Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Veda a správa v 1. Mojžišovej

Veda a správa v 1. Mojžišovej

Mnohí tvrdia, že veda vyvracia biblickú správu o stvorení. Ale rozpor v skutočnosti nie je medzi vedou a Bibliou, ale medzi vedou a názormi niektorých kreacionistických náboženských skupín. Niektoré z týchto skupín mylne tvrdia, že podľa Biblie bolo všetko hmotné stvorenie vytvorené za šesť 24-hodinových dní približne pred 10 000 rokmi.

Z biblickej správy však takýto záver nevyplýva. Keby to tak bolo, mnoho vedeckých objavov za posledných sto rokov by naozaj spochybnilo jej hodnovernosť. Dôkladné štúdium biblického textu odhaľuje, že medzi tým, čo sa píše v Biblii, a dokázanými vedeckými faktmi nie je rozpor. Preto Jehovovi svedkovia nesúhlasia s mnohými kreacionistickými skupinami. Pozrime sa, čo Biblia naozaj učí.

V 1. Mojžišovej sa nepíše, že Zem a vesmír boli vytvorené za šesť 24-hodinových dní len pred niekoľkými tisíckami rokov

Kedy bol ‚začiatok‘?

Správa v 1. Mojžišovej sa začína jednoduchým, ale významným vyhlásením: „Na začiatku Boh stvoril nebesia a zem.“ (1. Mojžišova 1:1) Viacerí biblickí učenci sa zhodujú na tom, že v tomto verši sa píše o činnosti, ktorá nebola súčasťou stvoriteľských dní opisovaných od 3. verša. To je dosť podstatný fakt. Podľa úvodných slov Biblie teda vesmír spolu s planétou Zem existovali bližšie neurčený čas už skôr — ešte predtým, ako sa začali stvoriteľské dni.

Geológovia odhadujú vek Zeme na štyri miliardy rokov a vesmír môže mať podľa výpočtov astronómov až 15 miliárd rokov. Sú tieto zistenia — alebo ich prípadné budúce upresnenia — v rozpore s tým, čo sa píše v 1. Mojžišovej 1:1? Nie. V tomto biblickom verši sa konkrétne neuvádza, ako dlho existujú „nebesia a zem“. To, čo čítame v Biblii, teda nie je v rozpore s vedou.

Ako dlho trvali stvoriteľské dni?

A ako je to s dĺžkou stvoriteľských dní? Trvali doslovných 24 hodín? Niektorí to tvrdia. Svoje tvrdenie zakladajú na tom, že Mojžiš, pisateľ 1. Mojžišovej, neskôr poukázal na deň, ktorý nasledoval po šiestich stvoriteľských dňoch, ako na vzor pre každotýždenný sabat. (2. Mojžišova 20:11) Podporuje však správa v 1. Mojžišovej tento záver?

Nie, nepodporuje. Pravda je taká, že hebrejské slovo prekladané ako „deň“ môže znamenať rôzne dlhý čas, nielen 24-hodinový úsek. Napríklad pri zhrnutí celého Božieho stvoriteľského diela Mojžiš označil všetkých šesť stvoriteľských dní za jeden deň. (1. Mojžišova 2:4) Okrem toho v prvý stvoriteľský deň „Boh začal nazývať svetlo Dňom, ale tmu nazval Nocou“. (1. Mojžišova 1:5) Tu sa pojmom „deň“ označuje len časť 24-hodinového časového úseku. Teda v Písme rozhodne nie je žiaden podklad na tvrdenie, že každý stvoriteľský deň trval 24 hodín.

Ako dlho teda trvali stvoriteľské dni? To Biblia neuvádza, ale podľa správy, ktorá je zaznamenaná v 1.2. kapitole 1. Mojžišovej, môžeme usúdiť, že išlo o veľmi dlhé obdobia.

Šesť stvoriteľských období

Mojžiš napísal svoju správu v hebrejčine a opisoval veci tak, ako by ich videl človek, ktorý by ich pozoroval zo zeme. To sú dve skutočnosti, ktoré spolu s faktom, že vesmír existoval pred začiatkom stvoriteľských období, čiže dní, pomáhajú vyriešiť polemiku okolo správy o stvorení. Prečo to môžeme povedať?

