Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Yehowa, . . . Ole Mi’’

“Yehowa, . . . Ole Mi’’

Tsi Obɛŋkɛ Nyɔŋmɔ

“Yehowa, . . . Ole Mi’’

“KƐ́ MƆ ko nu he akɛ asusuuu ehe loo anuuu lɛ shishi lɛ, etamɔ nɔ ni etere jatsu tsiŋmoo ko.” * Ani onuɔ he nakai? Ani onu he pɛŋ akɛ mɔ ko kwraa bɛ ni susuɔ ohe loo enuɔ nɔ ni yaa nɔ yɛ oshihilɛ mli lɛ shishi? Kɛ́ nakai ni lɛ, wiemɔ nɛɛ baanyɛ ashɛje omii: Yehowa susuɔ ejálɔi ahe waa aahu akɛ eyɔseɔ nɔ fɛɛ nɔ ni baa amɛnɔ yɛ amɛdaa gbi shihilɛ mli. David wiemɔi ni yɔɔ Lala 139 lɛ maa anɔkwa sane nɛɛ nɔ mi kɛhaa wɔ.

Hekɛnɔfɔɔ ni David yɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ jwɛŋɔ enɔ lɛ ha ewie akɛ: “Yehowa, otaoɔ mimli ni ole mi.’’ (Kuku 1) David kɛ mfonirifeemɔŋ wiemɔ ni sa jogbaŋŋ tsu nii yɛ ŋmalɛ nɛɛ mli. Hebri feemɔwiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “otaoɔ mimli’’ lɛ baanyɛ atsɔɔ ojarawatɛ tsaa (Hiob 28:3), shikpɔŋ shikpamɔ (Kojolɔi 18:2), aloo saneyeli mli pɛimɔ (5 Mose 13:14). Hɛɛ, Yehowa le wɔ waa aahu akɛ etamɔ nɔ ni etaoɔ nɔ fɛɛ nɔ ni kɔɔ wɔshihilɛ he lɛ mli. David kɛ najiaŋgbɛi ni ji “mi” tsu nii koni ekɛtsɔɔ wɔ akɛ Nyɔŋmɔ tsuji asane kã E-tsui nɔ. Etaoɔ amɛmli ni eleɔ amɛ akɛ aŋkroaŋkro.

David ha bɔ ni Nyɔŋmɔ taoɔ wɔmli kɛmɔɔ shi lɛ fee faŋŋ akɛ: “Ole mishitamɔ kɛ mishitee mli fɛɛ, oyoɔ miyiŋtoo yɛ shɔŋŋ beebe.” (Kuku 2) Yɛ shishinumɔ ko naa lɛ, Yehowa yɛ “shɔŋŋ,’’ eyɛ eshihilɛhe yɛ ŋwɛi. Ni kɛlɛ, kɛ́ je na, ni wɔho wɔta shi lɛ, ele, ni kɛ́ wɔte shi leebi ni wɔmiitsu nii yɛ gbi lɛ mli hu, ele. Esaa ele wɔyiŋtoi, wɔshwelɛi, kɛ wɔjwɛŋmɔi fɛɛ. Ani David tsui fã akɛ Yehowa taoɔ emli kɛmɔɔ shi? Dabi, lɛ moŋ ebi koni atao emli. (Kuku 23, 24) Mɛni hewɔ efee nakai lɛ?

David le akɛ nɔ̃ kpakpa hewɔ Yehowa taoɔ E-jálɔi lɛ amli lɛ. David wie enɛ he beni eŋma akɛ: “Otaoɔ minyiɛmɔ kɛ mishikamɔ fɛɛ mli; ni ole migbɛi fɛɛ” lɛ. (Kuku 3) Daa gbi lɛ, Yehowa naa ‘wɔgbɛi fɛɛ’—wɔtɔmɔi kɛ nibii kpakpai ni wɔfeɔ lɛ. Ani ekɛ ejwɛŋmɔ maa efɔŋ ni wɔfeɔ lɛ nɔ, loo ekpakpa ni wɔfeɔ lɛ nɔ? Abaanyɛ atsɔɔ Hebri wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ ‘taoɔ’ lɛ hu shishi akɛ “asha mli,” tamɔ bɔ pɛ ni okwaafonyo shaa ŋmaa mli kɛjieɔ jwɛi lɛ fɛɛ yɛ mli lɛ. Hebri wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “ole” lɛ baanyɛ atsɔɔ “ni anya nɔ ko he.” Kɛ́ Yehowa miitao nibii ni etsuji wieɔ kɛ nibii ni amɛfeɔ yɛ amɛshihilɛ mli daa gbi lɛ mli lɛ, enyaa nibii kpakpai ni amɛfeɔ lɛ ahe waa. Mɛni hewɔ? Enyaa mɔdɛŋ ni amɛbɔɔ akɛ amɛsa ehiɛ lɛ he.

Lala 139 lɛ tsɔɔ wɔ akɛ Yehowa jálɔi lɛ asane ka etsui nɔ waa diɛŋtsɛ. Etaoɔ amɛmli ni ebuɔ amɛhe be mli ni amɛtsuɔ amɛdaa gbi shihilɛ mli nifeemɔi ahe nii lɛ. No hewɔ lɛ, ele naagbai ni amɛkɛkpeɔ lɛ, ni enuɔ nɔnai kɛ amanehului ni jɛɔ naagbai nɛɛ amli kɛbaa lɛ ashishi. Ani enɛ miitsirɛ bo koni ojá Nyɔŋmɔ ni susuɔ mɔ he tamɔ nɛkɛ? Kɛ́ nakai lɛ, obaanyɛ oná nɔmimaa akɛ: Yehowa ‘hiɛ kpaŋ onitsumɔ lɛ kɛ suɔmɔ deŋme ni ogbo yɛ egbɛi lɛ ahewɔ lɛ nɔ’ kɔkɔɔkɔ.—Hebribii 6:10.—w11-E 09/1.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 3 Niŋmalɔ Arthur H. Stainback daaŋwiemɔ.