Prejsť na článok

Prejsť na obsah

NAPODOBŇUJTE ICH VIERU | DEBORA

„Dokiaľ som nepovstala ako matka v Izraeli“

„Dokiaľ som nepovstala ako matka v Izraeli“

DEBORA stojí na vrchu Tábor, odev jej šuchoce v povetrí. Spolu s ňou sa tam na úsvite zhromaždilo 10 000 statočných vojakov a ich veliteľ Barák. Ich odvaha a viera ju hreje pri srdci, lebo vie, že v ten deň ich čaká mimoriadne ťažká skúška. Chabo vyzbrojení čelia krutému protivníkovi, ktorý je vo veľkej presile. Ale sú tu — a veľkú zásluhu má na tom povzbudenie, ktoré dostali od tejto ženy.

Vrch Tábor pripomína kužeľ so zrezaným vrcholom, z ktorého sa Debore i Barákovi naskytá pohľad na okolitú panorámu. Asi 400 metrov pod nimi sa smerom na severozápad rozprestiera nížina Ezdrelon, ktorou sa kľukatí rieka Kišon a cez trávnatú rovinu si hľadá cestu do Veľkého mora. Koryto rieky je zrejme teraz suché, no na širokej planine sa zlovestne ligoce niečo iné — železná výzbroj blížiacej sa Siserovej armády. Sisera si priviedol to najlepšie, 900 bojových vozov. Z ich kolies trčia do strán železné kosy. Sisera plánuje skosiť biedne vyzbrojených Izraelitov ako obilie!

Debora vie, že Barák a jeho muži čakajú, že niečo povie — že im dá nejaký signál. Je jedinou ženou na tomto vrchu? Ako sa cíti, keď na jej pleciach spočíva taká obrovská zodpovednosť? Uvažuje, čo tu vôbec robí? Zjavne nie, lebo sám Jehova — Boh, ktorého uctieva — jej povedal, aby túto vojnu začala. A odhalil jej, že aj ukončenie vojny pripadne žene. (Sudcovia 4:9) Prečo sú Debora a statoční izraelskí vojaci pre nás príkladom viery?

„CHOĎ A ROZLOŽÍŠ SA NA VRCHU TÁBOR“

Pri prvej zmienke v Biblii je Debora označená za „prorokyňu“. Hoci v biblickom zázname nie sú ženy takto označované veľmi často, Debora nebola jediná prorokyňa. * Navyše mala aj inú úlohu. Zjavne riešila spory tak, že ľuďom sprostredkúvala odpovede od Jehovu. (Sudcovia 4:4, 5)

Debora žila v hornatom kraji Efraima medzi mestami Bétel a Ráma. Tu sedávala pod palmou a slúžila ľudu, tak ako ju Jehova viedol. Jej úloha iste nebola ľahká, ale nedala sa tým odradiť. Izraelský ľud jej pomoc veľmi potreboval. Jeho duchovný stav neskôr opísala v piesni, ktorá je súčasťou Božieho Slova: „Vybrali si nových bohov. Vtedy bola v bránach vojna.“ ​(Sudcovia 5:8) Izraeliti opustili Jehovu a slúžili iným bohom, a preto ich Jehova nechal napospas ich nepriateľom. Nad krajinou vládol kanaansky kráľ Jabin prostredníctvom mocného generála Siseru.

Meno Sisera vzbudzovalo v celom Izraeli hrôzu a zdesenie. Kanaančania boli drsní a ich náboženstvo zahŕňalo obetovanie detí a chrámovú prostitúciu. Ako sa žilo v krajine, ktorú ovládal kanaansky generál a jeho armáda? Z Deborinej piesne sa dozvedáme, že cestovať po krajine bolo vtedy takmer nemožné a dediny zostali prakticky vyľudnené. (Sudcovia 5:6, 7) Keďže dediny neboli chránené žiadnymi opevneniami, nie je ťažké predstaviť si, že ľudia sa ukrývali v lesoch a horách a báli sa obrábať svoje polia. Mali hrôzu čo i len pomyslieť na cestovanie po vozových cestách, kde by ich mohli ľahko napadnúť, ich deti odviesť a ženy znásilniť. *

