ČO SI predstavíte, keď počujete slovo „duša“ alebo „duch“? Mnohí veria, že tieto slová označujú niečo neviditeľné a nesmrteľné, čo existuje v našom vnútri. Myslia si, že táto neviditeľná časť človeka pri smrti opúšťa telo a žije ďalej. Táto predstava je taká rozšírená, že mnohí ľudia sú prekvapení, keď sa dozvedia, že Biblia nič také neučí. Teda čo znamenajú slová duša a duch podľa Božieho Slova?

Najprv pouvažujme o duši. Možno si spomínate, že Biblia bola pôvodne napísaná hlavne v hebrejčine a gréčtine. Keď biblickí pisatelia písali o duši, používali hebrejské slovo nefeš a grécke slovo psyché. Tieto dve slová sa v Biblii vyskytujú vyše 800-krát a v Preklade nového sveta sú vždy dôsledne preložené výrazom „duša“. Keď budete skúmať, ako je slovo „duša“ použité v Biblii, uvidíte, že toto slovo má tri významy.  Vzťahuje sa (1) na ľudí, (2) na zvieratá a (3) na život človeka alebo zvieraťa. Zamyslime sa nad niektorými biblickými veršami, v ktorých sa hovorí o duši v týchto troch významoch.

Ľudia. „V Noachových dňoch... bolo niekoľko ľudí, totiž osem duší, bezpečne prenesených cez vodu.“ ​(1. Petra 3:20) Tu slovo ‚duše‘ zjavne predstavuje ľudí — Noacha, jeho manželku a jeho troch synov s manželkami. Druhá Mojžišova 16:16 sa zmieňuje o pokynoch, ktoré dostali Izraeliti v súvislosti so zbieraním manny. Dostali príkaz: „Nazbierajte toho trochu... podľa počtu duší, ktoré má každý z vás v svojom stane.“ Teda množstvo manny, ktoré mali nazbierať, záviselo od počtu členov každej rodiny. Niekoľko ďalších biblických príkladov, v ktorých sú výrazy „duša“ alebo „duše“ použité v tomto zmysle, nájdete v 1. Mojžišovej 46:18, v Jozuovi 11:11, Skutkoch 27:37 a v Rimanom 13:1.

Zvieratá. V biblickej správe o stvorení čítame: „Boh ďalej povedal: ‚Nech sa vody zahemžia množstvom živých duší a nech lietajúce tvory lietajú nad zemou, na tvári nebeského priestoru.‘ A Boh povedal ďalej: ‚Nech zem vydá živé duše podľa ich druhov, domáce zviera a pohybujúceho sa živočícha a divé zemské zviera podľa svojho druhu.‘ A stalo sa tak.“ ​(1. Mojžišova 1:20, 24) V tejto pasáži sú ryby a domáce i divé zvieratá označené tým istým slovom — „duše“. Vtáky a iné zvieratá sú nazvané dušami aj v 1. Mojžišovej 9:10, v 3. Mojžišovej 11:46 a v 4. Mojžišovej 31:28.

Život človeka. Slovo „duša“ niekedy znamená život človeka. Jehova povedal Mojžišovi: „Všetci muži, ktorí lovili tvoju dušu, sú mŕtvi.“ ​(2. Mojžišova 4:19) Čo „lovili“, teda na čo striehli Mojžišovi nepriatelia? Chceli vziať Mojžišovi život. Biblia opisuje aj situáciu, ktorá sa odohrala dávno pred Mojžišom, keď Ráchel porodila Benjamina. Čítame, že „jej duša vychádzala (pretože zomrela)“. (1. Mojžišova 35:16–19) V tej chvíli Ráchel prišla o život. Zamyslite sa aj nad týmito Ježišovými slovami: „Ja som znamenitý pastier; znamenitý pastier  sa vzdáva svojej duše v prospech oviec.“ ​(Ján 10:11) Ježiš dal svoju dušu, čiže život, za ľudstvo. Je zjavné, že v týchto biblických pasážach sa slovo „duša“ vzťahuje na život človeka. Ďalšie príklady použitia slova „duša“ v tomto význame nájdete v 1. Kráľov 17:17–23, v Matúšovi 10:39, Jánovi 15:13 a v Skutkoch 20:10.

