Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Jaikuaave hag̃ua

Jaikuaave hag̃ua

¿Mbaʼépa ojapo vaʼerã raʼe peteĩ senturión rrománo?

Senturión Marco Favonio Facilis raʼanga

Pe Nuevo Testaméntope oñeñeʼẽ heta vése umi senturión rrománore térã umi ofisiál ehersitopeguáre. Por ehémplo, pe ofisiál odirihi vaʼekue pe ehérsito ojuka vaʼekue Jesúspe, pe primer kristiáno ndahaʼéiva hudío hérava Cornelio, pe soldádo oñenkarga vaʼekue oñembyepoti hag̃ua Páblope ha avei upe ogueraha vaʼekue chupe Rómape hérava Julio. Enterovete koʼãva haʼe vaʼekue senturión (Marcos 15:39; Hechos 10:1; 22:25; 27:1).

Káda senturión oreko vaʼekue ikárgope éntre 50 ha 100 soldádo. Ha oñenkarga vaʼekue oentrena ha okorrehi hag̃ua chupekuéra. Avei orrevisámi umi soldadokuéra armadúra ha orekópa hikuái pe ekípo oikotevẽtava oñorairõ hag̃ua. Ha oĩ jave gerrahápe, ogia chupekuéra.

Umi soldádo apytépe, umi senturión oreko vaʼekue pe puésto iñimportantevéva. Haʼekuéra ningo tekotevẽ vaʼekue oporodirihikuaa ha oporokorrehikuaa, pórke péichamante oho porãta pe ehérsitope. Peteĩ lívro heʼi voi umi senturión “ikatupyry vaʼerãha ha oikuaa vaʼerã hetave mbaʼe umi ótro soldádo oĩvagui pe ehérsitope”.

¿Mbaʼéichapa raʼe umi espého yma guare?

Peteĩ espého ehípsio yma guare

Umi espého yma guare ndojoguaiete umi espého ñande jarekóvape koʼág̃arupi, síno ojejapo vaʼekue diferénte metálgui ha oñembovera porã vaʼekue umíva. Por ehémplo ojejapo kóvre, pláta, óro ha hetave mbaʼégui. La Bíbliape oñemensiona primera ves umi espého ojepreparárõ guare pe tavernákulo, térã pe primer lugár de adorasión oguereko vaʼekue umi isrraelíta. Upérõ umi kuña isrraelíta omeʼẽ vaʼekue ijespehokuéra de kóvre ojejapo hag̃ua chugui peteĩ fuénte guasu ha ivaserã (Éxodo 38:8). Ha ikatu hag̃uáicha ojejapo umi mbaʼe, oñemboyku vaʼerã kuri umi metál.

Umi arkeólogo otopa vaʼekue Israélpe ha ijypýrupi aláha ha hetave adórno oipuru vaʼekue umi kuña, ha umíva apytépe oĩ vaʼekue avei umi espého. Enterove lénto umíva ijapuʼa lénto vaʼekue ha hiʼývare ojejapo vaʼekue peteĩ kuña mólde. Ha umíva ojejapo de madéra, metál térã marfílgui, ha pe espého kupe katu noñeadornái vaʼekue.

Umi espého yma guarépe ningo nahesakãporãi vaʼekue umi imáhen. Oiméne upévare apóstol Pablo oskrivi vaʼekue: “Koʼág̃a jahecha vai vaínte ku ñamañarõguáicha peteĩ espého de metálpe” (1 Corintios 13:12).