Krutovláda panovala v Izraeli dlhých 20 rokov, dokiaľ Jehova nevidel dôkazy, že jeho tvrdošijný ľud je pripravený zmeniť sa, alebo slovami Debory a Baráka v inšpirovanej piesni: „Dokiaľ som nepovstala ja, Debora, dokiaľ som nepovstala ako matka v Izraeli.“ Nevedno, či Debora, manželka muža menom Lappidót, bola matkou aj v pravom zmysle slova, ale v tejto piesni je toto vyjadrenie mienené obrazne. Jehova totiž poveril Deboru, aby poskytla národu materinskú ochranu a aby oslovila mocného sudcu a muža veľkej viery Baráka a povedala mu, že má povstať proti Siserovi. (Sudcovia 4:3, 6, 7; 5:7)

Debora povzbudila Baráka, aby povstal a oslobodil Boží ľud

Jehova prostredníctvom Debory prikazuje Barákovi: „Choď a rozložíš sa na vrchu Tábor.“ Barák má z dvoch izraelských kmeňov zhromaždiť spolu 10 000 mužov. Debora mu tlmočí Boží sľub, že mocná Siserova armáda s 900 bojovými vozmi bude vydaná do jeho rúk. Baráka to nepochybne prekvapilo, veď Izrael nemá armádu a prakticky žiadne zbrane. Súhlasí však, že pôjde do boja — ale len ak Debora pôjde na vrch Tábor s ním. (Sudcovia 4:6–8; 5:6–8)

Pre túto požiadavku sa o Barákovi hovorí, že mu chýbala viera. Ale neprávom. On predsa nežiadal Boha o viac zbraní. Ako muž viery považoval za dôležitejšie, že po jeho boku bude Jehovova prorokyňa, aby posilňovala jeho i jeho mužov. (Hebrejom 11:32, 33) Jehova tejto žiadosti vyhovel a dovolil Debore ísť s ním. No podnietil ju, aby vyriekla proroctvo, že tá najcennejšia trofej nepripadne mužovi. (Sudcovia 4:9) Boh rozhodol, že nenávideného Siseru popraví žena!

Dnes ženy zažívajú veľa neprávosti a násilia a často sú predmetom zneužívania. Málokedy sa im dostáva úcty, akú si podľa Boha zaslúžia. Ale v Božích očiach majú muži a ženy rovnakú hodnotu a takisto môžu získať jeho schválenie. (Rimanom 2:11; Galaťanom 3:28) Deborin príklad nám pripomína, že Boh poveruje úlohami aj ženy, žehná ich a prejavuje im dôveru. Je dôležité, aby sme nikdy neprijali predpojatý postoj tohto sveta.

„ZEM SA OTRIASALA, NEBO LIALO“

Barák odchádza od Debory, aby zhromaždil armádu. Zozbiera 10 000 mužov, ktorí majú dosť odvahy postaviť sa proti Siserovmu obávanému vojsku. Keď Barák vedie svojich mužov na vrch Tábor, je rád, že má pri sebe niekoho, kto im môže dodať odvahu. V správe čítame: „Debora vyšla s ním.“ ​(Sudcovia 4:10) Predstavme si, akým veľkým povzbudením pre vojakov je, keď vidia túto odvážnu ženu, ako s nimi vystupuje na vrch, ochotná pre svoju vieru v Boha Jehovu riskovať život.

