Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

MGBAVOLƐ NEE MBƐLƐRA BIZA KƐ

Kɛ Ɔkɛyɛ Na Meahola Meakpo Sɔnea Ɛ?

Kɛ Ɔkɛyɛ Na Meahola Meakpo Sɔnea Ɛ?

Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hɛlɛle kɛ: “Mekɛ mɔɔ mekulo kɛ meyɛ mɔɔ le kpalɛ la, ɛnee ɛtane ala a gyi me nye zo a.” (Wulomuma 7:21) Wɔde nganeɛ zɛhae bie ɛlɛ ɔ? Saa ɔle zɔ a, edwɛkɛ ɛhye bahola aboa wɔ yeamaa wɔakpo sɔnea mɔɔ bamaa wɔali atiakunluwɔzo ɛtane nzi la.

 Mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛnwu ye

Fane dɔɔnwo ne ala, saa awie mɔ piepia wɔ a, ɔmaa ɛyia sɔnea mɔɔ bamaa wɔayɛ mɔɔ ɛnle kpalɛ la. Nɔhalɛ nu, Baebolo ne ka kɛ “agɔnwolɛ ɛtane sɛkye subane kpalɛ.” (1 Kɔlentema 15:33, ɔbodwɛkɛ) Awie mɔ anzɛɛ anyelielɛ ninyɛne bahola apiepia wɔ amaa wɔanyia tɛnlabelɛ mɔɔ bazɔ wɔ anlea na bɔbɔ ‘wɔali menli dɔɔnwo anzi wɔayɛ ɛtane’ la anwo ɛhulolɛ.​—Adendulɛ 23:2.

“Saa ɛnyia ɛhulolɛ kɛ ɛmaa awie mɔ ahulo wɔ edwɛkɛ na bɛalie wɔ bɛado nu a, ɔbahola yeamaa wɔayɛ debie biala mɔɔ awie mɔ yɛ la bie, amaa bɛ nye alie ɛ nwo.”​—Jeremy.

Dwenle ɛhye anwo: Duzu ati a saa ɛmaa adwenle mɔɔ awie mɔ lɛ ye wɔ ɛ nwo la kyia wɔ somaa a ɛnrɛhola ɛnrɛhoati sɔnea a?​—Mrɛlɛbulɛ 29:25.

Nɔhalɛ edwɛkɛ: Mmamaa ɛ gɔnwo mɔ piepia wɔ maa ɛyɛ debie mɔɔ nee wɔ ngyinlazo ne mɔ ɛnyia la.

 Mɔɔ ɛbahola wɔayɛ

Nwu mɔɔ ɛdie ɛdi la. Saa ɛnze ninyɛne mɔɔ ɛdie ɛdi la a, ɔbamaa wɔayɛ kɛ aboduaba bie mɔɔ awie mɔ a lɛ ɔ nwo zo tumi la. Ɔle kpalɛ kɛ yɛbava Baebolo nu folɛdulɛ ɛhye yɛayɛ gyima: “Bɛzɔ ninyɛne kɔsɔɔti bɛnlea; bɛzɔ mɔɔ le kpalɛ la anu kpundii.” (1 Tɛsalonaekama 5:21) Saa ɛte ninyɛne mɔɔ ɛdie ɛdi la abo kpalɛ a, ɔnrɛyɛ se kɛ ɛbagyinla kpundii na wɔakpo sɔnea mɔɔ bamaa wɔayɛ debie mɔɔ nee wɔ diedi ne ɛnle ko la.

Dwenle ɛhye anwo: Duzu ati a ɛdie ɛdi kɛ Nyamenle ɛbɛlabɔlɛ nu ngyinlazo ne mɔ le kpalɛ maa wɔ a?

“Menwu ye kɛ, mekɛ biala mɔɔ mebali nɔhalɛ wɔ mɔɔ medie medi la anu na meangyakyi me nwo mmamaa sɔnea la, ɛbulɛ mɔɔ awie mɔ lɛ maa me la yɛ kpole.”​—Kimberly.

Baebolo nu neazo: Daneɛle. Bie a, mekɛ mɔɔ ɛnee Daneɛle le kpavolɛ la, ‘ɔyɛle ye adwenle’ kɛ ɔbali Nyamenle mɛla ne mɔ azo.​—Daneɛle 1:8.

