Alé annan ròt enformasyon

Alé annan somèr-a

ISTWÈ MO LAVI

Mo ka santi mo an sékirité paské mo ka fè Jéova konfyans

Mo ka santi mo an sékirité paské mo ka fè Jéova konfyans

SOUVAN, lò yé ka doumandé mo sa mo fè annan mo lavi, mo ka di : « Mo sa roun valiz annan lanmen Jéova ! » Sa mo lé di, a ki menm fason mo valiz ka swiv mo tout koté mo k’alé, mo lé Jéova ké so òrganizasyon fè menm bagaj-a ké mo. Mo lé yé di mo ki koté pou mo alé épi kitan. Mo asèpté fè sèrten bagaj ki té rèd é ki té danjéré détan. Mo anprann ki a sèlman si mo ka fè Jéova konfyans ki mo pouvé santi mo an sékirité.

MO KA KOUMANSÉ FÈ JÉOVA KONFYANS

Mo fèt an 1948 annan roun vilaj o Nijérya. Annan sa lépòk-a, mo tonton Moustapha batizé Témwen Jéova. A té pi piti frè mo papa. Roun ti moso tan apré, Wahabi, mo pi gran frè, batizé osi. Mo té gen 9 lannen lò mo papa mouri ; mo tchò té krazé. Wahabi di mo ki nou té ké pouvé rouwè papa lò rézirèksyon-an té ké fèt. Sa konsolé mo é sa bay mo anvi étidyé Labib-a, é an 1963, mo batizé. Mo trwa ròt frè divini Témwen Jéova yé menm osi.

An 1965, mo alé jwenn mo gran frè Wilson annan vil Lagos, é mo té byen kontan pasé tan ké pyonyé pèrmanan annan asanblé Igbobi. Yé lajwa ké yé balan bay mo balan é a konsa mo divini pyonyé mo menm osi an janvyé 1968.

Roun jou, Albert Olugbebi, roun bétélit, fè roun réinyon èspésyal ké tout jennjan-yan, pou di nou ki yé té bézwen pyonyé èspésyal laro Nijérya. Jik jòdla mo ka sonjé kouman i palé pou nou ké tout so tchò : « Zòt jenn, é zòt pouvé sèrvi zòt fòrs ké zòt tan pou Jéova. I gen bokou travay pou fè ! » Mo té lé fè kou profèt Izayi, mo té lé alé nenpòrt ki koté Jéova té lé mo alé. Donk mo ranpli roun démann (Is. 6:8).

An mé 1968, mo divini pyonyé èspésyal annan roun vil yé ka aplé Kano, laro Nijérya. A té pannan lagèr Biafra (1967-1970). Lagèr té ja fè bokou déga annan sa koté-a, é apré yé té kontinyé briga annan lès péyi-a. Roun frè ki té kontan mo éséyé fè mo chanjé lidé pou mo pa alé laba. Mé mo di li : « Sa ka fè mo plézi wè ki to ka enkyété to kò pou mo, mé si Jéova lé mo alé laba, mo sir i ké la ké mo. »

MO KA FÈ JÉOVA KONFYANS ANNAN ROUN KOTÉ I GEN LAGÈR

Sitiasyon-an annan vil Kano té mové menm menm menm. A pa ti déga lagèr-a té fè annan sa gran vil-a. Lò nou té ka préché, détan, nou té ka pasé òbò moun mouri yé té masakré pannan sa lagèr-a. I gen roun tan, i té gen plizyèr asanblé annan vil Kano, mé près tout frè ké sò-ya té chapé. I pa menm té ka rété 15 proklamatèr, yé té pè é yé té dékourajé. Sa frè ké sò-ya té tou kontan lò yé wè nou rivé. Nou té 6 pyonyé èspésyal. Nou ankourajé yé é sa idé yé bokou : yé roukoumansé fè yé réinyon, yé roukoumansé préché, é yé roukoumansé voyé yé rapòr pou filyal-a épi doumandé piblikasyon osi.

Nou ti group pyonyé èspésyal koumansé anprann lang aousa. Lò yé tandé mésaj Rwayonm-an annan yépa lang, roun patché moun byen kouté nou. Mé kou moun-yan ki té annan rélijyon-an koté près tout moun té k’alé annan sa vil-a pa té kontan wè nou ka préché, nou té divèt fè atansyon bokou. Roun jou, mo té ka préché ké roun frè, épi roun mouché kouri dèyè nou ké roun kouto ! Érèzman nou té ka kouri pi vit pasé li : nou rivé chapé. Menm si sa té danjéré, Jéova fè nou « rété an sékirité », é i koumansé gen plis proklamatèr (Ps. 4:8). Jòdla, annan vil Kano, i gen pasé 500 proklamatèr annan 11 asanblé.

