So žiaľom to nie je tak, ako keď sa človek rýchlo zotaví z choroby a onedlho na ňu zabudne. Dr. Alan Wolfelt v knihe Healing a Spouse’s Grieving Heart píše: „Neexistuje nič také ako prekonanie žiaľu.“ Dodáva však: „Čas a podpora priateľov pomôže váš zármutok zmierniť.“

Pozrime sa napríklad, ako sa patriarcha Abrahám vyrovnával so smrťou svojej manželky. V Biblii sa píše, že „vošiel, aby oplakával Sáru a plakal nad ňou“. Z hebrejčiny, v ktorej bola Biblia pôvodne napísaná, to možno preložiť aj ako „začal oplakávať a plakať“. To naznačuje, že sa s touto stratou vyrovnával dlhší čas. * Ďalším príkladom je Jakob, ktorého oklamali, a tak uveril, že jeho syna Jozefa roztrhalo divé zviera. Jakob smútil „mnoho dní“ a nikto z rodiny ho nedokázal utešiť. Ani po rokoch sa nedokázal zmieriť s Jozefovou smrťou. (1. Mojžišova 23:2; 37:34, 35; 42:36; 45:28)

Aj dnes to rovnako cítia mnohí, ktorým smrť vzala niekoho blízkeho. Pouvažujte o dvoch príkladoch.

• „Môj manžel Robert zomrel 9. júla 2008. To ráno, keď došlo k tej tragickej nehode, bolo ako každé iné. Po raňajkách sme sa ako vždy, keď odchádzal do práce, na rozlúčku pobozkali, objali a povedali si ‚ľúbim ťa‘. Bolesť, ktorú v mojom srdci zanechala tá strata, ani po šiestich rokoch neutícha. Myslím, že sa s tým nikdy nezmierim.“ ​(Gail, ktorá má 60 rokov)

• „Hoci žijem bez svojej drahej manželky už viac ako 18 rokov, stále mi chýba a stále za ňou žialim. Vždy, keď vidím v prírode niečo pekné, spomeniem si na ňu a predstavujem si, ako by sa z toho tešila.“ ​(Etienne, ktorý má 84 rokov)

Je zjavné, že pretrvávajúca bolesť zo straty blízkeho je úplne prirodzená. No každý z nás prežíva zármutok inak, a preto by nebolo múdre posudzovať to, ako na tragédiu reagujú iní. A zároveň by sme si nemali vyčítať, ak máme pocit, že prežívame smútok príliš intenzívne. Ako sa môžeme so svojím žiaľom vyrovnať?