Skip to content

Saida mak Torah?

Saida mak Torah?

Bíblia nia resposta

 Liafuan “Torah” ka “Taurat” mai husi liafuan Ebraiku toh·rahʹ, neʼebé bele tradús nuʼudar “matadalan”, “hanorin”, ka “ukun-fuan”. a (Provérbios 1:8; 3:1; 28:4) Ezemplu tuirmai hatudu oinsá Bíblia uza liafuan Ebraiku neʼe.

  •   Dala barak Toh·rahʹ refere ba livru lima primeiru iha Bíblia​—Génesis, Éxodo, Levítico, Números, no Deuteronómio. Livru sira-neʼe mós ema bolu nuʼudar Pentateuku, neʼe mai husi liafuan Gregu neʼebé signifika “livru ho parte lima”. Tanba Moisés mak hakerek Torah, entaun neʼe mós bolu “livru Moisés nia Ukun-Fuan”. (Josué 8:31; Neemias 8:1) Evidénsia hatudu katak foufoun livru neʼe mak ida deʼit, maibé tempu balu liutiha mak livru neʼe fahe ba parte balu hodi halo fasil atu uza.

  •   Toh·rahʹ mós refere ba ukun-fuan ba povu Izraél kona-ba buat espesífiku, hanesan “ukun-fuan kona-ba sakrifísiu sala nian”, “ukun-fuan kona-ba moras-lepra”, no “ukun-fuan kona-ba ema Nazireu”.​—Levítico 6:25; 14:57; Números 6:13.

  •   Dala ruma, Toh·rahʹ refere ba matadalan no hanorin neʼebé mai husi inan-aman, ema matenek, ka Maromak rasik.​—Provérbios 1:8; 3:1; 13:14; Isaias 2:3, nota-rodapé.

Saida mak hakerek iha Torah, ka Pentateuku?

  •   Istória kona-ba oinsá Maromak trata ema husi tempu neʼebé nia kria ema toʼo tempu neʼebé Moisés mate.​—Génesis 1:27, 28; Deuteronómio 34:5.

  •   Moisés nia Ukun-Fuan. (Éxodo 24:3) Neʼe inklui mandamentu 600 liu. Parte ida neʼebé importante tebes mak Shema, neʼe mak liafuan neʼebé ema Judeu uza atu fó sai sira-nia fiar. Parte ida husi Shema dehan: “Imi tenke hadomi Jeová, imi-nia Maromak, ho imi-nia laran tomak, ho imi-nia moris tomak no ho imi-nia kbiit tomak.” (Deuteronómio 6:4-9) Jesus fó sai ida-neʼe nuʼudar “mandamentu neʼebé boot liu no primeiru”.​—Mateus 22:36-38.

  •   Maromak nia naran Jeová mosu maizumenus dala 1.800. Torah la bandu ema atu uza Maromak nia naran, maibé fó sai mandamentu sira neʼebé haruka Maromak nia povu atu uza no temi naran neʼe.​—Números 6:22-27; Deuteronómio 6:13; 10:8; 21:5.

Hanoin sala kona-ba Torah

 Hanoin sala: Ukun-fuan husi Torah mak vale ba nafatin.

 Lia-loos: Tradusaun Bíblia balu fó sai katak ukun-fuan balu husi Torah inklui mandamentu kona-ba loron Sábadu, amlulik sira, no loron hamoos sala nian mak “ukun-fuan ba nafatin”. (Éxodo 31:16; 40:15; Levítico 16:33, 34) Maski nuneʼe, liafuan Ebraiku iha eskritura sira-neʼe bele mós signifika ‘toʼo tempu neʼebé seidauk hatene’, laʼós ‘ba nafatin’. b Bainhira aliansa ho Moisés nia Ukun-Fuan laʼo ona ba maizumenus tinan 900, Maromak fó sai katak iha futuru Nia sei troka aliansa neʼe ho “aliansa foun ida”. (Jeremias 31:31-33) Hodi “dehan ‘aliansa foun’, neʼe katak [Maromak] halo aliansa uluk nian la vale ona”. (Ebreu 8:7-13) Maizumenus tinan 2.000 liubá, mudansa neʼe akontese hodi bazeia ba Jesus Kristu nia mate.​—Éfeso 2:15.

 Hanoin sala: Ema Judeu nia tradisaun no livru Talmud mak importante tebes hanesan Torah.

 Lia-loos: La iha evidénsia husi Bíblia neʼebé hatudu katak Maromak fó ba Moisés Torah no mós ukun-fuan seluk tan neʼebé la hakerek iha Torah. Bíblia dehan: “Jeová koʼalia tan ba Moisés: ‘Ó tenke hakerek liafuan sira-neʼe.’” (Éxodo 34:27) Depois tempu barak liu tiha mak ema hakerek ukun-fuan tradisaun nian, no ema bolu ida-neʼe Míxena no ikusmai sai livru Talmud. Livru neʼe hakerek kona-ba ema Judeu nia tradisaun oioin neʼebé ema Farizeu mak komesa. Dala barak tradisaun sira-neʼe kontra malu ho Torah. Tan neʼe, Jesus dehan ba ema Farizeu: “Imi halo ona Maromak nia liafuan sai folin-laek tanba imi-nia lisan.”​—Mateus 15:1-9.

 Hanoin sala: Feto labele aprende Torah.

 Lia-loos: Moisés nia Ukun-Fuan iha mandamentu ida neʼebé dehan katak tenke lee Ukun-Fuan tomak ba ema Izraél hotu, inklui feto no labarik sira. Tanbasá? “Atu nuneʼe, sira bele rona no aprende hodi hamtaʼuk Jeová, [sira-nia] Maromak, no halo tuir ho didiʼak liafuan hotu husi Ukun-Fuan neʼe.”​—Deuteronómio 31:10-12. c

 Hanoin sala: Iha mensajen segredu iha livru Torah.

 Lia-loos: Moisés neʼebé hakerek Torah dehan katak mensajen neʼe mak klaru no ema hotu bele komprende, la iha mensajen segredu iha laran. (Deuteronómio 30:11-14) Ideia kona-ba mensajen segredu iha Torah mai husi Kabbalah, ka teoria mistériu husi tradisaun Judeu nian neʼebé uza métodu neʼebé “ema inventa deʼit” atu komprende eskritura. d​—2 Pedro 1:16.

a Haree Revised Edition of The Strongest Strong’s Exhaustive Concordance of the Bible, entry 8451 iha seksaun “Hebrew-Aramaic Dictionary-Index to the Old Testament”.

b Haree Theological Wordbook of the Old Testament, Volume 2, pájina 672-673.

c Kontráriu ho buat neʼebé Torah hanorin, dala barak ema Judeu nia tradisaun bandu feto atu labele aprende Torah. Porezemplu, Míxena fó sai Rabbi Eliezer ben Hyrcanus nia liafuan neʼebé dehan: “Ema naran deʼit neʼebé hanorin Torah ba ninia oan-feto, neʼe hanesan hanorin buat foʼer ba nia.” (Sotah 3:4) Talmud Jeruzalein fó sai Eliezer nia liafuan neʼebé dehan: “Diʼak liu sunu tiha liafuan iha livru Torah duké fó-hatene ida-neʼe ba feto sira.”​—Sotah 3:19a.

d Porezemplu, livru Encyclopaedia Judaica fó sai Kabbala nia hanoin kona-ba Torah hodi dehan: “Torah ladún iha signifikadu espesífiku, maibé loloos neʼe iha signifikadu oioin iha situasaun oioin.”—Edisaun segundu, Volume 11, pájina 659.