal na cestu a vzal so sebou „proroka Jeremiáša a Bárucha, Nerijahovho syna“. Jeremiáš zaznamenal: „Nakoniec prišli do egyptskej krajiny, lebo neuposlúchli Jehovov hlas; a postupne prišli až do Tachpanchesa“, pohraničného mesta vo východnej časti delty Nílu, na hranici so Sinajským polostrovom. To je v Biblii posledná zmienka o Báruchovi. — Jeremiáš 43:5–7.

Čo sa môžeme naučiť od Bárucha?

Od Bárucha si môžeme vziať mnoho cenného poučenia. Jedným vynikajúcim poučením je jeho ochota využiť v službe Jehovovi svoje odborné schopnosti, ako i kontakty bez ohľadu na následky. Mnohí dnešní Jehovovi svedkovia — muži i ženy — prejavujú rovnakého ducha, keď využívajú svoje schopnosti v službe v Bételi, v stavebnom diele a podobne. Ako môžeš prejaviť takého ducha ako Báruch?

Keď bolo Báruchovi pripomenuté, že v posledných dňoch Judska nie je čas zameriavať sa na „veľké veci“ pre seba, zjavne na to kladne zareagoval, pretože získal svoju dušu ako korisť. Je rozumné, aby sme aj my uplatnili túto radu, pretože aj my žijeme v posledných dňoch systému vecí. Jehova nám sľubuje to isté — že ušetrí náš život. Môžeme na takéto pripomienky reagovať podobne ako Báruch?

Z tohto príbehu si môžeme vziať ešte jedno praktické poučenie. Báruch pomáhal Jeremiášovi a jeho bratrancovi, aby dodržali právne postupy pri obchodovaní, hoci boli príbuznými. To slúži ako biblický precedens pre kresťanov, ktorí uzatvárajú obchody s duchovnými bratmi a sestrami. Je biblické, praktické a láskavé napodobniť tento príklad tak, že obchodné dohody robíme písomne.

Hoci sa Biblia zmieňuje o Báruchovi len stručne, tento muž si zaslúži, aby jeho príkladu venovali pozornosť všetci dnešní kresťania. Budeš napodobňovať dobrý príklad tohto verného Jeremiášovho tajomníka?

[Poznámka pod čiarou]

^ 3. ods. Bula je kúsok hliny, ktorý sa používal na zapečatenie šnúry, ktorou bol zviazaný nejaký dôležitý dokument. Do hliny bola vtlačená pečať, ktorá identifikovala vlastníka alebo odosielateľa.

[Obrázok na strane 16]

Báruchova bula

[Prameň ilustrácie]

Bula: s láskavým dovolením Izraelského múzea v Jeruzaleme