Saa ɛnze ninyɛne mɔɔ ɛdie ɛdi la a, ɔbamaa wɔayɛ kɛ aboduaba bie mɔɔ awie mɔ a lɛ ɔ nwo zo tumi la

Nwu wɔ sinlidɔlɛ. Baebolo ne ka “mgbavolɛ nu atiakunluwɔzo”​—nganeɛdelɛ mɔɔ anu yɛ se titili wɔ mekɛ mɔɔ ɛle kpavolɛ anzɛɛ bɛlɛra la anwo edwɛkɛ. (2 Timote 2:22) Ɛhye mɔ bie a le nla nwo atiakunluwɔzo, awie mɔ mɔɔ ɛkulo kɛ bɛdie wɔ bɛto nu nee fanwodi mɔɔ ɛkulo kɛ ɛnyia kolaa na mekɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛnyia ye la adwu la.

Dwenle ɛhye anwo: Baebolo ne ka kɛ “mɔɔ sɔ awie nea la a le ɔdaye ye atiakunluwɔzo mɔɔ twehwe ye na ɔbɛlɛbɛla ye la.” (Gyemise 1:14) Atiakunluwɔzo ne boni a sɔ nea kpalɛ a?

“Biza ɛ nwo kɛ, sɔnea ne boni a ɔyɛ se ɔmaa me kɛ mebagyinla ɔ nloa a? Yɛ kɛzi ɛbaho wɔatia sɔnea zɔhane mɔ la anwo neɛnleanu na kɛlɛ nuhua ne mɔɔ ɛbava wɔali gyima la. Ɔba ye zɔ a, ɛyia sɔnea zɔhane kenle fofolɛ a, ɛbanwu kɛzi ɛbakpo la.”​—Sylvia.

Baebolo nu neazo: Devidi. Mekɛ bie, ɔmaanle awie mɔ nee ɔdaye ye atiakunluwɔzo piepianle ye. Noko Devidi zukoale debie vile ye nvonleɛ ne anu na ɔbɔle mɔdenle ɔyɛle mɔɔ le kpalɛ la. Ɔzɛlɛle Gyihova kɛ: “Bɔ ahonle mɔɔ anu te la wula me nu, na maa me sunsum fofolɛ mɔɔ gyi kpundiii la.”​—Edwɛndolɛ 51:10.

Komo ɛ nwo zo. Baebolo ne ka kɛ: “Mmamaa ɛtane di ɛ nwo zo konim.” (Wulomuma 12:21) Ɛhye kile kɛ ɔnle kɛ ɛmaa sɔnea nyia ɛ nwo zo tumi. Ɛbahola wɔakpa kɛ ɛbayɛ mɔɔ le kpalɛ la.

Dwenle ɛhye anwo: Saa ɛyia tɛnlabelɛ mɔɔ bie a ɔbamaa wɔayɛ ɛtane la a, kɛzi ɛbahola wɔahomo ɛ nwo zo na wɔayɛ mɔɔ le kpalɛ la ɛ?

“Medwenle kɛzi saa meyɛ ɛtane bie a mebade nganeɛ la anwo. Me nwo badɔ me ɔ? Bie a, noko ɔnrɛhyɛ. Awieleɛ bɔkɔɔ ne, me nwo badɔ me ɔ? Kyɛkyɛ, me nwo ɛnrɛdɔ me fee. Nvasoɛ wɔ zo amgba ɔ? Kyɛkyɛ!”​—Sophia.

Baebolo nu neazo: Pɔɔlo. Pɔɔlo liele dole nu kɛ ɔlɛ subane mɔɔ ɛnle kpalɛ la, noko ɔhomole ɔ nwo zo. Ɔhɛlɛle kɛ: “Mekile me nwonane ne nyane na meyɛ ye kɛ akɛlɛ la.”​—1 Kɔlentema 9:27.

Nɔhalɛ edwɛkɛ: Ɛdawɔ a ɔwɔ kɛ ɛsi mɔɔ ɛbayɛ ye wɔ sɔnea nwo la anwo kpɔkɛ a.

Kakye kɛ, sɔnea le mekɛ ezinra nu debie. Melissa mɔɔ ɛli ɛvolɛ 20 la ka kɛ: “Ninyɛne dɔɔnwo mɔɔ ɛnee le sɔnea kpole maa me wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee mewɔ sukunwiɔ la ɛnle sɔnea ɛmmaa me ɛnɛ. “Saa medwenle ɛhye anwo a ɔmaa menyia anwodozo kɛ sɔnea mɔɔ melɛyia ye ɛnɛ la noko bɛapɛ nu na kenle bie mebado me nye me nzi meanwu ye kɛ yewie me boɛ ɔluakɛ memkpole bɛ.”