Keď budete ďalej študovať Božie Slovo, uvidíte, že výrazy „nesmrteľný“ či „večný“ sa nikde v Biblii nespájajú so slovom „duša“. Naopak, Biblia ukazuje, že duša je smrteľná, teda že zomiera. (Ezechiel 18:4, 20) Preto sa o človeku, ktorý zomrel, v Biblii hovorí ako o „mŕtvej duši“. — 3. Mojžišova 21:11.

Teraz pouvažujme o tom, ako je v Biblii použitý výraz „duch“. Niektorí ľudia si myslia, že „duch“ je iba iné slovo pre „dušu“. No nie je to tak. Biblia jasne ukazuje, že „duša“ a „duch“ sú dve odlišné veci. V čom sa líšia?

Keď biblickí pisatelia písali o „duchu“, použili hebrejské slovo ruach a grécke slovo pneuma. Význam týchto slov vyplýva zo samotnej Biblie. Napríklad v Žalme 104:29 sa píše: „Ak im [ty, Jehova] odnímaš ducha [ruach], skonajú a vracajú sa do svojho prachu.“ A Jakub 2:26 hovorí, že ‚telo bez ducha [pneuma] je mŕtve‘. V týchto veršoch sa teda „duch“ vzťahuje na to, čo oživuje telo. Bez ducha je telo mŕtve. Preto sa v Biblii slovo ruach prekladá nielen ako „duch“, ale aj ako „sila“, čiže životná sila. Napríklad v súvislosti s potopou v Noachových dňoch Boh povedal: „Privádzam potopu vôd na zem, aby som skazil každé telo pod nebesami, v ktorom je činná životná sila [ruach].“ ​(1. Mojžišova 6:17; 7:15, 22) Slovo „duch“ sa teda vzťahuje na neviditeľnú silu (životnú iskru), ktorá oživuje všetkých živých tvorov.

Duša nie je to isté čo duch. Telo potrebuje ducha, podobne ako rádio potrebuje elektrickú energiu — inak nefunguje. Znázornime si to na prenosnom rádiu. Keď do rádia vložíte  batérie a zapnete ho, elektrická energia z batérií ho „oživí“. Bez batérií však rádio nefunguje. Rovnako je to aj s iným typom rádia — keď je odpojené od elektrickej siete, nefunguje. Podobne duch je sila, ktorá oživuje naše telo. A tak ako elektrická energia, ani duch nemá pocity a nedokáže myslieť. Je to neosobná sila. Ale bez tohto ducha, čiže bez životnej energie, naše telo ‚skonáva a vracia sa do svojho prachu‘, ako to vyjadril žalmista.

V Kazateľovi 12:7 sa o smrti človeka píše: „Prach [jeho tela sa] vráti do zeme práve tak, ako bol, a samotný duch sa vráti k pravému Bohu, ktorý ho dal.“ Keď duch, čiže životná sila, opustí telo, telo zomiera a vracia sa tam, odkiaľ pochádza — do zeme. Podobne aj životná sila sa vracia tam, odkiaľ pochádza — k Bohu. (Jób 34:14, 15; Žalm 36:9) To neznamená, že životná sila doslovne putuje do neba. Skôr ide o to, že keď niekto zomrie, akákoľvek nádej, že bude opäť žiť, závisí od Jehovu Boha. Jeho život je, obrazne povedané, v Božích rukách. Iba Božou mocou sa môže duch, čiže životná sila, vrátiť, aby človek znova ožil.

Je nesmiernou útechou vedieť, že práve to Boh urobí pre všetkých, ktorí odpočívajú v „pamätných hrobkách“! (Ján 5:28, 29) Keď príde čas vzkriesenia, Jehova vytvorí ľuďom, ktorí teraz spia v smrti, nové telo a privedie ich opäť k životu tým, že do nich vloží ducha, teda životnú silu. Budú to naozaj radostné chvíle!

Ak chcete vedieť viac o tom, ako sú v Biblii použité výrazy „duša“ a „duch“, užitočné informácie nájdete v brožúre Čo sa s nami stane, keď zomrieme? a v knihe Rozhovory z Písma na stranách 69–73 a 77–81. Obe publikácie vydali Jehovovi svedkovia.