Olivétan — „malý bezvýznamný prekladateľ“ francúzskej Biblie

Dňa 13. septembra 1540 bol na nariadenie vrchnosti prehľadaný dom Collina Pellenca. V tajnej miestnosti sa našli nejaké podozrivé dokumenty a medzi nimi aj jedna veľká kniha. Na druhej strane tejto knihy bolo napísané: „P. Robert Olivetanus, malý bezvýznamný prekladateľ.“ Bola to valdénska Biblia! Collin Pellenc bol zatknutý, usvedčený z kacírstva a zaživa upálený.

VO FRANCÚZSKU, ako aj v iných častiach Európy v tom čase katolícka cirkev prenasledovala reformátorov v snahe vykynožiť ich „zákerné“ učenie. Jeden z reformátorov, horlivý Guillaume Farel, bol rozhodnutý získať francúzsky hovoriacich ľudí na stranu Martina Luthera, ktorý bol hlavnou postavou protestantskej reformácie. Farel z Dauphiné, provincie v juhovýchodnom Francúzsku, vedel, že kľúčovú úlohu v tomto boji názorov budú hrať tlačené stránky. Na to, aby dosiahol svoj cieľ, potreboval množstvo brožúr a letákov, ako aj Biblií. Ale kto by mohol financovať takýto projekt? Farel sa rozhodol požiadať o pomoc valdéncov, nezávislú náboženskú skupinu, ktorá bola oddaná kázaniu Biblie.

Synoda v Chanforan

V polovici septembra 1532 valdénski barbovia (pastori) usporiadali synodu, čiže stretnutie, v Chanforan, malej dedinke neďaleko talianskeho Turína. Niekoľko rokov si valdénci a vodcovia reformácie vymieňali názory. A tak bol na túto synodu pozvaný okrem iných aj Farel. Valdénci chceli vedieť, či sa v náukách zhodujú s tým, čo hlása Luther a jeho stúpenci. *

Farel svojou výrečnosťou presvedčil prítomných. Keď mu valdénski barbovia ukázali svoje ručne prepísané Biblie vo vlastnom nárečí, presvedčil ich, aby financovali vytlačenie Biblie vo francúzštine. Na rozdiel od prekladu Lefèvra d’Étaplesa z roku 1523, ktorý vychádzal z latinského prekladu, táto Biblia mala byť preložená z pôvodnej hebrejčiny a gréčtiny. Ale kto bol schopný podujať sa na takúto úlohu?

Farel takého človeka poznal. Volal sa Pierre Robert, ale bol známy ako Olivétan. * Tento mladý učiteľ sa narodil v Pikardii, oblasti v severnom Francúzsku. Olivétan, bratranec Jána Kalvína, patril medzi raných reformátorov a bol to dôveryhodný človek. Niekoľko rokov tiež usilovne študoval biblické jazyky v Štrasburgu.

 Podobne ako Farel a mnohí ďalší, aj Olivétan utiekol do Švajčiarska. Jeho priatelia ho naliehavo prosili, aby sa podujal na spomínaný preklad. Niekoľkokrát to odmietol, ale napokon prijal poverenie preložiť Bibliu „na základe hebrejského a gréckeho jazyka do francúzštiny“. Valdénci vtedy poskytli 500 z 800 zlatých mincí potrebných na financovanie tlače, čo bola veľká suma peňazí!

Vrana a slávik

Začiatkom roku 1534 sa Olivétan utiahol do Álp a obklopený svojimi „nemými učiteľmi“, svojimi knihami, začal pracovať na preklade. Jeho knižnicu by mu závidel ktorýkoľvek dnešný učenec. Obsahovala sýrske, grécke a latinské preklady Biblie, rabínske komentáre, chaldejské gramatické príručky a mnohé iné knihy. Ale čo bolo najdôležitejšie, mal k dispozícii vtedajšie benátske vydanie pôvodného hebrejského textu Biblie.

Olivétan vychádzal z francúzskeho prekladu Nového zákona od Lefèvra d’Étaplesa, hoci v mnohých prípadoch vzal do úvahy grécky text zostavený holandským učencom Erazmom. Olivétan sa pri výbere slov často zameriaval na to, aby oslabil vplyv katolicizmu. Napríklad namiesto slova „biskup“ použil slovo „dozorca“ a namiesto slova „cirkev“ použil slovo „zbor“.

Pokiaľ ide o Starý zákon, Olivétan bol rozhodnutý preložiť ho z pôvodnej hebrejčiny slovo za slovom. Žartovne povedal, že prekladať z hebrejčiny do francúzštiny bolo ako „učiť spievať nežného slávika pieseň chrapľavej vrany“!

V hebrejskom texte Olivétan niekoľkotisíckrát narazil na Božie meno vo forme tetragramatonu. Rozhodol sa preložiť ho výrazom „Večný“ a tento výraz sa neskôr bežne používal vo francúzskych protestantských Bibliách. Na niekoľkých miestach sa však rozhodol použiť Božie meno „Jehova“, napríklad v 2. Mojžišovej 6:3.

