Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Mávapa oñeʼẽvaʼerã umi mitãme Ñandejárare?

Mávapa oñeʼẽvaʼerã umi mitãme Ñandejárare?

Mávapa oñeʼẽvaʼerã umi mitãme Ñandejárare?

‘Peteĩ temimboʼe ndaikatúi ivaleve imboʼeháragui, péro oñehekomboʼe porãramo ohupytýne chupe.’ (LUCAS 6:40, NM)

OĨ SY ha túva oimoʼãva ndaikatupyryiha oñeʼẽ hag̃ua ifamíliape Ñandejárare. Ikatu opensa hikuái ijeskuelaʼiha térã nontendeiha heta mbaʼe rrelihióngui. Upéicha rupi oheja omboʼe ifamíliape ótro ihénte térã ambue rrelihióso.

Péro mávapa omboʼe porãvéta rrelihión umi mitãme ha heʼíta chupekuéra mbaʼéichapa oikovaʼerã? Jahechamína mbaʼépa omboʼe la Biblia ha ñambojojami umi sikólogo heʼívare.

Mbaʼépa ojapovaʼerã túva

Mbaʼépa heʼi la Biblia: “Peẽ tuvakuéra, ani pembopochy rei pende raʼykuérape. Pemongakuaa ha pehekomboʼe uvei Ñandejára oipotaháicha” (Efesios 6:4).

Mbaʼépa heʼi umi sikólogo: Mbaʼéichapa oipytyvõ túvape ojeroviáramo Ñandejárare? Peteĩ estúdio ojejapovaʼekue áño 2009-pe heʼi: “Peteĩ túva irrelihiósoramo okumpli porãve oñehaʼarõva chugui hogapýpe. Pe rrelihión oipytyvõ ha ohekomboʼe chupe oikokuaa hag̃ua” (Fathers’ Religious Involvement and Early Childhood Behavior).

La Bíbliape oñemombaʼeterei túva ojapóva omongakuaa ha ohekomboʼe hag̃ua ifamília (Proverbios 4:1; Colosenses 3:21; Hebreos 12:9). Péro, oñepensápa péicha avei koʼág̃a rupi? Áño 2009-pe Universidad de Florida oguenohẽ peteĩ artíkulo omombeʼúva mbaʼeichaitépa iñimportánte túva ojapóva ikatu hag̃uáicha umi mitã osẽ porã. Ojehecha pe túva omboʼéramo umi mitãme, haʼekuéra ojeroviaveha ijehe ha oguerohorykuaaveha hapichakuérape. Umi mitãkuimbaʼe ojeporta porãve ha mitãkuña katu imbareteve ombohovái hag̃ua hetave mbaʼe. Péicha jahecha la Biblia heʼíva oporopytyvõha koʼag̃aite peve.

Mbaʼépa ojapovaʼerã sy

Mbaʼépa heʼi la Biblia: ‘Ani remboyke nde sy nemboʼéva’ (Proverbios 1:8).

Mbaʼépa heʼi umi sikólogo: Umi sikólogo oñatendéva mitãre oguenohẽ peteĩ lívro áño 2006-pe ha upépe heʼi: “Umi sy ohasa hetaiteve óra imembykuérandi umi túvagui. Heta tetãme amo 65 ha 80% rupi pe sy ohasave tiémpo imembýndi pe túvagui” (Handbook of Child Psychology). Upéicha rupi sy heʼíva, ojapóva ha opensáva opokoiterei umi mitãre.

Umi mitã ohupytýta mokõi jopói neporãva sy ha túva oñomoirũramo omboʼe hag̃ua chupekuéra Ñandejára rape. Primero, ikatu oñemoag̃ui Ñande Ru yvagapeguáre ha oreko chupe iñamígoramo. Upéva tuicha oipytyvõta chupekuéra oikove aja entéro. Segundo, ohecháta hikuái mbaʼéichapa ména ha tembireko ombaʼapovaʼerã oñondive oiko hag̃ua Ñandejára heʼihaichaite (Colosenses 3:18-20). Ikatúramo jepe ambue tapicha oipytyvõ tuvakuérape omboʼe hag̃ua ifamíliape, sy ha túva oñehaʼãvaʼerã oñeʼẽ chupekuéra Ñandejárare ha oipytyvõ umi mitãme ojapo hag̃ua hembipota. Upéicha oikóta hikuái vyʼápe hogapýpe.

Mbaʼéichapa tuvakuéra ikatu omboʼe porãve ifamíliape?