YÉ KA PÈRSÉKITÉ NOU O NIJÈR

Pyonyé èspésyal annan vil Niamey, Nijèr

An out 1968, sa té ka fè déztrwa mwa sèlman mo té annan vil Kano lò yé voyé mo ké dé ròt pyonyé èspésyal annan vil Niamey. A kapital République du Niger. Nou wè vitman ki sa péyi-a, ki annan lwès Afrik-a, a roun annan koté-ya i ka fè pi cho asou latè-a. Nou té divèt anprann sipòrté chalò-a mé anplis di sa, nou té divèt anprann palé fransé, lang péyi-a. Magré sa, nou fè Jéova konfyans é nou koumansé préché annan kapital-a ké déztrwa proklamatèr-ya ki té la. Annan roun ti moman, annan vil Niamey, près chak moun ki té konnèt li té rousouvwè roun liv pou étidyé Labib-a. A té : La vérité qui conduit à la vie éternelle. Moun-yan té jis ka chaché nou pou nou bay yé roun liv !

Nou konprann vitman ki gouvèrnman-an annan sa péyi-a pa té kontan Témwen Jéova-ya. An jwiyé 1969, nou fè nou prémyé asanblé sirkonskripsyon annan péyi-a. I gen apéprè ven moun ki vini. Nou té présé wè 2 proklamatèr batizé. Mé prémyé jou asanblé-a, lapolis rivé é yé fè nou arété asanblé-a. Yé mennen pyonyé èspésyal-ya ké rèsponsab sirkonskripsyon-an lapolis. Yé pozé nou roun patché késyon épi apré sa, yé di nou viré landimen-an. Nou konprann ki nou té ké gen problèm ké yé, donk nou òrganizé pou fè diskour batenm-an annan kaz roun moun épi proklamatèr-ya pran yé batenm annan roun ti larivyè, san pyès moun rémarké.

Déztrwa simenn apré sa, gouvèrnman-an mété nou dèrò di péyi-a, mo ké senk ròt pyonyé èspésyal. Yé bay nou 48 h pou nou chapé é nou té divèt péyé nou pasaj nou menm. Nou obéyi é nou alé dirèktéman annan filyal Nijérya koté yé bay nou roun nouvo koté pou nou alé.

Yé voyé mo annan roun vilaj yé ka aplé Orisunbare o Nijérya, é la, mo pran plézi préché ké roun ti group proklamatèr ki té ka rété la. Nou té ka étidyé Labib-a ké roun patché moun. Mé apré sis mwa, filyal-a doumandé mo routounen o Nijèr, mo rounso. O koumansman, mo rété èstébékwé é mo té pè, mé apré sa, mo té byen kontan pas mo té ké rouwè mo frè ké sò-ya o Nijèr !

Donk mo routounen annan vil Niamey. Lò mo rivé, landimen-an, roun mouché nijéryan ki té gen roun antrépriz wè ki mo té Témwen Jéova. I pozé mo patché késyon asou Labib-a. I asèpté étidyé Labib-a, i arété fimen ké bwè tròp épi i batizé. Apré sa, mo pran plézi préché ké frè ké sò-ya annan plizyèr koté o Nijèr é lannen apré lannen, mo wè plizyèr moun asèpté lavérité. Lò mo rivé, i té gen 31 Témwen Jéova annan péyi-a ; lò mo pati, yé té 69.

« NOU PA DJÈ SAVÉ KOUMAN PRÉDIKASYON-AN KA VANSÉ AN GINÉ »

Désanm 1977, mo routounen Nijérya pou mo rousouvwè roun fòrmasyon pannan trwa simenn. Lò sa fòrmasyon-an té fini, koòrdinatèr filyal-a, Malcolm Vigo, fè mo li roun lèt filyal Syéra Léonn té voyé. Yé té bézwen roun rèsponsab sirkonskripsyon an Giné. Donk, frè-ya té ka chaché roun pyonyé ki pa té maryé, ki té gen roun bon lasanté é ki té ka palé anglé ké fransé. Frè Vigo di mo ki fòrmasyon yé té bay mo-a té ka préparé mo pou sa kalité sèrvis-a. I di mo plizyèr fwa ki lavi-a pa té fasil annan sa koté-a é i di mo pran tan byen réfléchi anvan mo pran mo désizyon. Mé lanmenm mo réponn : « Kou a Jéova ki ka voyé mo, mo ké alé. »

Mo pran avyon pou alé an Syéra Léonn é laba mo kontré ké frè filyal-a. Roun frè annan komité filyal-a di mo : « Nou pa djè savé kouman prédikasyon-an ka vansé an Giné. » A filyal Syéra Léonn ki té ka okipé di prédikasyon-an an Giné, mé yé pa té pouvé palé ké proklamatèr-ya ki té annan sa péyi-a akoz di sitiasyon politik-a annan sa péyi-a. Filyal-a té éséyé voyé roun frè laba plizyèr fwa, mé yé pa té rivé. Donk, yé doumandé mo alé Conakry, a kapital Giné-a, pou mo té éséyé trapé roun pèrmi pou rété annan péyi-a.

