Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Vedeli ste?

Vedeli ste?

Vedeli ste?

Je pravda, že v Ježišových dňoch sa na pohreboch hralo na flaute?

Biblia hovorí, že na flaute sa hrávalo pri radostných príležitostiach. (1. Kráľov 1:40; Izaiáš 5:12; 30:29) Spomína však, že sa na nej hralo aj na jednom pohrebe. V tomto prípade je flauta spomenutá ako jediný hudobný nástroj. V Matúšovom evanjeliu čítame, že istý židovský vládca požiadal Ježiša, aby uzdravil jeho zomierajúcu dcéru. Keď však Ježiš prišiel do jeho domu, „zbadal hráčov na flauty a zástup v hlučnom zmätku“, pretože dieťa už zomrelo. (Matúš 9:18, 23)

Je táto Matúšova správa presná? Prekladateľ Biblie William Barclay uvádza: „Takmer vo všetkých častiach starovekého sveta, v Ríme, Grécku, Fenícii, Asýrii a Palestíne, bol kvílivý zvuk flauty neoddeliteľne spojený so smrťou a tragédiou.“ Talmud hovorí, že v prvých storočiach n. l. si aj najchudobnejší Žid, ktorý ovdovel, najal dvoch hráčov na flaute a jednu plačku, aby s ním žialili nad stratou jeho manželky. Historik z prvého storočia Josephus Flavius napísal, že keď sa v roku 67 n. l. dostali do Jeruzalema správy o tom, že Rimania dobyli galilejskú Jotapatu a vyvraždili jej obyvateľov, „mnohí smútiaci si najali hráčov na flaute, aby ich sprevádzali pri pohrebných žalospevoch“.

Akého zločinu sa dopustili zločinci, ktorí boli popravení spolu s Ježišom?

Biblia nazýva týchto zločincov „lupičmi“. (Matúš 27:38; Marek 15:27) Niektoré biblické slovníky poukazujú na to, že Písma používajú rôzne slová na odlíšenie jedného zločinca od druhého. Grécke slovo kleptes označovalo zlodeja, ktorý kradol potajomky, aby ho nechytili. Toto slovo je použité na Judáša Iškariotského, ktorý tajne kradol peniaze z pokladničky učeníkov. (Ján 12:6) Naproti tomu slovo lestes zvyčajne označovalo človeka, ktorý okrádal s použitím násilia, a mohlo sa dokonca vzťahovať na revolucionára, vzbúrenca alebo povstalca. Zločinci popravení s Ježišom patrili do tejto druhej skupiny. Správa hovorí, že jeden z nich priznal: „Plne dostávame, čo si zaslúžime za to, čo sme robili.“ ​(Lukáš 23:41) To naznačuje, že sa dopustili aj niečoho horšieho, než len krádeže.

Tak ako tí dvaja zločinci, aj Barabáš je označený slovom lestes. (Ján 18:40) To, že Barabáš určite nebol len obyčajný zlodej, jasne vidno z Lukáša 23:19, kde sa hovorí, že „bol hodený do väzenia za nejakú vzburu, ktorá sa stala v meste, a za vraždu“.

Teda zločinci popravení s Ježišom sa síce dopustili lúpeže, ale je možné, že boli zapletení aj do vzbury alebo dokonca do vraždy. Nech už to bolo akokoľvek, rímsky miestodržiteľ Pontský Pilát ich považoval za hodných popravy pribitím na kôl.