Určité udalosti, ktoré sa začali v jeden „deň“, pokračovali aj v ďalšom „dni“ alebo aj vo viacerých nasledujúcich „dňoch“

Keď dôkladne preskúmame správu v 1. Mojžišovej, zistíme, že určité udalosti, ktoré sa začali v jeden „deň“, pokračovali aj v ďalšom „dni“ alebo aj vo viacerých nasledujúcich „dňoch“. Napríklad predtým než sa začal prvý stvoriteľský „deň“, svetlo zo slnka, ktoré existovalo už skôr, nemohlo z nejakých dôvodov preniknúť k zemskému povrchu, možno pre husté oblaky. (Jób 38:9) V prvý „deň“ začala byť táto prekážka odstraňovaná, a tak začalo atmosférou prenikať difúzne svetlo. *

V priebehu druhého „dňa“ sa atmosféra zjavne ďalej prečisťovala, vďaka čomu vznikol priestor medzi hustými oblakmi hore a oceánom dolu. Na štvrtý „deň“ sa už prečistila natoľko, že „v nebeskom priestore“ sa ukázalo slnko a mesiac. (1. Mojžišova 1:14–16) Inými slovami, slnko a mesiac sa stali viditeľnými z pohľadu pozorovateľa na zemi. To všetko prebiehalo postupne.

V správe v 1. Mojžišovej sa ďalej uvádza, že po tomto postupnom prečistení atmosféry sa v piaty „deň“ začali objavovať lietajúce tvory — vrátane hmyzu a živočíchov s blanitými krídlami.

Podľa biblického opisu je teda možné, že niektoré hlavné udalosti jednotlivých dní, čiže stvoriteľských období, nenastali naraz, akoby v okamihu, ale prebiehali postupne, niektoré z nich možno pokračovali aj v nasledujúcich stvoriteľských dňoch. *

Podľa svojho druhu

Je skutočnosť, že sa rastliny a živočíchy objavovali postupne, náznakom toho, že Boh pri vytváraní obrovskej rozmanitosti živých organizmov použil evolúciu? Nie. Správa jasne uvádza, že všetky základné „druhy“ rastlín a živočíchov boli stvorené. (1. Mojžišova 1:11, 12, 20–25) Vytvoril Boh tieto pôvodné druhy rastlín a živočíchov so schopnosťou prispôsobovať sa zmenám životných podmienok? Podľa čoho možno určiť, kde sú hranice určitého „druhu“? O tom sa v Biblii nepíše. Ale píše sa v nej, že živé tvory sa ‚zahemžili podľa svojich druhov‘. (1. Mojžišova 1:21) Z týchto slov vyplýva, že zmeny, ktoré možno dosiahnuť, majú svoje hranice a sú možné len v rámci „druhu“. Skameneliny potvrdzujú, že základné skupiny rastlín a živočíchov sa za veľmi dlhé časové obdobia menili len málo, a to isté potvrdzujú aj najnovšie výskumy.

Najnovšie výskumy potvrdzujú, že všetky živé organizmy sa rozmnožujú „podľa svojho druhu“

Teda na rozdiel od toho, čo tvrdia niektoré náboženské skupiny, v 1. Mojžišovej sa nepíše, že vesmír vrátane našej planéty a všetkého živého na nej bol vytvorený za krátky čas v pomerne nedávnej minulosti. Naopak, jednotlivé aspekty biblického opisu stvorenia vesmíru a života na zemi sú v súlade s novými vedeckými objavmi.

Veľa vedcov odmieta tvrdenie Biblie, že všetko vytvoril Boh, pretože to nezodpovedá ich filozofickým názorom. Je však zaujímavé, že o takých vedeckých poznatkoch, ako je to, že vesmír mal začiatok a že život sa objavoval v etapách, postupne, v priebehu určitých časových období, písal už Mojžiš v starovekej biblickej knihe. Ako mohol pred 3 500 rokmi získať také vedecky presné informácie? Existuje jedno logické vysvetlenie. Ten, ktorý mal moc a múdrosť potrebnú na to, aby vytvoril nebesia a zem, mu ich nepochybne mohol nejakým spôsobom poskytnúť. To, že Mojžišova správa je v súlade s vedeckými poznatkami, dodáva váhu tvrdeniu Biblie, že ‚je inšpirovaná Bohom‘. * (2. Timotejovi 3:16)

Možno si ale kladiete otázku: Záleží na tom, či človek verí biblickej správe o stvorení? Zamyslite sa nad niekoľkými závažnými dôvodmi, prečo na tom naozaj záleží.

^ 13. ods. Pri opise toho, čo sa udialo v prvý „deň“, je pre svetlo použité hebrejské slovo ’ór, čo znamená svetlo vo všeobecnosti, ale pri opise štvrtého „dňa“ je použité slovo ma’ór, ktoré označuje zdroj svetla.

^ 16. ods. Napríklad v šiestom stvoriteľskom dni Boh nariadil, aby sa ľudia ‚rozmnožili a naplnili zem‘. (1. Mojžišova 1:28, 31) No to sa ani len nezačalo spĺňať v ten „deň“, ale až nasledujúci. (1. Mojžišova 2:2)

^ 20. ods. Ďalšie informácie o tomto námete nájdete v krátkom videu Ako si môžeme byť istí, že Biblia je Božie Slovo? na stránke www.dan124.com.