« Kou a Jéova ki ka voyé mo, mo ké alé. »

Lò mo rivé Conakry, mo alé lanbasad Nijérya pou palé ké anbasadèr-a. Lò mo èspliké li ki mo té lé préché an Giné, i di mo pa rété la paské yé té ka riské arété mo ouben fè mo méchansté. I di mo : « Routounen Nijérya épi alé préché laba ». Mo réponn li : « Mo byen désidé rété la. » Donk, i voyé roun kouryé pou ministre de l’Intérieur an Giné pou doumandé li idé mo. É minis-a idé mo.

Roun ti moso tan apré, mo routounen Syéra Léonn pou di frè filyal-a kisa minis-a té désidé. Frè-ya rélé afòrs yé té kontan lò yé anprann ki Jéova té béni mo. Gouvèrnman-an té ka pèrmèt mo rété an Giné !

Annan sèrvis sirkonskripsyon-an, Syéra Léonn.

Ant 1978 ké 1989, mo vizité asanblé-ya ki té an Giné ké Syéra Léonn, é mo ranplasé rèsponsab sirkonskripsyon-an o Libérya. O koumansman, mo té ka tonbé malad souvan é détan a té annan dé koté i pa té gen bokou moun. Mé frè-ya toujou té ka fè sa yé té pouvé pou mennen mo lopital.

Roun jou, mo tonbé malad bon malad-a, paské mo té trapé palidizm é mo té gen vè. Lò mo géri, mo anprann ki frè-ya té ja réfléchi pou savé ki koté yé té ké antéré mo ! Menm si détan mo lavi té an danjé, mo pa janmen sonjé lésé mo sèrvis. É mo sir ki a Bondjé-a ki pouvé lévé moun mouri-ya ki pouvé pèrmèt nou rété an sékirité.

MO KÉ MO MADANM NOU KA FÈ JÉOVA KONFYANS

Jou nou maryé, an 1988.

An 1988, mo kontré ké Dorcas, roun sò ki té pyonyé, ki té gen bokou imilité é ki té kontan Jéova bokou. Nou maryé é mo kontinyé sèrvis sirkonskripsyon-an ansanm ké li. Dorcas travay rèd ansanm ké mo é i té paré pou fè sakrifis pou Jéova. Détan, nou té pouvé maché 25 kilomèt pou soti annan roun asanblé pou alé annan rounòt ké tout nou bagaj. Lò nou té gen pou vizité roun asanblé ki té pi lwen, nou té ka chaché rounòt mwayen pou vwayajé asou vyé larout plen ké labou ké trou.

Dorcas té gen kouraj pou vandé. Détan, nou té divèt janbé larivyè plen ké kayman. Roun jou, nou fè roun vwayaj pannan senk jou é nou té divèt janbé roun larivyè. Mé kou i pa té gen pon, nou janbé ké kannon. Lò Dorcas lévé pou i soti di kannon-an, i tonbé a dlo roun koté dlo-a té fon. Ni li, ni mo menm, nou pa té konnèt najé é sa dlo-a té plen ké kayman. Érèzman, plizyèr mouché plonjé épi yé mennen l’ atè. Akoz di sa, nou pa rivé dronmi byen pannan roun bon moman, mé nou kontinyé travay sirkonskripsyon-an.

Nou pitit, Jahgift ké Eric : bèl kado Jéova bay nou vré !

Koumansman lannen 1992, nou anprann ki Dorcas té ansent. Ès sa té lé di ki nou té ké divèt arété sèrvis a plen tan-an ? Nou di annan nou tchò : « Jéova fè nou roun kado ! » ; a pou sa nou désidé aplé nou tifi Jahgift (an anglé sa lé di « kado Jéova »). Kat lannen apré, Jahgift vin gen roun ti frè, Eric. Anfèt, nou dé timoun, a té kado Jéova vré. Pannan roun tan, Jahgift sèrvi annan antenn tradiksyon Conakry, é Eric asistan.

Finalman, Dorcas pa rété pyonyé èspésyal, mé i rété pyonyé pèrmanan toupannan i té ka lévé nou timoun. Mo menm, gras a Jéova, mo kontinyé annan sèrvis èspésyal a plen tan-an. Lò nou timoun vin gran, Dorcas roudivini pyonyé èspésyal kou mo. Jòdla, nou toulédé misyonèr Conakry.

JÉOVA KA PROTÉJÉ NOU

Mo toujou alé koté Jéova té ka mennen mo. Souvan, mo ké mo madanm, nou santi ki Jéova té ka protéjé nou é té ka béni nou. Kou nou fè Jéova konfyans pasé nou mété nou konfyans annan bagaj matéryèl-ya, sa anpéché nou trapé bokou problèm épi enkyété nou kò tròp. Mo ké Dorcas, nou wè nou menm ki, sa-la ki ka pèrmèt nou rété an sékirité, a Jéova, « ki ka sové nou » (1 Chron. 16:35). Mo sir ki tout sa-ya ki ka fè li konfyans ké wè sa paròl-ya fèt pou yé chak : « Jéova to Bondjé ké protéjé to lavi, kousidiré i té ka vlopé l’ annan roun sak » (1 Sam. 25:29).