MWAHA WA VAKAAPANI | VANNIREERELA OKHALA OOROROMELEYA?
Ohiroromeleya Onnikumiherya Mixankiho
Samantha, a wAfrika do Sul, onihimya so: “Ikwaha sinceene wootha vakhaani pooti omukhaliherya mutthu osyaka maxakha”.
Nyuwo munnikupali eyo? Ntoko Samantha, otheene ahu ninnikumana soweeha ikwaha sikina. Masi, ele enipaka ahu okathi oneehereriwa ahu pooti wooniherya omutthu ahu. Mwa ntakiheryo, akhala wira nimphavela okhala saana paahi wira nihuuliwe muru, pooti wuupuwelaka wira ikwaha sikina vannireerela wootha. Masi, okathi enisuweliwa aya ekeekhai, ohiroromeleya onnikumiherya maxakha. Moone itthu sinittharelana.
WOOTHA ONNIHONONA OROROMELEYA
Ororomeleya ti mathipelo a wataana wotheene. Vaavo atthu anli anroromelana aya, awo annihakalala. Masi ororomeleya khonikhumela nihiku nimosa paahi. Oniireya vaavo atthu awo aniviriha aya okathi hoothe, ovaanela saana ni ohikhalana nrima. Masi, ororomeleya iwo pooti ohononeya akhala wira mukina onnipaka etthu enooniherya ohiroromeleya. Nto vaavo eyo eniiraneya aya pooti okhala vooxankiha olokiherya.
Niireke mootoko wootothiwa ni mutthu mwaamoona anyu okhala mpatthani eekeekhai? Akhala wira ti siiso, moonenle sai? Moohaaniherya nyuwo mwaahikhumuwa, maana eyo etthu yoowereya. Tthiri, ohiroromeleya pooti ohonona opatthani wooloka.
OHIROROMELEYA ONNIRAVIHANIWA
Yootokosa yaapakiwe ni Robert Innes prusoore a economia a Universidade ya oCalifórnia yaaphwannye wira “ohiroromeleya onniravihaniwa”. Tthiri ohiroromeleya onlikanasa ni eretta. Vaavo mutthu onviriha awe okathi munceene ni nawoothe, nuuwo nave pooti “orava” mukhalelo owo.
Munrowa osyaka sai okhala mutthu oohiroromeleya? Biibiliya pooti wookhaliheryani. Moone malakiheryo a Biibiliya anittharelana.