Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Anɛ O Le Lo?

Anɛ O Le Lo?

Anɛ Yesu nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ kɔɔ ‘gbe bimɛ’ a he ɔ ji jɛmi lo?

Hela loo Roma amaga ko nɛ tsɔɔ jokuɛ ko nɛ e hɛɛ gbe bi (a pee ngɛ kekle jeha lafa L.F.K kɛ jeha lafa enyɔne ɔ K.F.S a kpɛti)

Ligbi ko ɔ, Hela yo ko bi Yesu yemi kɛ buami. Jamɛ a be ɔ, Yesu ngɛ Siria (Siria kɛ Israel lɛ wo huzu) nɛ ji ma nɛ ngɛ Roma nɔ yemi he ɔ mi ɔ. Yesu ha yo ɔ heto, se e kɛ nɔ́ he tomi nɔ́ ko tsu ní. E ngɔ nihi nɛ a pi Yuda bi ɔ kɛ to ‘gbe bimɛ’ a he. Ngɛ Mose mlaa a mi ɔ, a buɔ gbehi kaa lohwehi nɛ a he tsɔ we. (3 Mose 11:27) Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa Yesu ngɛ Hela yo ɔ kɛ nihi nɛ a pi Yuda bi ɔ jɛe lo?

Pi ja kulaa. Yesu tsɔɔ e kaseli ɔmɛ munyu nɛ ɔ nya. E tsɔɔ kaa jamɛ a be ɔ mi ɔ, nɔ́ nɛ he hia lɛ titli ji kaa e maa ye bua Yuda bi ɔmɛ. Lɔ ɔ ngɛ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ e kɛ tsu ní ɔ mi ɔ, e de Hela yo ɔ ke: ‘E dɛ kaa a ngɔɔ bimɛ ɔmɛ a niye ní ɔ nɛ a sakee ngɔ fɔɔ si ha gbe bimɛ.’ (Mateo 15:21-26; Marko 7:26) Hela bi ɔmɛ kɛ Roma bi ɔmɛ suɔ gbehi a sane wawɛɛ. A lɛɛ mɛ ngɛ a wehi a mi nɛ jokuɛwi kɛ mɛ pɔɔ fiɛmi. Enɛ ɔ he ɔ, eko ɔ, munyu nɛ ji ‘gbe bimɛ’ ɔ ha yo ɔ juɛmi ya ní kpakpahi a nɔ. Hela yo ɔ da Yesu munyu ɔ nɔ kɛ ha heto ke: ‘Nyɔmtsɛ, e ngɛ mi mohu, se tse gbe bimɛ ɔmɛ hu yeɔ ní bibliwi nɛ jeɔ a nyɔmtsɛmɛ ɔmɛ a we okplɔɔ ɔ nɔ pueɔ si ɔ eko!’ Yesu je e yi ngɛ e hemi kɛ yemi ɔ he, nɛ e tsa e biyo ɔ.​—Mateo 15:27, 28.

Anɛ se nami ngɛ ga womi nɛ bɔfo Paulo kɛ ha kaa a mlɛ bɔɔ loko a tsa blɔ hiami ɔ nɔ ɔ he lo?

Mele ngua ko nɛ a kpɛ́ ngɛ tso nɔ he foni (a pee ngɛ kekleekle jeha lafa a mi)

Mele nɛ bɔfo Paulo sɛ mi kɛ yaa Italia a ngɛ kɔɔhiɔ nɛ nya wa wawɛɛ kpee. Bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, a ya mwɔ mele ɔ si ngɛ he ko. Kɛkɛ nɛ Paulo kɛ ga womi ha kaa a mlɛ bɔɔ loko a tsa blɔ hiami ɔ nɔ. (Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 27:9-12) Anɛ yi mi tomi ko he je nɛ e wo mɛ ga nɛ ɔ lo?

Mele kudɔli nɛ a hi si blema a le kaa ke e su fĩɛ be ɔ, e ngɛ oslaa kaa a maa hia blɔ kɛ gu Mediterenia Wo ɔ nɔ. A ngmɛ́ blɔ nɛ melehi nyɛɛɔ wo ɔ nɔ kɛ je November nyɔhiɔ ɔ kpɛti kɛ ya si March nyɔhiɔ ɔ kpɛti. Se blɔ hiami nɛ Paulo tu he munyu ɔ maa ya nɔ ngɛ September loo October mi. Roma womi ngmalɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Vegetius (e hi si ngɛ jeha lafa eywiɛ jeha amɛ a mi) ɔ kale bɔ nɛ mele kudɔmi ngɛ ha ngɛ Mediterenia Wo ɔ nɔ. E de ngɛ womi ko nɛ e ngma nɛ biɛ ji Epitome of Military Science ɔ mi ke: “Ngɛ nyɔhiɔ komɛ a mi ɔ, blɔ hiami ɔ wɛ kulaa. Nyɔhiɔ komɛ a mi hu o be nyɛe maa kale bɔ nɛ níhi maa ya nɔ ha. Nɛ nyɔhiɔ komɛ a mi hu lɛɛ o be nyɛe maa hia blɔ ngɛ Mediterenia wo ɔ nɔ.” Vegetius tsɔɔ kaa blɔ hiami ngɛ wo nɔ ɔ be oslaa ngɛ May 27 kɛ ya si September 14. Se behi nɛ o be nyɛe maa kale aloo a ngɛ oslaa ji kɛ je September 15 kɛ ya si November 11 kɛ March 11 kɛ ya si May 26. Akɛnɛ Paulo pɔɔ blɔ hiami wawɛɛ he je ɔ, e le ní nɛ ɔmɛ tsuo. Eko ɔ, mele kudɔlɔ ɔ kɛ meletsɛ ɔ hu le nɔ́ nɛ ɔ, se a kua Paulo ga womi ɔ. Enɛ ɔ ha nɛ mele ɔ ya butu.​—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 27:13-44.