Je pozoruhodné, že už asi rok nato, 12. februára 1535, tento prekladateľ oznámil, že jeho dielo je hotové! Priznal, že „už dlho niesol toto bremeno [prekladu] sám“, čo naznačuje, že prelom rokov 1534 a 1535 bol len vyvrcholením jeho dlhotrvajúceho namáhavého úsilia. „Urobil som to najlepšie, ako som len vedel,“ povedal skromne prekladateľ. Teraz už zostávalo len vytlačiť prvú francúzsku Bibliu preloženú s ohľadom na pôvodné jazyky.

V Pirotovej dielni

Teraz nastúpil na scénu Farelov priateľ, reformačný tlačiar Pierre de Wingle, známy aj ako Pirot Picard. Po tom, čo bol katolíckou cirkvou vyhnaný z Lyonu, sa v roku 1533 usadil vo švajčiarskom meste Neuchâtel. S peniazmi od valdéncov začal vo veľkom tlačiť „podvratný“ materiál. Z jeho dielne vyšli napríklad aj plagáty odsudzujúce omšu a niektoré sa dostali až k francúzskemu katolíckemu kráľovi Františkovi I.

De Wingle opäť spustil tlačové stroje — tentoraz preto, aby vytlačil Bibliu! Na urýchlenie  práce každý z dvoch strojov obsluhovali štyria alebo piati pracovníci, ktorí sádzali a tlačili stránky. Napokon v „roku 1535, 4. dňa mesiaca jún,“ podpísal de Wingle vydavateľskú stranu Olivétanovej Biblie. V predhovore prekladateľ uviedol, že svoje dielo venuje úbohým veriacim, ktorí sú „zdrvení a preťažení zbytočnými tradíciami“.

Konečný výsledok naplnil všetky očakávania. Krásu a jednoduchosť francúzskeho textu ešte viac zdokonaľovalo ľahko čitateľné, elegantné gotické písmo, ako aj to, že bol usporiadaný do dvoch stĺpcov a rozdelený na kapitoly a odseky. Poznámky na okrajoch strán svedčia o vysokej vzdelanostnej úrovni prekladateľa. K zaujímavosti tohto diela prispievajú aj úvodné komentáre, dodatky, tabuľky a básne. Z krátkeho rýmovaného akrostichu na poslednej strane sa dá rozlúštiť: „Valdénci, čo evanjelium zvestujú, tento poklad do rúk ľudu dávajú.“

Majstrovské dielo... a neúspech

Hoci v minulosti bolo Olivétanovo dielo zavrhované, dnes sa jednoznačne považuje za ozajstné majstrovské dielo vzdelanosti. Navyše, jeho text tri storočia slúžil ako základ pre protestantské preklady Biblie.

Napriek tomu, že z Olivétanovej Biblie bolo vytlačených okolo tisíc kusov, nepredávala sa dobre. Neexistoval nijaký systém na distribúciu Biblií a aj francúzsky jazyk v tom čase prechádzal zásadnými zmenami. Okrem toho jej veľký formát s hmotnosťou päť kilogramov nebol pre cestujúcich kazateľov alebo tajných čitateľov práve ideálny.

Aj keď si jeden výtlačok Olivétanovej Biblie našiel cestu do domu Collina Pellenca vo Francúzsku, ako bolo spomenuté v úvode, vo všeobecnosti bola táto Biblia obchodným neúspechom. Ešte aj v roku 1670, o takmer jeden a pol storočia neskôr, malo jedno kníhkupectvo v Ženeve tento preklad stále na predaj.

„Nemenovaný odnikiaľ“

Keď si Olivétan splnil svoje poslanie, znovu ustúpil do anonymity. Pod fiktívnymi menami revidoval svoj Nový zákon a časti Starého zákona. Oddal sa tiež svojej ďalšej vášni — učeniu. Tento hĺbavý učiteľ urobil aj revíziu svojej knihy Instruction des enfans (Učebnica pre deti). Bola založená výlučne na Písmach a poskytovala deťom morálne poučenie a základy čítania vo francúzštine. Jedným z jeho pseudonymov bol Belisem de Belimakom, čo znamená „Nemenovaný odnikiaľ“.

Olivétan zomrel v roku 1538 pravdepodobne v Ríme, keď mal niečo vyše 30 rokov. Len málo ľudí dnes vie o dôležitej úlohe, ktorú tento mladý učenec z Pikardie zohral pri šírení francúzskej Biblie. Jeho meno sa v encyklopédiách vyskytuje len zriedka — ak vôbec. To by celkom vystihovalo tohto „malého bezvýznamného prekladateľa“, Louysa Roberta, alias Olivétana!

[Poznámky pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 18]

Archives de la Ville de Neuchâtel, Suisse/​Photo: Stefano Iori

[Pramene ilustrácií na strane 19]

Vľavo: Alain Leprince - La Piscine-musée, Roubaix/​Courtesy of the former Bouchard Museum, Paris

V strede a vpravo: Société de l’Histoire du Protestantisme Français, Paris

[Prameň ilustrácie na strane 20]

Société de l’Histoire du Protestantisme Français, Paris