V tejto oblasti o rady nie je núdza. No nie všetky skutočne pomáhajú. Napríklad niektorí vám možno radia, aby ste neplakali ani nijako inak nedávali najavo svoje pocity. Iní vás možno, naopak, stále nabádajú, aby ste sa nezdráhali prejaviť akékoľvek pocity. Biblia predkladá oveľa vyrovnanejší pohľad a práve ten nachádza oporu aj v moderných výskumoch.

V niektorých kultúrach je bežný názor, že sa nehodí, aby muž plakal. Ale naozaj je hanba plakať, či už v súkromí, alebo na verejnosti? Odborníci na duševné zdravie uznávajú, že plač je prirodzenou súčasťou prežívania smútku. Keď budete prejavovať svoje emócie, môže vám to pomôcť, aby ste napriek veľkej strate dokázali ísť ďalej. No ak človek svoj žiaľ dusí v sebe, môže to priniesť viac škody ako úžitku. V Biblii nenájdete žiaden podklad na tvrdenie, že skutoční muži neplačú. Príkladom je Ježiš. Hoci mal moc vrátiť život, predsa plakal, keď zomrel jeho blízky priateľ Lazar. (Ján 11:33–35)

Smútok môžu často sprevádzať návaly hnevu, zvlášť ak smrť blízkeho príde nečakane. Môže byť veľa dôvodov, prečo človek, ktorému niekto zomrel, cíti hnev. Napríklad ak niekto, koho si vážime, povie nepremyslenú poznámku, na ktorú ani neexistuje podklad. Mike z Južnej Afriky hovorí: „Mal som len 14 rokov, keď mi zomrel otec. Anglikánsky duchovný na pohrebe povedal, že Boh potrebuje dobrých ľudí, a tak si ich k sebe berie skôr. * Nahnevalo ma to, lebo otca sme zúfalo potrebovali. Hoci odvtedy prešlo 63 rokov, stále to bolí.“

A ako je to s pocitmi viny? Niektorí si opakovane hovoria: „Možno by sa to nestalo, keby som urobil to alebo ono.“ Takéto myšlienky nás môžu prenasledovať, hlavne keď sme o blízkeho človeka prišli nečakane. Ešte horšie to je, ak sme sa pri poslednom stretnutí pohádali. To môže znásobiť pocity viny.

Ak na vás takéto pocity neodbytne doliehajú, je dôležité nedržať ich v sebe. Porozprávajte sa o nich s priateľom, ktorý vás bude pozorne počúvať a uistí vás, že hoci sa takéto pocity nezakladajú na realite, sú bežné u mnohých, ktorým niekto zomrel. V Biblii sa výstižne píše: „Pravý druh miluje stále a je bratom, ktorý sa narodil pre čas tiesne.“ ​(Príslovia 17:17)

Najlepším priateľom, akého môže človek mať, je náš Stvoriteľ, Boh Jehova. Môžete si pred ním vylievať srdce, „lebo sa o vás stará“. (1. Petra 5:7) Okrem toho sľubuje, že všetci, ktorí to urobia, pocítia, ako „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie“, uteší ich myseľ i srdce. (Filipanom 4:6, 7) Dovoľte, aby vám Boh pomohol aj prostredníctvom svojho Slova, Biblie. Urobte si zoznam veršov, ktoré vás utešili. (Pozri sprievodný  rámček.) Možno sa dokonca rozhodnete niektoré z nich naučiť naspamäť, aby ste o nich mohli  premýšľať aj v noci, keď ste sami a nemôžete spať. (Izaiáš 57:15)

Istému asi 40-ročnému mužovi nedávno na rakovinu zomrela jeho milovaná manželka. Povedal, že sa z času na čas cíti veľmi osamelý. No pomáha mu modlitba. Hovorí: „Keď sa pomodlím k Jehovovi, nikdy sa necítim sám. Často sa zobudím uprostred noci a nemôžem spať. Vtedy si čítam utešujúce myšlienky z Biblie a rozjímam o nich. A keď si vylejem srdce pred Jehovom v modlitbe, cítim, ako ma zaplaví pokoj, moja myseľ i srdce sa upokojí a potom dokážem zaspať.“

Vanesse zomrela následkom choroby mama. Aj táto mladá žena pocítila, akú veľkú moc má modlitba. Hovorí: „V najťažších chvíľach som často dokázala len vysloviť Jehovovo meno a rozplakala som sa. A Jehova vypočul moje modlitby. Vždy mi dal silu, ktorú som potrebovala.“

Niektorí odborníci radia ľuďom, ktorí žialia nad stratou blízkeho človeka, aby sa zapojili do nejakej činnosti v prospech iných. Môže im to priniesť radosť a zmierniť ich žiaľ. (Skutky 20:35) Mnohým kresťanom pomáha, keď sa zameriavajú na pomoc druhým. (2. Korinťanom 1:3, 4)