Keď sa Sisera dozvedá, že Barák proti nemu stavia armádu, rýchlo koná. K vojsku mocného kráľa Jabina sa pridávajú aj vojská viacerých kanaanskych kráľov. Keď sa potom Siserovo obrovské jazdectvo s vozmi rúti v bojovom šíku a zapĺňa celú planinu, zem sa až chveje. Kanaančania sú si istí, že túto úbohú izraelskú armádu v okamihu rozprášia. (Sudcovia 4:12, 13; 5:19)

Čo urobia Barák a Debora, keď vidia, ako sa blíži nepriateľská armáda? Ak by zostali na svahoch vrchu Tábor, boli by voči prichádzajúcemu vojsku vo výhode, lebo bojové vozy potrebujú rovinu, aby sa dali účinne použiť. Ale Barák je rozhodnutý bojovať podľa Jehovových pokynov, a tak čaká, čo povie Debora. Konečne nastáva tá chvíľa. Debora hovorí: „Vstaň, lebo to je deň, keď Jehova určite vydá Siseru do tvojej ruky. Či to nie je Jehova, ktorý vyšiel pred tebou?“ A čo na to Barák? Správa pokračuje: „Barák zostupoval z vrchu Tábor s desaťtisíc mužmi za sebou.“ ​(Sudcovia 4:14) *

Izraeliti bežia dole z vrchu na otvorené priestranstvo, v ústrety hrozivým vojnovým zbraniam. Vojaci možno uvažujú, či Jehova „pred nimi vyjde“ tak, ako prostredníctvom Debory sľúbil. Odpoveď na seba nenecháva dlho čakať. V správe čítame: „Zem sa otriasala, nebo lialo.“ ​(Sudcovia 5:4, Katolícky preklad) Medzi Siserovými mužmi zavládne zmätok. Začína silno pršať! Zjavne to bol taký lejak, že prúdy vody zakrátko nížinu premenili na močarisko. Ťažké bojové vozy so železnými kosami sa začali zabárať a boli Kanaančanom iba na ťarchu. Napokon beznádejne uviazli v rozmočenej pôde. (Sudcovia 4:14, 15)

Barákovi a jeho mužom však búrka nenaháňa strach. Vedia, z akého zdroja pochádza. Vrhajú sa na kanaansku armádu a vykonávajú nad ňou Boží rozsudok. Zo Siserových mužov nezostáva nažive ani jediný. Mŕtve telá odplavuje rozvodnená rieka Kišon dole prúdom k Veľkému moru. (Sudcovia 4:16; 5:21)

Debora predpovedala, že Jehova bude bojovať za svoj ľud a porazí Siserovu armádu

Jehova už dnes svojich služobníkov neposiela do vojny, ale očakáva, že budú viesť duchovný boj. (Matúš 26:52; 2. Korinťanom 10:4) V tomto boji sa staviame na Božiu stranu tak, že sa usilujeme poslúchať ho. Na to však potrebujeme odvahu, lebo tí, ktorí sú na Božej strane, sa často stretávajú s nenávisťou a odporom. No Jehova sa nezmenil a aj dnes prichádza na pomoc ľuďom, ktorí mu dôverujú, rovnako ako to bolo v prípade Debory, Baráka a nebojácnych izraelských mužov.

„NAJPOŽEHNANEJŠIA MEDZI ŽENAMI“

Jeden z kanaanskych nepriateľov — ten najhorší — unikol. Sisera, obávaný utláčateľ Božieho ľudu, zoskočil zo svojho voza a utiekol. Nechal svojich mužov napospas bahnu, prekĺzol pomedzi izraelských bojovníkov, dostal sa na pevnejšiu pôdu a teraz uteká k najbližším spojencom. V strachu pred Izraelitmi uháňa po otvorenej krajine. Nezastavuje sa niekoľko kilometrov, lebo sa bojí, že ho nájdu. Smeruje k táboru Kenitu Chébera, ktorý sa oddelil od svojho kočovného kmeňa na juhu a uzavrel mier s kráľom Jabinom. (Sudcovia 4:11, 17)

Sisera prichádza k Chéberovým stanom úplne vyčerpaný. Chéber nie je doma, je tu iba jeho manželka Jáel. Sisera je zjavne presvedčený, že Jáel si bude ctiť dohodu, ktorú jej manžel uzavrel s kanaanskym kráľom. Zrejme si nedokáže ani predstaviť, že by žena mohla konať inak ako jej manžel alebo zastávať iný názor. Ale to nepozná Jáel! Jáel pravdepodobne videla, koľko zla narobili Kanaančania v izraelskej krajine, a teraz stojí pred rozhodnutím. Buď tomuto skazenému mužovi pomôže, alebo vloží svoj život do Jehovových rúk a postaví sa proti nepriateľovi Božieho ľudu. Čo však zmôže žena proti takému mocnému bojovníkovi zocelenému vojnou?

Jáel musí rozmýšľať rýchlo. Pozýva Siseru oddýchnuť si do stanu. Sisera jej prikazuje, aby nikomu neprezradila, že je dnu. Líha si a ona ho zakrýva prikrývkou. Keď ju neskôr požiada o dúšok vody, ona mu podáva mlieko. O chvíľu už Sisera tvrdo spí. Jáel potom berie do rúk nástroje, ktoré žena žijúca v stanoch používa často a obratne — stanový kolík a drevené kladivo. Krčiac sa pri Siserovej hlave, má pred sebou desivú úlohu, ktorou vykoná Jehovov rozsudok. I malá chvíľka zaváhania jej môže byť osudná. Čo jej asi víri hlavou? Premýšľa o Božom ľude a o tom, ako ho tento muž desaťročia kruto utláča? Alebo o tom, akou cťou je postaviť sa na Jehovovu stranu? To sa z biblickej správy nedozvedáme. Vieme len toľko, že dlho neotáľa a koná. Sisera je mŕtvy! (Sudcovia 4:18–21; 5:24–27)

O niečo neskôr prichádza k Jáelinmu stanu Barák. Keď mu Jáel ukazuje mŕtvolu so stanovým kolíkom v spánkoch, Barák vie, že sa naplnilo Deborino proroctvo. Mocný bojovník Sisera zomrel rukou ženy! Súčasní kritici a skeptici dávajú Jáel rôzne nelichotivé prívlastky, ale Barák a Debora ju vnímali inak. V piesni, ktorú zložili, sa o Jáel pre jej odvážny skutok vyjadrili ako o „najpožehnanejšej medzi ženami“. (Sudcovia 4:22; 5:24) Všimnime si Deborinu prajnosť. Nezávidela Jáel takéto uznanie, lebo podstatné pre ňu bolo, že sa splnilo Jehovovo slovo.

Siserovou smrťou sa konečne skončila nadvláda kráľa Jabina aj útlak zo strany Kanaančanov. Na 40 rokov zavládol v Izraeli pokoj. (Sudcovia 4:24; 5:31) Jehova bohato odmenil Deboru, Baráka i Jáel za ich pevnú vieru. Z Deborinho príkladu viery sa môžeme veľa naučiť. Keď sa odvážne postavíme na Jehovovu stranu a budeme k tomu povzbudzovať aj druhých, Jehova nás požehná víťazstvami v duchovnom boji a pokojom, ktorý sa nikdy neskončí.

^ 7. ods. K prorokyniam patrili aj Mirjam, Chulda a manželka proroka Izaiáša. (2. Mojžišova 15:20; 2. Kráľov 22:14; Izaiáš 8:3)

^ 9. ods. V Deborinej piesni je zmienka, že Sisera sa z vojenských výprav často vracal domov s korisťou, ku ktorej patrili aj dievčatá. Niekedy každému vojakovi pripadlo viac ako jedno. Výraz „lono“, ktorý je použitý v knihe Sudcovia 5:30, prezrádza, že ženy boli cenné hlavne pre rozmnožovacie orgány. Znásilňovanie bolo zrejme bežné.

^ 17. ods. Bitka, ktorá nasledovala, je v Biblii v knihe Sudcovia opísaná dvakrát — raz v historickom zázname v 4. kapitole a druhý raz v piesni Debory a Baráka v 5. kapitole. Tieto dve správy sa vzájomne dopĺňajú a každá uvádza podrobnosti, ktoré sa v druhej nevyskytujú.